Listopad 2012

Maggie Stiefvaterová - Triaška

29. listopadu 2012 v 10:09 | capepeidy |  Recenzie


Ako sa už na začiatku obalu dozvedáme:

Chlad
Grace roky pozorovala vlčiu svorku v lese za domom svojich rodičov. Jeden zvláštny vlk so žltými očami - jej vlk - zas tajne sledoval Grace. Zdalo sa jej, že ho pozná, ale netušila odkiaľ.

Horúčava
Sam viedol dva životy. Ako vlk ticho sprevádzal dievča, do ktorého sa zamiloval. Na krátky čas v roku, v lete, sa z ne
ho stával človek. Grace sa však neodvážil osloviť... až teraz.

Triaška
Grace a Sam si nikdy nepripúšťali, že by mohli niekoho milovať, ale láska si ich napokon celkom podmanila. Sam musí bojovať, aby zostal človekom, a Grace - aby zostal s ňou, aj keď to znamená prijať bolestnú minulosť, krehkú prítomnosť a budúcnosť bez nádeje.


Radosti všedných dní po prvé

24. listopadu 2012 v 8:01 | capepeidy |  Radosti všedných dní


Rozhodla som sa, že to teda vyskúšam i ja :) Napadlo mi, že by z toho mohol byť sobotník, pretože väčšinou v sobotu mám vždy nejaký čas aby som si to takto spísala. No moje radosti (možno škodoradosti) všedných dní tohto týždňa sú:

1. V pondelok som bola u zubárky, čo samo o sebe nie je pozitívne, ale pozitívne je, že mi urobila iba jeden zub a ostatné sú v poriadku.

2. Jeden náš profesor nazval jednu moju spolužiačku, ktorú nemám rada, IGO (intergalaktická príšera), keďže sa jej to nepáčilo tak ju tak nebude volať, ale ja som za túto prezývku. Úplne vystihuje jej osobnosť. Aj keď chúďatka IGO, kebyže nejaké existujú :D

3. Píšem nejaké články na blog, aj keď zatiaľ nemajú šialene vysokú hodnotu :) ale to sa časom aj tak nezmení, lebo sa mi to takto páči :)

Narodeniny

22. listopadu 2012 v 23:59 | capepeidy |  moje keci:)


Tak ako to býva každý rok tak i tento prišiel jeden z obyčajných dní. Moje narodeniny. Nie že by tento deň bol obyčajný. Samozrejme pre mňa a ľudí, ktorí ma majú radi je tento deň výnimočný.

Dnešok začal tým, že som si povedala : Nič ma dnes nerozhádže. Ale nebolo tomu tak. Prvé dve hodiny som mala seminár z dejepisu. Mali sme písať test, na ktorý som sa vôbec nestíhal poriadne pripraviť. Mne totiž učenie robí v poslednej dobre problém. Nejako som zabudla ako sa to robí. No nakoniec z toho nič nebolo. A potom ma ešte čakal veľmi jednoduchý testík z nemčiny, ktorý by bol jednoduchý, kebyže sa naňho pripravím. Ale ani z toho nič nebolo. A potom ma čakal ešte jeden test, ale kedže mám tie narodeniny tak mi mamina dala ako darček, že na poobedný seminár nemusím ísť. Takže ani z toho nič nebolo.

Takže z troch testov, ktoré ma čakali som ani jeden nepísala. Celkom dobrý darček.

No svoje narodeniny som sa tento rok rozhodla neoslavovať. Mám na to svoj dôvod, ktorým je, že mi tento mesiac zomrel dedko a nezdá sa mi to vhodné.

No a napokon som išla na chvíľu so spolužiakmi si sadnúť. Pretože som videla, že sú trochu sklamaní. Mne je jasné, že mi chcú zagratulovať. Ja tiež cez gratuláciu si rada spomeniem a dám najavo, že mi na danej osobe záleží. Tak sme na chvíľu išli. Dostala som od nich jeden úžasný make-up, ktorý som strašne chcela lebo on prekryje snáď všetko, potom dva praskajúce laky, nálepky na nechty a triangel milku čokoládu, ktorú mám najradšej z tých veľkých miliek.

Potom som doma dostala od maminy gaštanovú tortu a od sestry plnú nádobku lentiliek a želanie, ktoré sama vyrobila.

Všetkým darčekom som sa veľmi potešila.

Najviac ma, ale potešili ľudia, ktorí nezabudli a nie dary.

PS.: Potešili ma aj tí, ktorí sa pomýlili a blahoželali mi o deň skôr :) Ďakujem

Ako byť šťastná.?!

20. listopadu 2012 v 17:01 | capepeidy |  moje keci:)

Veľké ahoj všetkým, ktorí sem ešte s malou nádejou niekedy zablúdia a očakávajú, že niečo pribudlo a opäť prichádza to sklamanie.

No prišla ako sa to povie ... revolúcia. A prečo? Pretože chcem byť šťastná. Samozrejme, byť šťastná je veľmi relatívne. Niekedy to pre mňa budú znamenať iné veci ako inokedy. Ale v mojom byť šťastná je určite zahrnuté písanie. Písanie ako také. Vôbec je to veľký dar, keď milujem to čo viem. Tým sa nechválim, ale tvrdím, že som gramotná. Ako inak je super, že ma to baví aj takým iným spôsobom, takým príbehovým - poviedkovým.

Aj keď dlho nepíšem tá potreba tu stále je. Nápady mám tiež, ale ako ich dostať na papier? Jednoducho. Sadnúť si nad to a začať. Tak vzniká aj tento článok. Proste skúsiť dať svoje myšlienky na papier.

No len písanie ma neurobí šťastnou. Asi neexistuje žiaden vyhovujúci návod, aj keď možno byť úspešný by stačilo. Nie byt najlepší, ale spokojný so svojim výsledkom. A preto zapracujem na: