(M)učiareň Cintorínske tajomstvo

30. prosince 2010 v 22:45 | capepeidy |  (M)učiareň 2010
tt


Tak trochu rozptýlenia :)


Nemôžem uveriť tomu, že i po dvesto rokoch, samozrejme je to cca, neustále chodím na ten blbý cintorín každé jedny jeho narodeniny. Takej silnej upírke ako som ja, Holly V... Vlastne to je už na môj vek absolútne nepodstatné.

Neustále sem chodím každý rok minimálne v tento deň alebo lepšie povedané v túto noc, predsa len nechcem, aby ma uškvarilo slnko a preto cez deň musím spať v tej hlúpej rakve, keďže sa mi nechce aklimatizovať na postele alebo niečo pohodlnejšie.

Aj tejto noci povieval vetrík, ktorý strapatil moje svetlé vlasy, čo mi veľmi na prvý pohľad nepridávalo na hrôze, ale to viem napraviť svojím správaním. No s ním to bolo iné. To on odzbrojil mňa a nie ja jeho. To je aj výsledok toho, prečo leží pod zemou namiesto toho, aby stál teraz pri mne. Týmto časom som vždy nostalgicky spomínala na tých pár dní prežitých s ním. Boli tak neuveriteľne krásne a pri tom som z nich bola aj veľmi smutná. Viem, že sa hovorí každý by mal byť rád, že mohol spoznať osobu, ktorú dokázal milovať, ale mne tak strašne chýbal, že som preklína a zároveň ďakovala za deň, keď som ho prvýkrát stretla. Doteraz si pamätám každý malý detail od toho, ako sme boli oblečení, po každý jeden pohyb a každé jedno slovo. Možno to bolo i tým že to bola len chvíľa a pre neho to bolo len chvíľkové pomätenie citov...

******




"Hej, Josuha. Nezabudni, zajtra je zasadanie rady!" povedal nejaký malý ryšavý mocnejší muž, otáčajúc sa mu chrbtom a poberajúc sa niekam preč.
Vtedy som prechádzala kamennou ulicou, ktorú osvetľovalo svetlo z lámp a letmo pozorovala týchto dvoch mužov. Ružové šaty sa mi rozširovali ako každej žene v tej dobe. Biele rukavičky mi zakrývali prsty a zopnutý účes mi držal na temene hlavy. Všímala som si pohľady mužov, ale nijako som nedávala najavo, že o tom viem. Držala som si šaty a rýchlym krokom, ako sa to len dalo na ružových črievičkách, som sa ponáhľala ďalej.
No keď sa muž menom Josuha otočil, naše pohľady sa stretli. Zalapala by som po dychu, kebyže nejaký mám, ale len som si zapríčinila potknutie o jeden kamenný kopček a spadla som na zem. Nijako som sa nerozčapila, predsa len som bola upírka, len som nejak viac reagovala naňho ako na to, že som mohla len zavrátkovať.
Akoby sa celé mužské pohlavie ako supy zlietlo ku mne a chceli mi pomôcť. Nakoniec sa cez nich predral aj muž, ktorý to zapríčinil a podával mi ruku. Bola presne taká veľká, že moja verne pasovala do tej jeho. Neprestajne mi pozeral do tváre a ja jemu. Frflanie ostatných mužov som odignorovala a venovala sa len jednému.
"Ste v poriadku, slečna?" prestrašene sa spýtal a ja som sa jemne usmiala, nedokázala som mu odpovedať, lebo som sa strácala v jeho modrých očiach. Bolo zvláštne, že ma tak rýchlo a dokonale okúzlil. Po toľkých rokoch.
"Som Josuha ..." predstavil sa náhle, "smiem vás odprevadiť, aby som sa uistil, že budete v poriadku?" opýtal sa zdvorilo a šibalsky sa usmial, bolo vidie,ť že aj on sa zahľadel do mňa.
"Som Holly..."
"Ja viem, kto ste, slečna," povedal a ani ma nenechal dopovedať.
"Môžete ma odprevadiť!" odvetila som a rukami som si rýchlo prešla šaty, aby som ich mohla aspoň trochu očistiť. Bolo to skôr pre pocit, že som sa aspoň snažila, nie že by to pomohlo. Otočila som sa od toho hlúčika a pobrala som sa opäť svojim smerom. Josuha ma nasledoval.

******

Tak to všetko začalo. Vtedy si získal moje mŕtve srdce. A ešte mi ho nevrátil, preto sem chodím a čakám, že tak raz urobí, ale vždy to dopadne tak isto. Aj dnes som podišla k jeho hrobu. Mal na nej malú fotku svojej usmievajúcej sa tváre. Na kameni bola kytica kvetov. Hneď mi bolo jasné, že ma tá jeho ženička predbehla. Keď sa spätne pozriem na svoju minulosť, tak vidím, ako som vďaka tomuto chlapovi bola hlúpa, až tak hlúpa, že keď sa rozhodol zostať so svojou ženou, premenila som ju na také isté nočné stvorenie ako som bola i ja. Nikdy nezabudnem na ten jej výraz v tvári, keď som vycerila zuby. Ten strach mi robil až dobre. Ale aj tak som nič nezmenila a to bolo oveľa bolestivejšie, ako som si chcela pripustiť. Týmto zúfalým plánom som chcela docieliť, aby sa aj on chcel stať upírom, ale keď to už neurobil kvôli žene, ktorú naozaj miloval, mohla som predvídať, že kvôli mne to už vonkoncom nespraví. Bolo zbytočné ho milovať, keď som od začiatku vedela, že nebudeme spolu. A on ostal s ňou aj keď vedel, že on zostarne a zomrie a pri tom ona bude žiť ďalej. Chcela som aby "žil" ďalej aj kebyže to má byť taký život ako je ten môj, dala by som všetko za to, kebyže zostane aspoň ako upír, aj kebyže sa mi celý život vyhýba. Podišla som k náhrobku ešte bližšie a pohladila jeho malú podobizeň. V ruke som držala jediný kvet a to červený tulipán, pretože ma k nemu len raz prirovnal. Pokladala som ho na náhrobok a prehovorila som ku kameňu.
"MilýJoshua, opäť len jeden, pretože pre mňa nebudeš nikdy mŕtvy, nikdy nebudeš len spomienkou a to bude naše tajomstvo!"

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 sandy sandy | Web | 1. ledna 2011 v 20:04 | Reagovat

Musím sa ale priznať, že prvé, čo ma na tejto poviedke zaujalo, bol ten názov, lebo ja mám takú divnú úchylku :D -  čítať alebo pozerať niečo, kde sú také miesta ako cintoríny, staré hrady alebo nejaké zrúcaniny a pod. :D
No a teraz k poviedke. Aj tá sa mi páčila (ešte okrem toho názvu :D), bola síce smutná, ale pekná. Nemám asi nič čo vytknúť :-) jednoduché, dobre sa čítalo :-)

2 capepeidy capepeidy | Web | 2. ledna 2011 v 22:27 | Reagovat

Pre Sandy: no tak za tu temu nemozem ja tak si nechcem brat zasluhy ale tú temu som mala zadanu od Tilii :)

dakujem :)

3 Natalica Natalica | 3. ledna 2011 v 21:04 | Reagovat

No, vidím, že som tou mojou bezinternetovou chvíľkou o veľa prišla :D

Poviedka sa mi strašne páčila! Len mi tam vadilo, teda nie že úplne vadilo, vlastne mi to ani nevadilo... ale proste sa mi to zdalo krátke :-D Aj keď mne sa to asi len krátke zdá po tej mojej poviedke, ktorú som nedávno dopísala, a ktorá mala vyše dvanásť strán :-D

No nič, každopádne sa mi poviedka veľmi, strašne veľmi páčila... až ľutujem, že som ju neobjavila skôr :-D

4 capepeidy capepeidy | Web | 5. ledna 2011 v 21:39 | Reagovat

fakt si o vela pirsla? neprhanaj :D

no aj podla mna je to kratke ale to si nevidela ako som to pisala to boli posledne vykriky do nootebuku take ze uz som nevladala a nic mi nenapadlo a aj to tak vyzera (podla mna :D a mozno mam zly odhad ale vam sa to paci :-D)

a co si pisala?

a nie je co lutovat ked si sa k nej nakoniec dostala :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama