Jedna sobota

12. dubna 2011 v 20:14 | capepeidy, trochu v panike |  moje keci:)
Som presvedčená, že toto sa nestalo len mne, ale nikto iný mi toto nepovedal tak možno budem prvá, ktorá to kvázi zažila. Ja kým sa dostanem k podstate :D Takže konečne po dlhej dobe som sa dovolala svojej angličtinárke (pretože sa angličtinu učím, len rok a pol a pred tým nič tak angličtinárku potrebujem, ale to si asi ona neuvedomuje, keď mi nezdvíhala :D) takže som šla sobotu na angličtinu kde som sa cítila trochu ako debil, pretože som nevedela ani to čo viem, ale dáko som to prežila a o tom chcem napísať o mojej ceste z angličtiny.

Takže idem si kľudne na autobus, na ktorý som musela čakať, keďže bola sobota a ako tak stojím na zastávke a pozerám na tú siahodlhú frontu, ktorá je už prichystaná na príjazd autobusu stále dúfam, že doňho nebudem musieť nastúpiť i ja. Ale ako tak čakám a snažím sa čítať angličtinu (aspoň slovíčka:)) musí mi fúkať vietor do ksichtu a k tomu všetkému mám pocit, že na mňa niekto čumí, ale hovorím si, že si to len nahováram, ale keď zdvihnem pohľad tak hľa nie jeden chlapec sa pozeral čoby chlapec tak trochu starší (25 možno menej- možno viac) kuká a ja aký šok. Toto vyzerá akoby som sa tu vystatovala, ale bolo to hororové lebo som potom s nimi i cestovala v preplnenom autobuse kde som musela stáť a nemohla som sa ani učiť slovíčka. Nieže by mi to išlo.


A to nebolo všetko celá natešená vystúpim konečne doma. Úsmev na perách a rezký krok lebo ma čakal doma obed. Idem a pozerám sa vôkol seba a naplno si uvedomujem, že prišla jar. Ách, tie krásne stromy. A v tom bol ten zádrhel. V tých stromoch! Asi ulicu od domu na ktorú sa vchádza aj pomocou asi 10 schodíkov mi napadne šialený nápad. Jedná z májoviek, ktorá bola najbližšie mala aj jednu "guču" kvetov celkom nízko. Stačilo sa dať len na špičky a mohla som ich reálne ovoňať. A ako som na tých špičkách začujem hluk a aha ho šmírak. Jeden chalan zarazený zostal stáť na schodoch a pozeral dole kde som stála a keď som sa otočila on už si išiel radšej rovno asi obísť celé mesto aby ma z novu nestretol :D no a ja som sa len smiala aké to mám ja šťastie.

Ale vráťme sa do reality. Chodím do takého krúžku na škole, ktorý sa volá Dreams&Teams. A ide v ňom zhruba asi o priateľské vzťahy škôl, ktoré sú v tomto projekte alebo robenie rôznych festivalov alebo akcií a to znie dobre no uvidíme či aj je :D

No a teraz na základe toho majú prísť i výmenný študenti z Anglicka, a ich škola je niečo ako sesterská s našou. No a opäť sa dostávame k tej angličtine, ktorú neviem a preto ma chytá panika lebo ani neviem po anglicky povedať, že po anglicky neviem. Jediná veta, ktorú viem bez zaseknutia je Are you kidding me? A možno nie je ani dobre napísaná. No čo už buď s tým niečo spravím alebo budem tajne načúvať, keď sa budú iný rozprávať a niečo pochytím.

A toď asi vše. S panikou a smrťou v očiach sa lúči
Cap :)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Natalica Natalica | 19. dubna 2011 v 9:13 | Reagovat

Tak také niečo veľmi dobre poznám :-D A ak sa na mňa aj niekto pozrie ako na debila, už to radšej ignorujem, ešte by som si ako debil začala pripadať a čo potom :D nie če by som si teda už teraz tak trochu ako debil nepripadala, ale no :-P

Čo sa týka angličtiny, ja som na tom trošku lepšie, ale stále to nie je ono, keby sa mi aspoň chcela učiť, ale ono nie :D

2 capepeidy capepeidy | Web | 19. dubna 2011 v 20:39 | Reagovat

[1]: aspon nie som sama o kom sa uz vie  ze na neho sa pozera :)

inac je zvlastne ze mna teraz az anglictina chytila :) anglicanov som uz prezila takze teraz hor sa do anglictiny na dalsi rok im mozno porozumiem :D a mozno by teba zrovna bavil iny jazyk vyskusaj ;-)

3 kalcium kalcium | 30. dubna 2011 v 14:22 | Reagovat

Hmmm, no zivot je nevyspitatelny  ;) ale to ho robi krasnym. tak zelam este vela takychto zadrhelov 8-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama