Prosinec 2011

PF 2012

31. prosince 2011 v 19:09 | capepeidy |  moje keci:)

Už sa nám to pekne blíži, zostáva už len niekoľko hodín a preto Vám prajem pekný a úspešný nový rok :)


Vianočný týždeň

23. prosince 2011 v 22:36 | capepeidy, vianočne i zimne (smrk) naladená |  moje keci:)
Tento týždeň bol šialený a to doslova. Nielenže sa mi do neho nechcelo, ale ešte k tomu ma zožieral ten pocit, že nemám darčeky. Čo je horšie ako nemať darčeky posledný vianočný týždeň? Naozaj som nebola nikdy tak nezodpovedná. Možno to bolo i tým, že som nemala ten vianočný pocit. Ale pekne od začiatku.

Jedna naša profesorka sa rozhodla, že na Vianoce pomôže naša škola (a hlavne náš ročník) jednému detskému domovu a deťom z diagnostického centra. Ale keďže jediný kto tomu rozumel (myslím všetkému čo sa týka od organizovanie po uskutočnenie) bola tá profesorka, bolo to veľmi zaujímavé. Ponúkla som sa, že napečiem 100 medovníkov, ozdobím ich a zabalím na predaj a na to som zapojila i rodinu (maminu a sestru), boli namočené v čokoláde a posypané orechmi (celkom milé). Ale kvôli tomu som musela ísť sobotu do obchodu a kúpiť väčšie formičky (ako som neskôr zistila tak som nemusela :D ) a celofán.

E ako ...

16. prosince 2011 v 10:48 | capepeidy |  moje keci:)



rik



Ako si už mnohí mohli všimnúť (možno aj nie :D) tak toto meno mám naozaj rada. Keď čítam a niekde natrafím na toto meno hneď sa teším ako to bude pokračovať.


Je zvláštne že moje obľúbené meno je mužské keďže ja sa medzi druhé pohlavie neradím :)) Ale pri žiadnom inom mene nie som tak nadšená ako pri tomto a tak som sa rozhodla si o ňom niečo zistiť. A to zistiť jeho význam alebo aspoň pár z nich (predsa len významy mien sú niekedy ako horoskopy :))


Popravde som si našla tri zdroje a všetky hovorili skoro to isté (podľa mňa to od seba odkopírovali :D)


Tak ja budem ich ďalšia kópia ale vlastnými slovami ;)


To, čo by malo byť pre nás podstatné

15. prosince 2011 v 18:34 | capepeidy |  moje keci:)

Je veľmi zvláštne, aby ma v škole niečo nadchlo nad hranicu môjho chápania, ale stalo sa. Nadchlo ma to až tak, že Vám o tom musím povedať, pretože je to niečo čo má poznať každý človek. Lebo je to naše privilégium, ktoré sa formovalo od starovekého Ríma.

Ide o niečo čo sme ziskali na základe toho, že sme ľudia. A sú nimi ľudské práva, ktorú sú napísané vo všeobecnej deklarácii ľudských práv, ktorá vznikla pre celý svet až 10.12.1943.


17. kapitola Toto nie je moja skutočnosť

13. prosince 2011 v 20:24 | capepeidy |  D&A=??????

Spolu sme to dobojovali :) a sme na konci. Prajem príjemné čítanie a pocit akoby ste dočítali dobrý príbeh.

PS.: Túto kapitolu by som chcela venovať svojej sestre, ktorá má dnes narodeniny (a o tomto asi ani nebude tušiť :)

Adrián sa Dunareii poctivo vyhýbal ako len mohol. Okrem hodín v škole, ktoré mali spoločné.Vtedy sa na ňu zasnívane díval z poslednej lavice.

Jeho dni prebiehali monotónne. Nevedel, čo má urobiť a tak nerobil nič. Len čakal. Čakal na "správnu" príležitosť, kedy by mohol prísť a povedať jej, že ho mrzí, ako sa jej vyznal. A nemyslí si, že je krava. Vlastne si o nej nemyslí nič zlé, nie ako o sebe.

Utápal sa vo svojich myšlienkach a ignoroval okolitý svet. Teda skoro ignoroval. Boli tu ľudia, s ktorými viedol krátke apatické rozhovory. Pár priateľov, Reis a jeho rodičia. Nebol tu nikto, kto by ho prebral k životu. Pomaly sa mu vytrácala realita. Viac času trávil s nootebokom ako s realitou. Mikro minúty keď žil, boli keď sa dievča jeho srdca usmialo.Za ten krátky čas, odkedy sa to stalo, sa zhoršoval snáď vovšetkom, čo mu pred tým išlo, ale aj v tom, čo mu nešlo. Nebol to úplný výpadok. Bol to skôr len čas pre neho a jej úsmevy.


***

Mucha, ktorá nezomiera :D

7. prosince 2011 v 14:55 | capepeidy |  moje keci:)

Ahojte,

Ak ste si všimli moju dlhú neaktívnosť a mysleli ste si, že môj blog skončil, tak ste sa mýlili. Blog je pre mňa ako otravná mucha, ktorá ma stále otravuje. A jednoducho je stále so mnou. Je už ako domáce zvieratko, ktoré som si obľúbila. Aké šťastie, že muchy nie sú tak náročné stvory a prežijú dlhú neaktívnosť :)

16.kapitola Netaktné vyznanie

7. prosince 2011 v 13:32 | capepeidy |  D&A=??????
Dunarea doteraz snáď necítila takú nevraživosť medzi bratom a Adriánom, ako cítila v tom aute. V tejto chvíli nebola ani jedna pekná vec, čo by si povedali. Adrián pozeral von oknom na mihajúcu sa krajinu a Reis zvieral tak silno volant, že ona by už nemala po takom čase žiadnu silu v rukách.


Pohľad jej preskakoval z jedného na druhého. Raz chcela prehovoriť, ale po prvom slove skončila. Nemalo to zmysel, ani jeden ju nevnímal. A ona sa tam cítila ako v pasci, do ktorej si sama otvorila dvere a za sebou ich zamkla. Chcela objať brata a pritom chcela i kamaráta nejako utešiť. Napríklad by ho mohla chytiť za ruku a povedať mu, že sa všetko vyrieši a aj jeho city, aj keď presne nechápala, ako to myslel. Alebo to nechcela chápať. Sedela v tichosti svojich myšlienok presne tak, ako i jej brat.