Prosinec 2010

Tak u mňa zima a u Vás ?

30. prosince 2010 v 23:26 | capepeidy |  moje keci:)
Ahojte,

tak som sa rozhodla, že pár zimných alebo vianočných alebo z každého rožka troška obrázkov týkajúcich sa tohto obdobia by sa zišlo zverejniť aj na mojom blogu aby sa nepovedalo že ja tu zimou nežijem :D Úprimne mám toto obdobie aj dosť rada a aj preto že mňa dokážu niekedy aj obrázky inšpirovať tak možno aj Vás ;)

Radšej ich nebudem číslovať.


Tak nejako treba začať :)

o


(M)učiareň Ab imo pectore

30. prosince 2010 v 22:49 | capepeidy |  (M)učiareň 2010
"Ab imo pectore"
Z hĺbky srdca


Wiliam Shakespear: Smutným hodiny sa dlhé zdajú.

Je zvláštne, že aj keď si uvedomujem, že je to len pocit, nedokážem mu zabrániť. Ten pocittal

samoty, ktorý mi dáva jasne najavo, ako sa nemám o koho oprieť. Cítim to vo svojej podstate - vo svojom srdci. Cítim, akoby som bola vzdialená od všetkého a všetkých a hocaký chabý pokus, ako sa k nim dostať, by mi nepomohol. Plne si uvedomujem, že si všetko len namýšľam a že vôbec nie som sama, ale nemám silu počuť pravdu. Radšej budem smutná, snažiac sa o to, aby som nebola, keďže si uvedomujem, že je to len pocit a stačí tak málo, aby som bola z pochmúrnej samoty vytrhnutá, ale niečo ma nechce pustiť k tej radosti. K mojim priateľom. Teraz je oveľa ťažšie ísť za nimi, keď mám pocit, akoby ma nepodržali, keď som to "najviac" potrebovala. Najviac to v skutočnosti nebolo. Bol to len zlý deň a zlé myšlienky, vďaka ktorým som teraz zarmútená. Mala by som od nich odísť. Dať im výpoveď a ísť na slnečnú dovolenku s ľuďmi, ktorí ma majú radi. Chvíľu nič neriešiť, nerozmýšľať, jednoducho vypnúť. Byť veselá a šťastná a nie neustále len myslieť na to, že mám brať ohľad na všetkých naokolo a seba nechávam trpieť niekde v hĺbke srdca a pri tom vedieť, že sa mi to vráti ako aj teraz.


(M)učiareň Cintorínske tajomstvo

30. prosince 2010 v 22:45 | capepeidy |  (M)učiareň 2010
tt


Tak trochu rozptýlenia :)


Nemôžem uveriť tomu, že i po dvesto rokoch, samozrejme je to cca, neustále chodím na ten blbý cintorín každé jedny jeho narodeniny. Takej silnej upírke ako som ja, Holly V... Vlastne to je už na môj vek absolútne nepodstatné.

Neustále sem chodím každý rok minimálne v tento deň alebo lepšie povedané v túto noc, predsa len nechcem, aby ma uškvarilo slnko a preto cez deň musím spať v tej hlúpej rakve, keďže sa mi nechce aklimatizovať na postele alebo niečo pohodlnejšie.

Aj tejto noci povieval vetrík, ktorý strapatil moje svetlé vlasy, čo mi veľmi na prvý pohľad nepridávalo na hrôze, ale to viem napraviť svojím správaním. No s ním to bolo iné. To on odzbrojil mňa a nie ja jeho. To je aj výsledok toho, prečo leží pod zemou namiesto toho, aby stál teraz pri mne. Týmto časom som vždy nostalgicky spomínala na tých pár dní prežitých s ním. Boli tak neuveriteľne krásne a pri tom som z nich bola aj veľmi smutná. Viem, že sa hovorí každý by mal byť rád, že mohol spoznať osobu, ktorú dokázal milovať, ale mne tak strašne chýbal, že som preklína a zároveň ďakovala za deň, keď som ho prvýkrát stretla. Doteraz si pamätám každý malý detail od toho, ako sme boli oblečení, po každý jeden pohyb a každé jedno slovo. Možno to bolo i tým že to bola len chvíľa a pre neho to bolo len chvíľkové pomätenie citov...

******