Napriek všetkému

10. prosince 2012 v 18:08 | capepeidy |  (M)učiareň 2011


Sedel a hľadel pred seba. Už nedokázal na nič myslieť. Uvažovať ani rozmýšľať ako inokedy. Bol zúfalý, priam zničený. Nevidel význam v ďalšom nádychu. Cítil len bolesť. Bol taký sám. Taký prázdny, vyždímaný. Priam vysatý chuťou zomrieť. Necítiť, nemyslieť, neexistovať...

***

Lucy bola vždy plná radosti zo života. Tešila sa z maličkostí. Uvedomovala si, aké dôležité je čeliť aj prekážkam, aby sa z nej stal čestný človek. Keď ju niekto stretol a prehodil s ňou zopár slov, hneď sa mu zlepšila nálada. Veľa sa usmievala. Bola takým naivným, svojským spôsobom sama sebou. Nepotrebovala sa na nič hrať. Mohla si tvoriť vlastné názory a snívať o svojich snoch. Jedným z nich bolo stretnúť niekoho takého výnimočného, že by sa vďaka nemu stala lepším človekom.




Jedného dňa prišiel do ich triedy nový chalan. Vyzeral tak záhadne, že sa Lucy hneď vryl do pamäti. Pôsobil milo a vyzeralo to tak, že sa veľmi rýchlo začlení to kolektívu. Učiteľka ho predstavila ako Mikea Falla. Keď zazvonilo, prišla k nemu Lucy. Myslela si, že bude pre neho asi ťažké len tak sa s niekým rozprávať, ale keď iniciatívne začne niekto z triedy, možno sa hneď pridajú ďalší.

"Ahoj, som Lucy a ty?" Lucy vedala jeho meno, ale chcela, aby sa predstavil sám a bude to medzi nimi priateľskejšie. Pritiahla si k jeho lavici stoličku. Takto sedela pred ním a mohli si pozerať do očí. Oči sú predsa oknom do duše.

"Mike," odvetil stroho a zahľadel sa na Lucy. Nevedel o čo jej ide, tak čakal, kým sa vyjadrí.
"Teší ma, Mike," vystrela pred seba ruku a usmiala sa. Potriasli si rukami a on sa tiež usmial. "Ako sa máš?"

"Ešte sa oťukávam," odvetil.

"A nepotrebuješ ohľadom školy s niečím pomôcť?"

"Hm, zatiaľ ani nie. Možno sa budem strácať chvíľu na chodbách, ale na to mám nejaký ten trik," odvetil záhadne.

Lucy to zaujalo. O akom triku to hovorí? Žeby kúzelníckom? "A aký?" opýtala sa zvedavo.
Naznačil, nech sa k nemu trochu nahne. Bola priveľmi zvedavá, aby nad tým hlbšie rozmýšľala a naklonila sa k nemu bližšie.

"Budem sa držať skupiny," odvetil a pobavene sa zasmial na jej zarazenom a trochu sklamanom výraze. Takto si z nej robiť žarty!

"A ja som myslela, že si kúzelník..." povedala potichu sklamane, no Mike to počul.

"Kúzelník?" nadvihol jedno obočie. Obaja na seba pozreli a začali sa smiať. "Takže kúzelník..." zopakoval cez smiech.

***

Lucy mala pravdu. Mike sa veľmi rýchlo začlenil. Bavil sa s každým. No Lucy si uvedomovala, že ho vlastne nepozná, ale chcela by. Ani nevedela, prečo to tak veľmi chcela. V jeho prítomnosti sa cítila dobre a zvláštnym spôsobom bezpečne. Chcela s ním tráviť čas.
Mike bol naozaj zaujímavý. Bol iný ako bola ona. Tváril sa milo a veselo, ale keď sa nikto nepozeral, neusmieval sa. Vyzeral tak odlišne od toho aký bol, keď bol medzi ľuďmi.

"Hej, Lucy stoj!"

Lucy sa otočila. Šla po ulici a počúvala pesničky. Práve jedna skončila a v jej hudobnom prehrávači nastalo ticho, preto začula niekoho krik. Otočila sa - práve k nej dobehol Mike. Zastavil a rozdýchaval sa.

"Nie je také ľahké dobehnúť ťa, ako to vyzerá!" zasmial sa a Lucy sa musela usmiať. Bola rada, že ho vidí. Vytiahla si slúchadlá z uší a zatvárila sa nevinne.

"Prepáč, trochu som nevnímala svoje okolie," povedala a odložila svoj prehrávač do kabelky.

"Bola si na nákupe?" pozrel na dve igelitky so značkou miestneho supermarketu, ktoré niesla.

"Tak trochu došli zásoby," Lucy sa samovoľne pozrela z jednej tašky na druhú.

"A ideš priamo domov?" pozrel sa i Mike na tašky a keď prikývla, gestom naznačil, že jej s nimi pomôže.

Nastala medzi nimi krátka výmena veľavravných pohľadov typu: "ale to nemusíš" a "ale ja ti rád pomôžem". Nakoniec ustúpilo nežnejšie pohlavie. Mike víťazoslávne prebral od Lucy tašky a zaradil sa jej po boku. Pomaly sa vybrali dole ulicou. Rozprávali sa o všetkom a vlastne o ničom podstatnom. Nakoniec, keď zastavili pred jej domom, Mike nenútene prešiel k veci.

"Nemáš náhodou v sobotu čas?"

***

Lucy dlho rozmýšľala, čo mu má povedať. Uvedomovala si, že nechávať ho bez odpovede musí byť pre neho nepríjemné. Pocit neistoty nevyhovuje žiadnemu človeku. Tak mu po dvoch dňoch odpovedala kladne. Myslela si, že už videla všetky jeho šťastné výrazy, ale tento bol tak nadšený, až ju prekvapil. A aj ona bola šťastná, že spolu niekam pôjdu.
Keď si uvedomila, že vlastne idú na rande, začala byť nervózna - presne tak, ako by sa od mladého dievčaťa očakávalo. Už zostávalo len zopár dní a ona prestávala rozumne uvažovať. Myslela len na jedno. Teda na jedného. Na Mikea. Bola presvedčená, že už jej z toho očakávania začalo preskakovať. Vždy, keď sa stretli v škole, obaja sa usmievali. Kebyže úsmevy žiaria, tak by škola nepotrebovala elektrinu. Síce Lucy sa už aj tak usmievala často, odkedy súhlasila, že spolu pôjdu von, usmievala sa ešte častejšie - ak sa to dalo.
Hlavou jej prebiehali rôzne otázky a myšlienky. Mike jej nechcel nič prezradiť. Bol taký tajnostkársky, že keď prišla sobota, Lucy už nevedela ani obsedieť. V tom zazvonil zvonček.

***

Prešlo šesť mesiacov, odkedy prvý krát uvidela Mikea. A stále nedokázala uveriť, ako sa dokázali zblížiť. Chodili spolu už štyri mesiace. Bolo to úžasné. Neustále ju prekvapoval a bol na ňu veľmi milý. Správal sa tak, akoby to bol len krásny sen, ale nebol. Mali sa stále o čom rozprávať. No posledné tri dni začal byť Mike vážnejší. A Lucy nevedela prečo.
Nechcela sa ho na to stále pýtať, urobila to len raz a on hneď zmenil tému. Bolo to zvláštne -akoby ho niečo trápilo. No jeho pohľad bol ešte horší, robil Lucy bezmocnou. Mike sa snažil hrať na to, že sa nič nedeje, ale jeho oči, tvár a niekedy i mimika či zvesené ramená, keď si myslel, že sa Lucy nepozerá, ho prezradili.

Raz, keď sedeli na lavičke pred domom, Lucy Mikea hladkala po tvári. Spokojne odpočíval s hlavou položenou na jej nohách. Vonku ešte bolo teplo, tak si vychutnávali pekný deň.

"Musím ti niečo povedať!" prehovoril Mike potichu, no ona ho dobre počula.

"A čo, láska?" opýtala sa s úsmevom. Milovala ich spoločné chvíle, ich rozhovory, jeho.

"Niečo, čo o mne nikto nevie," pokračoval, ale jeho hlas prechádzal do šepotu. Otočil sa na chrbát, oči mal stále zavreté. "Len mi niečo sľúb," otvoril oči a pozeral sa priamo do tých jej. Keď prikývla a vyzvala ho tým pokračovať, dodal: "Źe ma neprestaneš..." V tom zmĺkol. Posadil sa a chytil jej ruky.

"Čo ti mám sľúbiť?" opýtala sa Lucy dychtivo.

"Lucy, nikdy som nemal niekoho tak veľmi rád ako teba. Milujem ťa," povedal Mike a stočil zrak na ich prepletené ruky. Musela sa usmiať, aj ona ho mala rada.

"Aj ja ťa milujem, láska," odvetila a zdvihla mu bradu, aby ho mohla pobozkať.
Keď sa odtiahli, chabo sa usmial. Bola to zvláštna reakcia. Čo sa to tu deje?

"Čo ti mám sľúbiť?" opýtala sa Lucy.

"Nič mi nesľubuj, len nezabudni na tento pocit..." vzdychol si, zobral Luciinu ruku a položil si ju na hruď, "Len nezabudni, že ťa ľúbim a ty ľúbiš mňa a všetko bude v poriadku!" Mike vyzeral tak zničene a vystrašene, že z toho začínala byť Lucy viac a viac zmätená.

"Mike, začínam sa báť, čo sa deje?" Lucy nikdy nevynikala v pretvárke, tak bol úprimná.
Mike si ju pritiahol k sebe a pevne ju objal. No Lucy cítila, že toto objatie sa líši od tých, ktoré jej doteraz daroval.

"Ešte predtým, než sme sa spoznali, sa v mojom živote stalo niečo, na čo nie som hrdý. No už to pred tebou nedokážem viac skrývať!"

Pustil ju z objatia, čo ju vyľakalo ešte viac. Hlavou sa jej začali premietať rôzne scenáre zo seriálov a filmov, no hneď ich zavrhla, nechcela sa ničím rozptyľovať, ale vypočuť ho.
"Mám pocit, akoby to bol len zlý sen, ale ja som to naozaj urobil. Skoro pred rokom, keď sme sa ešte nepoznali, sa v mojom živote dialo až príliš veľa vecí, na ktoré som bol sám. Strácal som chuť do života a jeho zmysel. Bol som taký stratený a zničený, že som už nedokázal rozmýšľať pozitívne. Bol som taký vzdialený svetu, v ktorom som žil, že sa mi už zdalo reálne len to, čo som prežíval. Nikdy asi nebudem vedieť vysvetliť, prečo som to chcel spraviť." Mike vyzeral zrazu tak krehko ako domček z karát, ani raz jej nepozrel do očí, dokonca pustil aj jej ruky. Napokon ukázal na svoje ľavé zápästie, kde sa skvela tenká jazva, ktorú by si človek nevšimol, dokým by sa riadne nezapozeral. "Mo nedokončil som to. Tá pichľavá bolesť ma prílišvystrašila a ja som precitol. Hneď som si uvedomil, že to bola hlúposť. Že chcem žiť. Zrazu sa mi tie problémy nezdali také obrovské. A potom som stretol teba. A zrazu som mal chuť a zmysel života. Bola si to vlastne ty, kto ma zachránil. Bola si presný opak mňa. Taká nezlomná, taká živá. Bol som nadšený, keď si so mnou šla na prvé rande. Nedokázal som to pochopiť. Bol som naozaj živý! No každým dňom ma prenasledovalo to, o čo som sa pokúsil. Vlastne si ťa nezaslúžim... Zužovalo sa mi hrdlo každým dňom, odkedy som si uvedomil, že ťa ľúbim. Keby som to vtedy dokončil, nikdy by som ťa nespoznal! Už si neviem predstaviť život bez teba, ale nedokázal som to držať v sebe. Si jediná, ktorá musí poznať pravdu." Povedal a zdvihol zrak, no to asi nemal robiť.
Lucy vyzerala zrazu tak trpko. Miešali sa v nej pocity. Pozerala na neho s vyvalenými očami, plnými smútku a znechutenia? Mike to nevedel rozoznať, možno len chcel, aby sa tak tvárila, ani on nevedel prijať to, čo spravil a to už to prijímal skoro rok. No nemohol toľko čakať. Nemohol aj Lucy nechať toľko času...

"O tri dni ťa vyhľadám, dovtedy ti nechám čas, aby ti to prešlo hlavou. Nebudem ťa vyhľadávať a ani sa s tebou rozprávať, pokiaľ nebudeš chcieť ty. Ak sa na mňa budeš vedieť pozrieť a mať ma aj naďalej rada, budem tým najšťastnejším človekom. Ak nie, budem rešpektovať tvoje rozhodnutie a nebudem sa pokúšať ho nijak zmeniť," povedal a pozeral sa na Lucy, no ona sa pozerala hocikam, len nie pred seba.

Počula všetko čo jej povedal, ale nechcela tomu uveriť. Nedokázala cítiť to, čo pred chvíľou. Ťažko sa jej dýchalo a slzy sa jej spustili po lícach. Cítila sa tak bezradne! A Mike sa ju nesnažil nijak utešiť, čo sa doteraz ešte nikdy nestalo. Ale ani nevedela, či by chcela byť teraz v jeho náručí...

***

Prvý deň bez Mikea bol prázdny. Žiadne úsmevy či bozky, len myšlienky. Je také jednoduché v jednej minúte milovať a v druhej nie?

Druhý deň bez Mikea bol už pre Lucy triezvejší. Dokázala sa už rozumnejšie zamyslieť a reprodukovať si to, čo jej povedal. Bol to strašný šok. Čo by mala spraviť? Čo by bolo najlepšie? Keď sa s ním rozíde, pokúsi sa znovu zabiť? Vlastne, spraví to ešte niekedy? Otázky Mikeovho života sa na ňu valili z každej strany.

Mike dodržoval to, čo sľúbil. Nechal ju, aby sa rozhodla. Ale prečo je to také ťažké? Chcela by vedieť, či bude bez nej v poriadku. Chcela vedieť, ako sa cíti. Uvidela svoj mobil na stolíku a hneď jej napadli ďalšie otázky, ktoré by sa ho chcela spýtať. Povedal jej, čo sa stalo, ale nevyjadroval sa konkrétne. Čo ho k tomu mohlo dohnať?

Tretí deň bez Mikea bol rozhodujúci, no Lucy sa už rozhodla. Už len čakala, kedy za ňou Mike príde. Vyjadroval sa o svojom čine ako o hlúposti, no Lucy stále prepadala jedna neodbytná myšlienka. Keď to spravil raz, spraví to znovu?

Nedokázala sa sústrediť, len nedočkavo počítala minúty. Nevedela, kedy si Mike príde po odpoveď, no už začínala byť netrpezlivá.

Škola práve skončila a ona sa prezúvala v šatni. Keď sa otočila, stál za ňou Mike, vyzeral nevyspato a nervózne. Bolo na ňom vidieť, že ich vzťah je preňho príliš dôležitý a nechce oň prísť.

"Ahoj," pozdravil, ako to robieval vždy, chcel pridať aj úsmev, ale ten vyzeral nedôveryhodne, "Nepôjdeme sa prejsť?" spýtal sa chrapľavým hlasom.

Lucy prikývla. Kým prišli k parku neďaleko školy, boli tichí. Ani jeden nechcel začať a ani nevedel ako. Mike už nevydržal viac čakať, no Lucy ho predbehla.

"Spomínaš na to, keď si ma prvýkrát rozosmial?" opýtala sa a pozerala sa na zeleň okolo seba. Mike bol trochu zaskočený jej otázkou, ale odpoveď vedel.

"Bolo to v škole, prvý deň, keď sme sa stretli," odvetil a pri tej spomienke sa trochu uvoľnil.

"A spomínaš si na to, čo som mala oblečené na prvom rande?" pýtala sa ďalej.

Mike sa musel usmiať, spomínal si, keď ju vtedy uvidel. Hovoril si, že je to najkrajšie dievča, ktoré existuje.

"Mala si žlto-oranžové bodkované šaty, k tomu žlté baleríny a na ruke kvetinkový náramok. Vlasy si mala v cope," odvetil. Pamätal si všetko, pretože sa to snažil vryť si do pamäte, keby s ním nechcela ísť na ďalšie rande. Myslel si, že naňho dvakrát šťastie nesadne.

"A kedy mám narodeniny?" pýtala sa ho ďalej. Lucy bola jeho odpoveďami trochu prekvapená, ako detailne si všetko pamätá. Tešilo ju to, no aj tak položila ďalšiu otázku - bude Mike vedieť odpoveď?

"Jedenásteho marca," Mike ani nezaváhal.

"A prečo ma máš rád?" spýtala sa.

Mikea táto otázka trochu zaskočila. Tie predtým boli jednoduché, no táto sa nedala zodpovedať jednou vetou. Potom mu napadlo asi tisíc dôvodov a predsa ich nevedel nejako sformulovať. No s výdychom prišla odpoveď.

"Pretože keď som s tebou, stáva sa zo mňa lepší človek," povedal a Lucy to pochopila ešte jasnejšie. Tak isto sa ona cíti pri ňom. Preto už ani trochu neuvažovala o svojej odpovedi. Bolo to jasné.

"Vieš, čo si mi povedal v teň deň na lavičke?" opýtala sa ho. Bola to jej predposledná otázka. Postavila sa pred neho a tým ho zastavila. Jej oči sa teraz upierali priamo do tých jeho.

"Povedal som ti, že som sa chcel zabiť," no ona nesúhlasne zakývala hlavou - to nebolo to, čo sa ho pýtala. Mike sa zamyslel a po chvíli si spomenul: "Povedala si, že ma miluješ," kývla mu, nech pokračuje " a ja som povedal, že si máš zapamätať, že ja ľúbim teba a ty mňa a všetko bude v poriadku."

Usmiala sa, bolo zvláštne, akú má Mike dobrú pamäť, ale keď to Lucy znovu počula z jeho úst, uvedomovala si, že bude v poriadku.

"Presne. Kým ti však poviem, ako som sa rozhodla, potrebujem počuť ešte jednu odpoveď!"
Mike vedel, že nemá vyhraté. Posledná odpoveď - znelo to tak konečne. Čo keď mu potom povie, že je koniec? Nie. Nemôže na to myslieť, aj keď kvôli tejto myšlienke nemohol spávať. Dal jej možnosť sa rozhodnúť. Dal jej na výber. Nemôže si ju sebecky privlastňovať. Musí ju nechať ísť, keď sa tak rozhodne. Aj keď ju ľúbi...

"Myslel si na to ešte niekedy...? Teda, platí to aj na minulosť aj prítomnosť..." povedala a len tak tak neuhla pohľadom.

"Nie, odvtedy si vážim svoj život. Vďaka tomu, že žijem, sa mi stalo pár úžasných vecí, vďaka ktorým som si uvedomil, že nechcem zomrieť," odvetil Mike a zavrel oči. Ak toto bola posledná odpoveď, tak je teraz na rade Lucy. So svojou odpoveďou. Nevedel, čoho sa má báť viac - jej odpovede alebo toho, čo príde po nej. V tom zacítil, ako si ho pritiahla nižšie a pobozkala. Ak toto bola jej odpoveď, tak to znamená, že je kladná. Úsmev sa mu rozlial po tvári a oči mal stále zavreté. V tom zacítil jej dych na svojom uchu.

"Zbohom, Mike," Mikeovi srdce vynechalo niekoľko úderov a jej odpoveď mu zobrala dych. Vytreštil oči a pozrel sa pred seba. Ničomu nerozumel. Prečo mu dávala nádej? Pochytil ho chvíľkový hnev, no hneď ho vystriedala zúfalosť.

"Ďakujem, že si bol ku mne úprimný!" šeptala mu do ucha.

Mike chcel od nej odstúpiť a utiecť, no nechcel stratiť posledné chvíle v jej blízkosti.
Lucy však pokračovala: "Napriek všetkému nedokážem zabudnúť na to, že ma ľúbiš a že ja ľúbim teba."

Mike tomu nerozumel, keď ho ľúbi, prečo ho opúšťa?

"Veľa som rozmýšľala - že by sme mohli začať od začiatku," visel na jej slovách, "ale nemyslím si, že to chcem. Viem len, že ťa nemôžem opustiť. Mike, zostaň so mnou. Dajme zbohom tvojej minulosti. Nenechajme sa ňou ovplyvniť. Povedal si, že to už nikdy nespravíš a ja ti verím. Pokiaľ stále veríš, že ťa ľúbim, aj keď si kvôli mne musel prežiť tieto tri ťažké dni, tak to stačí."

Mike sa začal smiať, ako si mohol niekedy myslieť, že jej láska je taká slabá, že by ho prestala milovať? Veril jej slovám, keď mu ich povedala prvýkrát a aj každý ďalší. Objal ju a zatočil sa s ňou. Potom ju znovu objal ešte pevnejšie a šeptal jej, že ju miluje. Párkrát sa pobozkali. A on si uvedomil, že napriek všetkému, čo sa v jeho živote stalo, ona bola tým najväčším šťastím.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sandy Sandy | Web | 11. prosince 2012 v 18:18 | Reagovat

Také milé a aké pekne dlhé! Klobúk dolu. :-) som rada, že to nakoniec skončilo tak, ako to skončilo, to by predsa nebola láska, keby ho kvôli tomu potom Lucy nechala :-)

2 kalcium kalcium | 13. prosince 2012 v 23:44 | Reagovat

precitala som to este ako 1., vdaka za to, ze si ma k tomu donutila 8-)     citanie tohto zvihlo mi to naladu na cely zvysok toho dna ;-)

3 capepeidy capepeidy | Web | 14. prosince 2012 v 9:18 | Reagovat

[1]: no ved prave dlho som nepisala a potom to dopadne takto sialene dlhe :D ale tak snad nie nudne ;) presne o to mi islo, cim som starsia tym viac si uvedomujem aka by laska mala byt, a nie len idylicky filmova alebo tak, ale ako vyzera skutocna realna laska :) a dakujem a to ze je to dlhe budem brat ako kritiku lebo nic ine "mozno" negativne si nenapisala :D dakujem za precitanie a komentar to vzdy potesi (myslim spatnu vazbu :)) )

[2]: necitala si to nahodou vecer to uz si ten den nemala velmi dlhy :D ale dakujem :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama