Štvrtá kvapka

19. dubna 2012 v 15:19 | capepeidy, ďalšia kvapka už rozohrá príbeh |  5-ka

Keď som sa opäť prebral bol som znova dezorientovaný. Akoby som stále začínal od znovu. Ležal som v posteli s červenou prikrývkou a mal som veľa otázok, iba jediná bola zodpovedaná a to akurát tá najhoršia. Bol som pod vodou. Fakt a skutočne. To čo som predtým videl nebolo akvárium, ale oceán. A ja som ten čo je v akváriu nie naopak. Jediné moje šťastie bolo, že v suchom akváriu. Nevládal som sa hýbať, mal som pocit, že je všetko stratené. Už mi nezostávala žiadna nádej. Iba ak by tu bol tunel. Inak tu žiadna nebola. Ale kebyže tu tunel je, mal by som sa ho pokúsiť nájsť. Ale tie otázky mi nedali pokoj. Mám sa rozhodnúť medzi slobodou alebo odpoveďami? Rozhodnem sa pre slobodu. Vyšvihol som sa z postele a čo najrýchlejšie prebehol k dverám. Mohol som si aspoň zažnúť, teraz kým nahmatám kľučku. No netrvalo mi to tak dlho aby som si vynadal. Do šľaka, zamknuté. Skúsil som znovu, a znovu, a znovu. A stále nič, nič a veľké nič. Ako ma mohli zamknúť: Hnev vo mne vzkypel a adrenalín sa mi dostával do končekov prstov. Raz, dva, tri ... odrazil som sa od dverí a padol na zem ako špáratko. Do ramena mi udrela bolesť. Po chvíli zvíjania na zemi som musel vymyslieť nový plán, ale aký? Von oknom asi nepôjdem. Aká irónia, keďže som pod vodou. Ale keď som pod vodou, mohol by som si vykopať tunel. Po ďalších rovnako biednych únikových plánoch sa otvorili dvere. Vzhľadom na to, že v miestnosti bola tma a ja som sedel neďaleko dverí mohol som využiť moment prekvapenia a prešmyknúť sa von, ale to by mi muselo napadnúť, skôr ako ma ten milý dotyčný oslepil keď zasvietil svetlo. Keď ma zbadal na zemi ako si zakrýva oči rukou, zasmial sa. Bol to ten chlap s drsný hlasom. Ako ho to ten druhý oslovil? Mal som to na jazyku. Odkryl som si oči. Mal som pravdu. Bol to on. Ten Fábio. Na tvári mal úsmev a teraz som si všimol, že i jazvu cez líce až, no nedovidel som kam až.


"Neskorá večera, kamoško." Keď som na neho dlhšie vyjavene civel položil vedľa mňa taký nejaký malý stolík, na ktorom bolo jedlo. Nejedol som už snáď večnosť. Zaškvŕkalo mi v bruchu. Zas sa zasmial. Neviem čo je také vtipné na tom, že niekoho uniesli a on je hladný zo snahy utiecť.
Posadil sa za mňa. A až teraz som si viac obzrel izbu. Medzi posteľou a dverami boli tri schody, po celom obvode. Bola tam nejaká skriňa a knižnica s kreslom. Sám som sa divil aké je to tu priestranné a že som sa nezabil na tých schodoch keď som bežal k dverám. Fabio si sadol na schody, ktoré boli za mnou.
"Keď nezačneš jesť vychladne ti to, kamoško." Aký som mu kamoško? A určite nebudem nič jesť čo mi tu dajú. Ale vonia to skvelo.
"A čo keď je to otrávené!" odvetil som on len pokrútil hlavou.
"O to sa báť nemusíš na to si príliš dôležitý aby sme ťa hneď zabili." Zasmial sa. Ak to bol vtip tak nebol vtipný. Asi som musel mať na tvári výraz toho čo si myslím, pretože Fábio sa nahol k jedlu, kúsok si zobral a vložil do úst.
"Vidíš a žijem, kamoško!" odvetil a znovu sa zasmial, to mi úplne stačilo od raňajok som nič nejedol a bude sa mi ľahšie utekať keď budem mať silu, schmatol som tanier a začal sa nadžgávať.
Po tom ako som sa najedol a doplnil tekutiny trochu sa mi prečistila myseľ opäť mi došlo, že neviem o čo tu ide. S plným žalúdkom by sa malo lepšie rozmýšľať, ale ja som začal byť skôr ospalý.
"Chcem vedieť," musel som si zívnuť "prečo som tu," znovu sa mi zívlo " a kde vlastne som." Ospalo som si prešiel po tvári. Bolo to zvláštne necítil som sa tak veľmi unavený... pred tým než som začal jesť. Pozrel som sa na Fábia. Netváril sa vôbec prekvapene. Postavil sa a podišiel ku mne.
"Chlapče nič sa ty neboj. Zajtra zistíš všetko aj to čo by si nechcel." Načiahol ku mne ruku snažil som sa uhnúť, ale neúspešne. Oči mi klipkali.
"Ja to chcem vedieť ter..." nevládal som ani dohovoriť a zatvoril som oči. Fabio ma vyzdvihol a položil do postele. Bol som tak ospalý, že som sa nedokázal ani spierať. Posledné čo som počul pred tým než som tvrdo zaspal, bolo "Dobrú noc, kamoško!"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sandy Sandy | Web | 19. dubna 2012 v 15:54 | Reagovat

Jej ďalšia kapitolka, super! I keď brala by som, keby bola trošku dlhšia, ale nevadí, ja sa teším, že si ju pridala :-)
Nemôžem si pomôcť, ale ja toho Fábia stále čítam ako Fóbio :D i keď je to úplne nelogické, lebo za prvé, také meno som ešte nepočula (že Fóbio, smejem sa sama sebe :D ) a za druhé, je tam proste Fábio a ja musím naučiť čítať :D
Už sa sa taak tešila, že sa konečne dozviem niečo nové a ono to zas nič :-( A to mu do jedla dal prášok na spanie? Ako to, že aj ten Fó(á)bio potom nezaspal?? ja som zmätená :D

2 capepeidy capepeidy | Web | 19. dubna 2012 v 19:57 | Reagovat

[1]: som rada ze som ta potesila ale na zaciatku som napisala ze az va dalsej sa to rozbehne :D a ze Fobio :D nemala by som ho premenovat? (tot recnicka otazka :) este by si povedala ze hej :D)

no dal mu prasky len mozno nie v jedle ale v nápoji ;) ale je vlastne na tebe kde ich objavis 8-)

3 Sandy Sandy | 19. dubna 2012 v 21:16 | Reagovat

[2]: áno áno, premenuj ho! aspoň budem už čítať dobre :D ale nie, neviem fakt, ako tam môžem stále vidieť toho Fóbia :D
vidíš, nápoj, to ma nenapadlo :D

4 capepeidy capepeidy | Web | 19. dubna 2012 v 22:49 | Reagovat

[3]: inac i ja som nad tym rozmyslala ako ty a hoforim si ze ked Fo/abio ochutnal to jedlo a nezaspal tak je to take podozrive ale potom si hovorim ze ho mohol zjest malo alebo nezjedol to "otravene" ale nakoniec si hovorim ze najlogickejsie bude ked tam hodim i nieco na pitie :D

5 Sandy Sandy | 15. května 2012 v 21:26 | Reagovat

chystá sa byť aj pokračovanie? :P

6 Sandy Sandy | Web | 20. července 2012 v 11:52 | Reagovat

Cap? Ak tu ešte stále chodíš a na blogový svet si ešte celkom nezabudla, tak na tom mojom ťa čaká prekvapenie :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama