(M)učiareň V noci je každá mačka, čo ti skríži cestu ,čierna

7. ledna 2011 v 8:18 | capepeidy |  (M)učiareň 2010

"Horaze, Horaze!" silený krik z prízemia, akoby som bol hluchý. Postavil som sa a pokojne a v miery vypochodoval za tým hlasom.
"Ahoj, oci!" pozdravil som ho ešte na schodoch, lebo on sa obzeral, odkiaľ vyjdem, akoby tu bolo mnoho vchodov.
"Ahoj, mal som ti doniesť toto!" ukázal na stredne veľký darček v úhľadne zabalenom narodeninovom papieri.



Prezeral som si ho a čakal niečo nekalé, ale on sa len usmieval ako najväčší priateľ. Podišiel som k nemu a prevzal si, čo bolo moje.
"Balila ho mama?" spýtal som sa, ale hlas sa mi ani nadšením nezmenil. Síce mamu som mal radšej ako otca, ale v podstate boli rovnakí.
"Neviem, len som ho od nej prevzal, keď sme sa stretli na letisku. Vieš, mala ďalší let a nemohla sa zdržať, inak by ti ho priniesla sama. Á, ešte som zabudol, všetko najlepšie!" otec vytiahol z vrecka dve obálky a obidve mi podal. Bolo to zvláštne, vždy som dostal iba jednu. Poobzeral som i tie, ale ani jednu, presne ako ani darček, som neotvoril. Na jednej bolo úhľadne napísane moje meno s prívlastkom syn, ktoré som bohužiaľ dostal, a na druhej nebolo nič, ale bola hrubšia. Všetko som si položil na malý stolík vedľa dverí.
"Prepáč, ale už musím ísť, vieš, Emily ma už čaká, dohodli sme sa. Kebyže viem, že prídeš, tak ..." nechal som visieť vetu vo vzduchu, lebo už len v tom, že sa mám s Emily stretnúť, bola lož, ale ako ju poznám, nebude jej to vadiť.
"Och," to bolo od neho vážne silné vyjadrenie na to, že ho práve posielam preč, veď kto by čakal nejaký záujem o to, kto je tá Emily. Otec ma pozdravil a odišiel tak rýchlo, ako aj prišiel.

******

Aj po pár hodinách som čumel na darček. Už som nebol taký naivný, aby som si dával nádej, že to snáď niečo znamená. Chuť odbaliť ho na mňa ani neprišla. Neznášal som to. Byť takmer dospelý a pripúšťať si neodvratnú realitu. Už si konečne uvedomiť, že som v tom sám a nespoliehať sa na to, že sa všetko zmení, keď je tu len nepatrné zlepšenie.

Narodeniny - až som skoro zabudol, aký je to pocit, keď si na mňa spomenú.

******

Už sa zotmelo, keď som sa konečne rozhodol ísť za Emily. Napísala mi už aj peknú sms so znením: Kde toľko trčíš? Dnes čakám len na teba :) Chýbaš mi TE. Bol to snáď jediný človek, ktorý písal s diakritikou aj smsky. Aj to bola jedna z vecí, ktoré som mal na nej rád. Aj keď mi nepriala všetko najlepšie, čo znamená, že niečo chystá. Neviem, či sa mám tešiť alebo sa báť. Veď predsa ale ide o moju Emily. Doumýval som riady z obeda. Aj keď neskoro, predsa. A pobral sa obliecť si niečo slušné, predsa len neviem, čím ma prekvapí. Snáď nejaký jednofarebný svetrík a pod to nejakú košeľu a môžem ísť a rifle sú v pohode.
Zbehol som po tých pár schodoch, ktoré tu boli, a vedľa dverí na mňa čakali už moje tenisky a vedľa nich pohodené aj kľúče. Napokon som pobehol von a zamkol, aby som mohol pokojne opustiť svoj malý domček a pobrať sa, kam ma srdce tiahlo. Prebehol som ešte dve ulice, ale moja lenivosť a to, že nejde o život, ma prinútilo spomaliť a vydýchať sa za pomalej chôdze. Moje myšlienky by sa mali síce zaoberať tým, čo na mňa čaká, ale z nejakého mne neznámeho dôvodu som musel neustále rozmýšľať nad detstvom, snažiac sa spomenúť, ako to všetko začalo. Kedy som si konečne uvedomil stav situácie, v ktorej som dodnes. Ako to, že som si to nevšimol tak, ako som mal. Skôr. Možno by som mohol niečo spraviť a dnes by som s rodičmi krájal narodeninovú tortu po boku s Emily. Mama by s ňou dobre vychádzala a mala ju rada a otec by si ju tiež obľúbil. Stále by sme bývali v našom veľkom, teraz opustenom dome a všetko by bolo tak, ako má byť. Bolo priam zvláštne, ako som mohol prežiť tento deň, kebyže ide všetko tak, akoby malo, ale teraz. Mamu som ani nevidel a s otcom si nemám čo povedať. To, že si ASPOŇ spomenuli, mi akosi nestačí.

Prešiel som po ďalšej osvetlenej ulici.

Ani mi nedali to, čo som chcel, aj keď som im to hovoril, keď ešte bolo všetko v poriadku. A teraz som tiež určite namiesto mojej vysnívanej domácej mačky dostal nejakú ozdobnú vázu z nejakého pekného a ďalekého miesta ako minulý rok z Paríža. A ďalší milión darčekov, ktorými dokazovali, ako ma nepoznajú, ale prečo to vadilo len mne? Jedna blbá mačka a vedel by som, že je všetko na dobrej ceste. Samozrejme, že tá mačka by nebola blbá, bola by úžasná. A prečo som si ju za toľký čas nekúpil sám? Prečo stále čakám, že ju dostanem od nich? Pche. Hlúpe očakávanie.

Prešiel som ďalšiu ulicu a začalo pršať a aj keď intenzita dažďa sa zvyšovala, moja rýchlosť chôdze sa nemenila. Kráčal som tak zamyslený, že keď som vykríkol prekvapilo to i mňa. Tesne pred mojimi nohami prebehla dáka čierna mačka, ktorá mi privodila skoro infarkt. Pozrel som sa, kade bežala
e
a všimol som si, že ďaleko teda nedobehla. Sedela v kartónovej krabici a mne prišlo že by som mal začať veci meniť. Podišiel som k nej a čupol si k nej. Natiahol som k nej ruku a ona ju len oňuchala, ale nič neurobila, tak som ju pohladkal po hlave. Vtedy som precitol a uvedomil si dážď, ktorý mi doteraz nevadil, ale čo keď mojej novej kamarátke áno?
"Tak čo, páčim sa ti?" spýtal som sa a usmial sa na ňu, keďže ona sa už pohybovala tak, aby som ju hladkal.
"Som Horaze a vždy som túžil po mačke. A ty vyzeráš ako mačka na voľnej nohe. Tak si hovorím, že si ťa privlastním a myslím, že ti to nebude vadiť." Zobral som ju do rúk a schoval už pod trochu mokrú bundu a jej pritúlenie som bral ako áno. A napokon som si svojim darčekom zlepšil náladu natoľko, že som sa s úsmevom a príjemným hrejivým pocitom na hrudi rozbehol na rande so svojou Emily. Určite sa jej moja mačka bude páčiť. Aj keď v tej tme vyzerala, že je len čierna, jej fliačik na pravom oku hovoril o niečom inom.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Tilia Tilia | Web | 8. ledna 2011 v 18:45 | Reagovat

