(M)učiareň „Nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ.“

14. listopadu 2010 v 19:11 | capepeidy |  (M)učiareň 2010

v



Tak ešte niečo z mojej tvorby keďže si dáveme všetci so súťažou načas tak PREDLŽUJEM  posielanie príspevkov do utorka :) Snáď Vám to pomôže a nachvíľu si oddýchnete aj pri tejto poviedke.

Prajem príjemné čítanie 

Vaša Cap :)



Zohla som sa po bielu hmotu, ktorá obklopovala celé okolie. Zobrala som niečo málo do rúk, snažiac sa to stlačiť do guľatej podoby. No kým som to stihla, jedna snehová guľa ma trafila do boku.
"Tak toto ti nedarujem!" už s pripravenou guľou som mierila na kamarátku.
"Vážne?" zasmiala sa provokačne a naozaj neviem, ako to urobila, ale už po mne letela ďalšia guľa, ktorej som sa samozrejme opäť nevyhla.
Guľovanie mi nikdy nešlo. Ďalší znak mojej šikovnosti bol, že som ju netrafila. Marrien sa začala smiať a to som využila na svoj útok. Aj keď mi guľovanie veľmi nešlo, bola som naozaj vynaliezavá. Skočila som na ňu a obidve sme spadli na kopu sypkého snehu. Ohlušujúci smiech sa ozýval ulicou. To bol posledný pekný zážitok, ktorý som s Marrien zažila, lebo po Vianociach sa niečo zmenilo.

******

"Môžem?" spýtal som sa milo Even, ktorá sa práve prehrabávaním venovala svojmu kapustovému šalátu. Najprv napichla jeden list a potom zasa iný. Dvakrát šalát zamiešala a až potom si ho vložila do úst. Napokon zodvihla na mňa pohľad a na tvári sa jej zjavil hraný úsmev.
"Ahoj, Liam. Jasné, v pohode, sadni si."
Nefalšovane som jej daroval jeden z mojich úsmevov, nie ako ona mne. Neviem prečo som tušil odpoveď na svoju otázku, ale aj tak som sa musel spýtať.
"Evs," prezývka, ktorú som jej dal pred dvomi rokmi a stále som ju využíval, "ako sa cítiš?" Načiahol som sa po ruke, ktorú nechala položenú na stole a jemne som ju stisol.
"Veď vieš," pozrela do stola, "blížia sa Vianoce!" Svoju ruku od mojej odtiahla. Zobrala si svoju tácku s obedom, ktorého so minimálne dotkla a pomaly sa mi jej chrbát stratil za dverami.
Áno, viem. Blížia sa Vianoce a s tým aj Evenina a Marrienina minulosť, s ktorou sa Evs stále nevyrovnala. Niekedy - ani neviem kedy - boli vraj veľmi dobré kamarátky, no po Vianociach sa vraj stalo niečo, prečo sa stali nepriateľkami a hlavne preto som chcel to dievča spoznať. Pretože bola nepriateľka Marrieny, namyslenej dievčiny, ktorá ma využila, teda hnusne podviedla.
Začala so mnou chodiť, len aby jej neviem koľký ex priateľ žiarlil. Znenávidel som ju. Prial som jej to najhoršie a stále jej to prajem, aj keď sa moje prianie mohlo uskutočniť tým, že sa s Even prestala baviť.
Síce som ju vďaka tomu chcel spoznať, Even si to nezaslúžila. Bola vždy tak milá, priateľská a nápomocná, že som chcel vymazať toto zimné obdobie. Čo keď to bola moja vina? Teda vina môjho priania? Čo ak môžem ja za vytratenie úsmevu pre mňa dôležitej osoby?
Ale stali by sme sa my priateľmi, ak by sa iní nestali nepriateľmi? Mal by som ju vôbec záujem spoznať? Aj keď si teraz neviem predstaviť svoj vesmír, ktorý sa krajne krúti okolo nej, bez nej. Síce by ma malo svedomie mátať, že nechcem pre najcennejšiu osobu v mojom živote všetko pre jej šťastie. Lenže zo mňa sa stal sebec, keď som si predstavil, že by sme sa zrazu mali prestať baviť. Moje heslo bolo: Kto sa baví s Marrien, s tým sa nebavím ja! Nechcem ju stratiť, preto radšej budem jej bútľavá vŕba dva týždne, akoby tie týždne nemali byť.

******

To hektické obdobie som tak nemala rada a predsa prišlo opäť. Nostalgické spomínanie na minulosť ubíjalo moju dušu. Nechcem byť smutná, vždy keď sa blíži zima a tým aj najväčší sviatok v roku, lebo to, čo sa stalo tesne po tom sviatku sa už nikdy neodstane. Ako som len predtým milovala december!
Ten rozhovor si pamätám, aj keď nie ako súbor slov, ale mojich pocitov. Akoby som sa strácala, keď mi povedala že už nemá záujem sa so mnou baviť; povedala mi aj dôvod, ktorý som zabudla kvôli bolesti, ktorú som v tej chvíli cítila. Tak veľmi som ju mala rada! Tak dlho a úpenlivo som sa snažila dúfať, že sa to nestalo, ale Marrien mi to pripomínala až dovtedy, dokým neucítila aj z mojej strany rozhorčenie a hnev. Všemožne mi pripomínala, že ma už nemá rada a tak sa z nás stal pravý opak toho, čo sme boli, stali sa z nás nepriateľky. V skutočnosti som ju nedokázala znenávidieť, predsa sme spolu toho toľko zažili. Nikdy nezabudnem na chvíle, kedy sme sa spoločne smiali. Možno ani ona.

******


S Even som bral posledné dve krabice ozdôb do jedálne, kde sa mala onedlho konať menšia vianočná párty. Teda, tak to nazval profesorský zbor. Najprv som chcel zobrať obidve krabice sám, ale boli naozaj veľké, na čo som sa s obidvoma zapotácal, čo sprevádzal príjemný Evenin smiech a hneď mi jednu zobrala. Kráčali sme bok po boku a ja som si opäť predstavoval, aké by bolo držať ju za ruku, ale žiaľ mi v uskutočnení toho niečo bránilo. To niečo sme položili k ozdobujúcim, ku ktorým sme sa samozrejme pridali. Neustále sme sa rozprávali. Už si ani nepamätám, o čom všetkom, keď v tom vyhlásila, že si ide na chvíľu sadnúť a potom sa opäť vráti.n
Ani neviem, koľko prešlo času, ale odhadoval som, že taká hodinka, dve. Ja som únavu veľmi nepociťoval. To bolo asi tým, že viac ako ozdobovanie som vnímal Evs. Ešte chvíľu som ozdoboval, no napokon, keď som sa za ňou obzrel, uvidel som ju samú sedieť na stoličke a hlavu mala zaklonenú. Mňa by z tej polohy hneď začal bolieť chrbát, ale ju akoby nič.
Moje nohy sa samovoľne začali hýbať k nej. Ľudia naokolo sa začali strácať okrem jedinej, ku ktorej ma viedli moje kroky. Miestnosť, výzdoba a všetko na okolí sa mi stratilo tiež. Kráčal som k nej pomaly, ale vôbec som to neovládal.
Moja predstavivosť opäť pracovala. Predstavil som si ju v krásnych dlhých šatách. Hrudník sa jej pomaly zdvíhal a opäť padal. Vlastne ten jej dych určoval tempo mojej chôdze. Keď som stál za ňou, zohol som sa k nej. Oči mala zatiaľ zatvorené. Nádych, výdych, nádych a spojil som naše pery. Šokovane otvorila oči, ale keď zistila, že som to ja, bozk mi opätovala. Opätovala mi náš prvý bozk a ja sa už postarám o to, aby nebol posledný. Nakoniec nemusí byť moja priateľka len kvôli tomu, že je niečia nepriateľka. Ona môže byť aj moja skutočná láska.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Natalica Natalica | 19. listopadu 2010 v 17:39 | Reagovat

Dokelu! Na intráku som už asi dvakrát písala ten komentár, ale ja neviem čim to je, ale evidentne tu ani jeden nie je... Ale veď Revúca, čo sa čudujem :-D

Táto poviedka ma dostala! Tou atmosférou, tým príbehom, prosto všetkým :-) Možno to bude aj tým, že som ju čítala na intráku :D Takéto pekné rozptýlenie sa mi tam fakt zišlo :D

2 Natalica Natalica | 19. listopadu 2010 v 17:43 | Reagovat

Vlastne mi tam vadila jedna vec, i keď dosť málo: "Predstavil som si ju v krásnych dlhých šatách", to mi tam pripadalo tak nasilu vhodené, ako keby si sa to tam snažila silou-mocou dať, aby sa tam hodil ten obrázok :-D Ale aj tak to bolo úžasné :-D

3 capepeidy capepeidy | Web | 20. listopadu 2010 v 7:58 | Reagovat

[2]: no to s tymi satami bolo aj mkvoli tomu obazku ale aj koli naladeniu atmosfery lebno tam mala byt ta party ale jasne mohlo sa to tam teke zdat (blby obrazok :D) a dakujem :)

4 ZdenekG ZdenekG | E-mail | 17. ledna 2017 v 15:23 | Reagovat

Chtěli byste zvýšit návštěvnost na capepeidy.blog.cz několikrát? Hledat v google: Masitsu's tricks

5 FelixH FelixH | E-mail | Web | 18. ledna 2017 v 9:42 | Reagovat

Miluju čtení vašich článků

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama