(M)učiareň Ranná rosa

4. února 2011 v 10:31 | capepeidy |  (M)učiareň 2011
aaaaaaaaa



Len tak tak som stihla napísať za január poviedku do mučiarne. Ani neviete aká som rada, že som to stihla. Minulý rok sa mi dosť tém nakopilo a preto by som sa chcela snažiť teraz stihnúť termín. To Vám zaručuje min. jednu poviedku za mesiac :D  





Chodila sem často. Až príliš často. Ale nebola jediná. Chodilo sem mnoho ľudí. To miesto, ktoré sa stalo po čase jej obľúbeným, bola vlastne neskutočne veľká lúka plná kvetov a krásnej zelenej trávy, ktorá dokázala upokojiť nejeden jedovatý cit. Cítila sa tu tak príjemne, voľne a ten neskutočný pocit, že tu dokáže všetko pohlcoval jej romantické srdce natoľko, že sa strácala v čase, keď sem už po nejakej dobe aj podvedome zablúdila. Toto bolo jej miesto, aj keď ho poznali mnohí, ale mnohí i zabúdali. No ju nikdy neomrzeli túžby po týchto pocitoch.

Keď na toto miesto prvý krát prišla, bolo to s otcom, keď boli na prechádzke. Už vtedy sa jej oči ligotali, keď uvidela tú nádheru. Vtedy jej povedal otec báj, ktorá sa viazala k tejto lúke a to bol neskôr aj dôvod na jej návštevu. Báj sa viazala ku krásnemu príbehu lásky.

Raz bol jeden princ a jedna princezná. Nepoznali sa, ale ich srdcia horeli láskou k sebe. Ani jeden nevedel pomenovať tento pocit, keďže ho tak vrúcny ešte nepoznal. Najprv boli obaja šťastní, ale postupom času ich ten pocit začal ničiť, kvôli samote, ktorej sa mu dostávalo. Ten cit potreboval počuť odozvu. Zúfala princezná i princ sa pýtali svojich radcov, čo sa to v nich deje, prečo ich to tak ničí? No oni nepoznali odpoveď. Pýtali sa rôznych ľudí, začínali byť zúfalí, až k nim neprišla po jednom jedna žena. Volala sa Ranná Rosa. No svoje meno im neprezradila. Keď videla ich utrápené tváre, musela im pomôcť viac, ako zamýšľala. Poradila obom, aby sa za tri dni a tri noci vybrali na prekrásnu lúku, ktorá ležala ďaleko od ich domovov. Museli na lúku prísť pred svitaním a oči si pretrieť rannou rosou. Potom pochopia, čo sa v nich deje. Viac im však nepovedala, aj keď oni sa chceli vypytovať. Nešťastní sa vydali na cestu hneď na druhý deň. Keď prišli na lúku, obaja spravili to, čo od nich Ranná Rosa chcela. No keď mali pocit, že sa nič nestalo, práve vtedy sa to stalo. Zbadali sa na krajoch lúky a zrazu ich cit zarástol do nekonečnej lásky.       

Stále dúfala ,že keď i ona tak spraví, objaví sa tam jej princ, ako to bolo v tej báji. No u nej to akosi zatiaľ nefungovalo. Často rozmýšľala nad tým prečo? No nakoniec nechcela si priznať, že to bol iba príbeh, preto si nechcela ani uvedomiť, že jej princ toto miesto nepozná. Ale bolo prekrásne, kebyže sa môže i ona stať tou princeznou z príbehu, ktorý tak milovala. Vyhľadávala ho v knihách o ich meste. Dokonca vždy, keď sa dalo, prezentovala ho i v škole. Možno by to mohol počuť jej princ a prišiel by si po ňu a možno aj nie. Naivita ale bola krásna. Zo začiatku si pretierala oči rannou rosou, ale po istom čase na to zanevrela a už len hľadela na tú krásu, ktorá jej tu bola ponúkaná.

******

Raz keď sa zobudila skôr, ako by to bolo slušné a nemohla viac zaspať, rozhodla sa, že pôjde na lúku zaspomínať si na začiatok jej úsilia. Teplo sa obliekla a vyšla von z domu a pobrala sa jej tajnou skratkou na miesto, ktoré ju už volalo. Lúka bola zvláštne sfarbená pod zachádzajúcim mesiacom. Kvety boli ešte uzavreté v pukoch a život sa len prebúdzal do ďalšieho dňa. Zohla sa k studenej spiacej zemi a namokrila si ruky rannou rosou. Pretrela si nimi oči. Bolo to osviežujúce až natoľko, že si spomenula, ako ich niekedy nechcela otvoriť, keby prišlo sklamanie, ako prichádzalo pred tým. Zvláštne bolo, že strach zo sklamania prišiel i v tejto chvíli. Postavila sa so zavretými očami a nadýchla sa ranného vzduchu prírody.

Predstavivosť začala fungovať sama. Predstavila si samú seba ako najkrajšiu princeznú, ktorú nevedeli opísať žiadni básnici, namaľovať žiadni maliari. Nikto ju nevedel zachytiť. Teda okrem jediného človeka. Človeka, ktorý ju vedel zachytiť len kvôli tomu, že ju nevnímal len očami. Jej princ. On stál priamo pred ňou a žiarivo sa šťastne usmieval. Zrazu sa ich zúfalstvo premenilo na lásku silnejšiu, ako bola hociktorá iná. Zviazalo ich puto, ktoré síce nevedeli opísať, ale obaja ho cítili.

Precitla opäť do svojej reality vďaka dotyku niečej ruky, ktorá ju jemne chytila do dlaní za bradu. Vtedy si uvedomila, že by bolo vhodné otvoriť oči a overiť si skutočnosť, po prípade sa dáko brániť. No keď ich otvorila, stál tam on. Jej princ z tejto doby. Zrazu ten pocit, ktorý cítila odvtedy, čo počula ten príbeh, sa preplietol s citom tohto chlapca. Chlapca, ktorého poznala a pritom chodili okolo seba tak dlho. Až kým im ranná rosa neukázala ich tváre.      
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Natalica Natalica | 7. února 2011 v 10:31 | Reagovat

Ten začiatok sa mi strašne páčil. Veľakrát, keď čítam o niečom obľúbenom mieste, musí to byť nejaké tajné miesto, ktoré nik iný nepozná, tu sa mi páči, že je také známe...

Poviedka sa mi tiež veľmi páčila, len by mohla byť aj dlhšia, na môj vkus :-D

2 Sandy Sandy | 7. února 2011 v 16:20 | Reagovat

Krásna poviedka :-) romantická a tak milo naivná :-)
Inak obdivujem ťa, že to s tými témami tak stíhaš :D mne by sa ich zrejme nakopilo toľko, že by som ich zrejme ani nespočítala :D ešte že vaša poviedková súťaž nemá žiadne "trestné" témy :D

3 capepeidy capepeidy | Web | 7. února 2011 v 17:59 | Reagovat

[1]: dakujem ale to s tou dlzkou neviem preco ale akoby v poslednej dobe poviedky len tak tak pises a vobec neviem napisat nic dlhsie ako na stranu a pol lebo neviem preco vlastne :D a potom to ma taku dlzku :)

[2]: dakujem aj mne sa zda taka mila pekna a mierne nerealna :) ale o tom je poviedkova romantika ;)
no no no stiham ako stiham je to len prvy mesiac a teraz je uz druhy a ja este nic nemam !!! tak snad to napisem skor ako tuto lebo tuto som pisala posledny den okolo osmej vecer :) a inac nevies kolko by sa ti nakopilo pokym neskusis ;)

4 Tina A. Tina A. | 31. března 2011 v 15:37 | Reagovat

Cukríkovo roztomilé :-)

5 capepeidy capepeidy | Web | 31. března 2011 v 17:40 | Reagovat

[4]: jeej vdaka :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama