Únor 2011

Hlasovanie 6. kola

27. února 2011 v 15:18 | capepeidy |  Verba volant, scripta manet




Tak ako obvykle prichádza po zadaní hlasovanie, ktoré trvá cca týždeň. Ako obvykle budú súťažné príspevky očíslované. Jediná zmena, ktorá nastáva je v tom, že v tejto súťaži môžete za tieto slečny hlasovať posledný krát. To znamená, že šieste kolo je aj tým posledným. To však nič nemení na tom, že i v tomto kole držíme palce našim súťažiacim :)


IV. Istý spôsob lásky

27. února 2011 v 15:08 | IV. |  Verba volant, scripta manet

Dante bol mladý. Nešlo o fyzický vzhľad, aj keď práve vďaka tomu by ho mladým nazval úplne každý, ak by ho nepovažovali za polo-dieťa. Mladosť sa mu odrážala v očiach a v duši. To prvé Noah videl a druhé len odhadoval podľa uvoľneného smiechu, lesku očí, samopašnej gestikulácie a spôsobu, akým vnímal svet.
Dante pobehoval kade-tade. Nebolo sa kam ponáhľať, čas plynul inak, pomaly, ale on túžil všetko vidieť hneď v tom-ktorom momente. A aj keď nikdy nemal šancu uvidieť všetko, vždy zazrel dosť na to, aby ho to uspokojilo. Alebo si to aspoň myslel.

III. Dotknout se světla

27. února 2011 v 15:05 | III. |  Verba volant, scripta manet
Tma. Nic jiného jsem neviděla. Jen tmu. Nechtěla jsem otevřít oči. Bála jsem se, protože jsem věděla, že to nepomůže. Ať udělám cokoliv, tak to nepomůže. Tolik jsem si přála, aby se stalo něco, co by to dokázalo změnit, ale nebyla žádná šance. Zhluboka jsem se nadechla a odlepila víčka od sebe. Jaké by to asi bylo, kdyby se mé přání splnilo?
"Co tu děláš?" ozval se neznámý hlas. Byl tak pět metrů ode mě a přibližoval se. Slyšela jsem jeho kroky. Ano. Byl to muž. To jsem poznala. A podle zvuku a hloubky jeho hlasu mu nemohlo být víc jak třicet. K bližšímu údaji jsem se ale dostat nedokázala.

II. Navždy

27. února 2011 v 14:57 | II. |  Verba volant, scripta manet


Bol neskorý jesenný deň. Slnko už pomaly zachádzalo za obzor, no i tak ešte jeho ostré lúče osvetľovali krajinu naokolo. Všetko bolo krásne, zasypané rôznofarebnými listami, ktoré poopadávali z konárov stromov. Tento deň by sa mohol vlastne ešte zapísať medzi posledné dni teplého babieho leta. Pohľad na takúto krajinu človeku hneď zdvihne náladu. No i tu sa nájde pár výnimiek...


I. Prečo ja?

27. února 2011 v 14:54 | I. |  Verba volant, scripta manet



Prečo, keď je všetko dokonalé, keď je každá chvíľa môjho biedneho života pretkaná šťastím, musí prísť smrť, ktorá v tieňoch striehne iba na ďalšiu osobu, ktorú mi môže zobrať? Na osobu, vďaka ktorej sa mi znova vrátila chuť do života? Tieto otázky si kladiem už hádam tisíci raz. Dobre, priznávam, nie je to zrovna tisíci raz, ale konkrétne šiesty. Kládla som si ich po smrti mojej matky, mojej starej matky, keď dodýchal môj otec, po smrti mojej najlepšej priateľky, keď umrel môj priateľ a kladiem si ich aj teraz, keď stojím nad hrobom môjho dvanásťročného bratranca, ktorý mi aj napriek všetkým tým úmrtiam v mojom živote dokázal na tvári vyčariť úsmev. Neviem, prečo sa to všetko deje, prečo si jednoducho tá škaredá vychudnutá kostra v kapucni, čo má vždy v rukách kosu nevyberie inú osobu, ktorú by mohla mučiť. Prečo ja?
***

(M)učiareň Ranná rosa

4. února 2011 v 10:31 | capepeidy |  (M)učiareň 2011
aaaaaaaaa



Len tak tak som stihla napísať za január poviedku do mučiarne. Ani neviete aká som rada, že som to stihla. Minulý rok sa mi dosť tém nakopilo a preto by som sa chcela snažiť teraz stihnúť termín. To Vám zaručuje min. jednu poviedku za mesiac :D