Zasa ti to opravím a ty zasa použiješ verziu vez mojich opráv! :-D

2 capepeidy capepeidy | Web | 9. ledna 2011 v 0:42 | Reagovat

doparoma fakt? idem vymenit :D prepac

3 Tilia Tilia | 9. ledna 2011 v 15:57 | Reagovat

[2]: Už som si zvykla :D Len ja si to čítam a hovorím si, že preboha, Adriana, to prečo si tam nedala tú chýbajúcu čiarku?! A čítam ďalej a hovorím si, preboha, Adriana, to koľko čiarok si tam nedala?! O_O Až mi došlo, že toto je ešte neopravená verzia :D

4 Leila Leila | Web | 9. ledna 2011 v 20:07 | Reagovat

ja som veľmi čiarky nesledovala, pretože ma akosi štípu oči, ale nemohla som si nechať ujsť také geniálne dielko :-) Bolo to naozaj príjemné čítanie (štípajúce oči vynecháme :D ) opisy bolo úžasné, postavy boli uveriteľné, pocity tieže :) zhrniem to- zajtra to čítam zas :D

5 Leila Leila | Web | 9. ledna 2011 v 20:09 | Reagovat

a ozaj- nespriatelíš? :-)

6 capepeidy capepeidy | Web | 16. ledna 2011 v 20:29 | Reagovat

[3]: no tak to sa mi podarilo :D

[4]: no genialne to zrovna nebolo :) ale dakujem a dik :) tolko krat to precitas normalne viac nez ja :D to je uz ake super pre mna :D ze je to tak dobre pre teba myslim ;) zas som sa zaotala  

no a to s tym spriatelovanim no ja nespriatelujem lebo z toho vyplyva ze musim asi 100 veci ktore sb musia robit a to sa mi co sa literaturi tyka nepaci a preto ze citam tvoju tvorbu a ako vidim aj ty moju a mne sa tvoja tiez pozdava :) preto by som bola rada kebyze sa dame vzajomne iba do oblubenych stranok teda u mna to bude pod "najmilsi" co mam na lavo a u teba podla toho ako sa to vola u teba ;) a z toho nebude vyplivat ze ti musim skomentovat kazdy jeden prispevok a taktiez ani ty nebudes musiet :) snad so to dobre vysvetlila co myslim a prepac ze ti davam vediet moju kladnu odpoved az teraz ale skola je zabijak :D

7 Leila Leila | Web | 28. ledna 2011 v 17:34 | Reagovat

[6]: beriem, však vlastne keď tak nad tým rozmýšľam v podstate to mám tak isto :) dík :)

8 Tina A. Tina A. | 31. března 2011 v 16:11 | Reagovat

Mňa v poslednom čase vôbec neiritujú také tie malé nepresnosti, ani "chybičky krásy", ako im ja hovorím, dokonca ani naša slovinárka/nemčinárka alebo piatky pokazené ekonomikou. Kecám od veci, ale tak pochváliť sa musím, že som sa dobre vycvičila na to pozitívne myslenie :-D Doteraz som väčšinou len kritizovala, teraz sa snažím čo najviac si všímať to dobré :)

Ale k veci. Bolo to také zlaté :)
I keď ja by som to prijala trošku viac rozvedené, nech je cítiť tú trpkosť, čo sa týka vzťahu s rodičmi, a potom to, že ich dieťa sa na nich ani nemôže spoľahnúť a musí si všetko urobiť samo, aby bolo spokojné (a kvôli rodičom aj tak nebude). Lebo tak to je a tak by to byť nemalo...
A mačky mám rada, hoci sa ich bojím :D
Akurát jednu vec som nepochopila - bola čierna s bledým fliačikom alebo bledá s čiernym? :D

9 capepeidy capepeidy | Web | 31. března 2011 v 17:41 | Reagovat

[8]: to je pozitivne ze i to dobre si vsimas :) viac
no inac na druhu stranu mohlo by to byt viac rozvedene viac srdcervuce ale pointa bola ta macka a kedze som sa k nej nevedela nejak dostat tak to islo takto :) a ta prva varianta ma byt spravna ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama