(M)učiareň Zakázané ovocie najlepšie chutí

4. listopadu 2010 v 20:37 | capepeidy |  (M)učiareň 2010



ZakazaneAhojte :) Tak niečo ďalšie z mojej tvorby. Ale upozorňujem, že som sa vrátila do minulosti, k tejto poviedke, nájdete ju TU. A keďže jej prvý diel (nazvem to takto, keďže to súvisí, ale v podstate nenadväzuje, kebyže si prečítate obidve pochopíte). Ale čo by som bola za človeka, kebyže Vás drahých čitateľov neupozorním na to, že je to trochu SHOUNEN-AI, ale minimálne ako sa dá. To znamená, že tam bude vzťah medzi dvomi chalanmi, ale opäť hovorím, že úplne minimálny, keďže túto tému nemám rada, ale mne sa tak veľmi hodila k tomu zadaniu. Teraz k veci :)

Túto poviedku ako aj tú pre tým venujem mojej múze slečne Tilii :P



Pobehla k nemu, zakryla mu dlaňami oči a radostne zvýskla. Trochu sa mykol, ako sa zľakol, lebo toto nečakal.
Sedel so Samom v kaviarni neďaleko ich študentského dočasného domu. Bolo tu príjemne a preto sem chodievali často. Arnni si ani neuvedomoval, že tu môže niekedy stretnúť túto osôbku, ktorá mu práve zakrýva pohľad na jeho milovaného.

"Ahoj!" preskočila pred neho, keď on nehádal. Stále s tým zvýšeným tónom radosti.
"Wendy!" zvýskol aj on a postavil sa zo stoličky, aby ju mohol objať.
Veselo sa smiali, pokiaľ Sam zo svojho miesta cinicky pozoroval túto zvláštnu idylku... priateľstva? Párkrát sa odtiahli, aby mohli na seba pozrieť, akoby nemohli uveriť, či sa naozaj vidia alebo nie.
Po hodnej chvíľke si Arnni uvedomil, že tam nie sú sami a pozrel na chlapca, sediaceho za stolom. A so širokým úsmevom začal: "Toto je Wendy, moja naj kamoška. Pred rokom a pol odišla do Japonska s rodičmi. To znamená, že..."
Arnni na ňu pozrel v otázke a ona mu hneď začala vysvetľovať, ako to je. Bolo vidno, že sú na jednej vlne.
"Prestúpila som na školu, na ktorú chodíš aj ty. Možno budeme mať nejaké prednášky spolu," odvetila tiež s neprestajným úsmevom, "Ani nevieš, aká som rada, že som ťa stretla, lebo to potom naozaj znamená, že si to neukončil školu, ako si mal v pláne."
Arnni hodil na ňu pohľad typu toto mohlo ostať minulosťou a priškrtene sa uchechtol. "To sú staré časy," povedal mierne potichu.
"Hm, hej, pamätám si, čo si všetko hovoril, napríklad..."
Arnni jej zakryl ústa rukou a natočil ju k Samovi.
"Toto je Sam, je to môj..." Arnni zaváhal, nevedel, či má povedať pravdu aj Wendy. Ona to totiž nevedela. Nevedela, že má inú orientáciu ako ona. Nemal by problém povedať to hocikomu okrem nej. Predsa len lebo to bola jeho veľmi dobrá priateľka. Nemala by sa to dozvedieť len tak, mal by jej to nejak jemne povedať... "Môj spolubývajúci," dokončil, ale na Sama radšej ani nepozrel, vedel si predstaviť ten jeho prekvapený pohľad.
Arnni sa pozeral do zeme a Wendy Samovi potriasla rukou.
"Som rada, že ťa spoznávam. Nebude vám vadiť, ak sa k vám teraz pridám? Som príšerne uťahaná z tých všetkých vybavovačiek," milo sa usmiala.
"Samozrejme, len si sadni," povedal jej a už jej prisúval stoličku, na ktorú si s povzdychom uvoľnenia sadla.
Hneď začala niečo hovoriť. Bola jedna z tých ukecanejších, takže o ticho v nasledujúcich hodinách nebolo postarané.

******

Od Wendinho príchodu už prešiel týždeň a Arnni s ňou trávil naozaj veľa času a k tomu sa ešte pridalo to, že sa mu Sam odvtedy neozval. Niekedy by to Arnni nepovažoval za divné, ale teraz tušil, že tou príčinou môže byť to, že sa k nemu ako partnerovi nepriznal. Naozaj ho to trápilo, ale ten strach, ktorý mal, kebyže niečo povie, ešte nezažil. Bolo to iné ako pred inými ľuďmi. Proste si bol s Wendy bližší ako s ostanými, samozrejme s výnimkou Sama. Arnni sa mu nečudoval, že je naštvaný a že ho nedokáže pochopiť, ale strašne si prial, aby sa to pokúsil chápať. Poslal mu už pár smsiek, ale ani na jednu nedostal odpoveď. Nechodil ani do ich domu. Teda chodil, ale nie, keď tam bol Arnni, pretože jeho veci ubúdali. Musel
byť naozaj naštvaný.

******

"Pozri a čo tento?" opýtala sa Wendy Arnniho, ktorý s ňou šiel dobrovoľne nakupovať oblečenie.
"Ten sa ti bude hodiť aj k tej sukni, čo si si kúpila," odvetil s úsmevom, keď k nemu pribehla s ďalším svetríkom.
Takto to pokračovalo ešte pár hodín, kým sa vyšťavený nevrátili k Arnnimu domov. Tak dobre sa už dlho nenasmiali ako dnes a pekné počasie dodávalo k ich pozitívnej nálade. Zvalili sa na posteľ a začali sa opäť rozprávať.
"Už nezvládnem ani pohnúť prstom, asi ti obsadím posteľ. Je mi ľúto," odvetila s hranou ľútosťou, na čo jej Arnni dokázal povedať iba jedno.
"Tak to bude, milá slečna, naša prvá spoločná noc, pretože ani ja sa neviem pohnúť ani o milimeter!"
Obaja sa bláznivo rozosmiali a Wendy si preplietla jednu svoju ruku s tou jeho.
"To nebude ani najmenší problém!" odvetila, usmievajúc sa do stropu. Keď zacítila na sebe niečí pohľad, obrátila hlavu nabok.
Arnni sa na ňu oslnivo usmieval, kým prehovoril. "Som rád, že si sa vrátil,a bez teba to nebolo ono. Ale musím ti niečo povedať!" úsmev sa mu z tváre vytratil a celý zneistel. Pohľad nasmeroval všade, len nie do jej tváre.
"Aj ja ti musím niečo povedať!" hlavu tiež otočila, ale on si to všimol len provizórne. Nepúšťala jeho ruku, ale pomaly sa k nemu priťahovala. Ruku, ktorou ho držala, trochu posunula nad ich hlavy a druhou rukou mu zavítala na hruď. Jemne sa zachvel a zdvihol pohľad a opäť sa jej pozrel do očí, no ona ich rýchlo zavrela a urobila to, čo chcela už dávno. Začala jemným bozkom kopírovať jeho pery. Najprv nespolupracoval, ale potom, len na malú chvíľku, jej bozk opätoval, ale akoby sa v ňom niečo zlomilo a on ju od seba odtrhol. Vyplašene vyskočil z postele a ona sa naňho prestrašene dívala. Najprv si myslela, že sa mu to nepáčilo, ale potom uvidela vo dverách stáť Sama. Prekvapene sa pozeral na túto scénu, ale potom to vystriedal hnev. Vôbec nechápala, prečo by sa mal hnevať a jediné, čo jej napadlo, bolo, že ju nemá rád.
"Arnni!" okríkol ho rozzúrene.
No Arnni sa naňho ani nepozrel. Stál pri stene, úplne sa na ňu lepil. Akoby mu bolo v miestnosti tesno. Wendy na nich hádzala nechápavé pohľady, ale akoby ju obidvaja prestali vnímať. Sam urobil pár veľkých krokov k Arnnimu a chytil ho za bradu. Bolo vidieť, že sa snažil neplakať, ale nejako mu to nešlo. Wendy naozaj nechápalo, čo tak zlé sa mohlo stať, keď si dali jednu pusu, ale ešte nezasahovala do ich rozhovoru.
"Takže takto si sa jej to snažil povedať!" zrúkol Sam a Arnni by ucukol, kebyže sa to dá.
Sam vyzeral naozaj nebezpečne a preto sa do toho Wendy už musela vmiešať, aj keď ju zarazila ďalšia veta.
"Ja som chcel len..." Arnni nedokázal ani dopovedať vetu, keď po ňom začal Sam opäť škaredo kričať.
"Tak ty si chcel?!" opýtal sa znechutene, "Že chcel, pche!" Päsťou udrel do steny vedľa jeho spolubývajúceho. "Mal si na to celý týždeň. Buď jej to povieš ty alebo ja. Rozhodni sa!" zvreskol naňho a Wendy ani nechápala, kde sa v ňom toľko hnevu berie.
"Sam, prosím ťa, nekrič naňho!" povedala Wendy nakoniec po takej dlhej odmlke, kedy sa snažila pochopiť, prečo takto reagujú.
"Mám prestať kričať?! Veď ty ani nevieš to, čo by si mala," chcel pokračova,ť ale Arnniho tiché "prosím, nie," ho na chvíľu zastavilo.
Prečo ale prosí? Wendy to prestávalo dávať zmysel už na začiatku, ale teraz už ani nevedela, či na ten zmysle príde.
"Prečo ma prosíš, veď jej to môžeš povedať ty, ale musíš teraz!" povedal už o niečo kľudnejšie, ale Arnniho prevŕtaval nepekným pohľadom. Arnni sa zmohol už iba na krútenie hlavy.
"Tak ty nechceš, čo, kebyže jej prezradím ja tvoje tajomstvo?" povedal už oveľa láskavejšie a pohladil ho po tvári.
Aké zvláštne zmeny. Asi si uvedomil, že Arnnimu ubližuje, pomyslela si Wendy. No Arnni sa opäť zmohol len na vyplašené krútenie hlavy.
"Neboj sa!" zašeptal mu do ucha tak, aby to ona nepočula.
"Milá Wendy," oslovil ju príjemným priateľským hlasom. Arnni sa pri tom len zošuchol na zem, kde hľadel do zeme. "tvoj dobrý priateľ Arnni ti nikdy nebude môcť patriť, lebo už patrí mne!" odvetil primeraným tónom k tejto podivnej situácii, "Bol by som rád, kebyže naňho už nebudeš skúšať žiadne ženské zbrane, lebo nebudú zaberať a jediné, čo docieliš, bude môj hnev," samozrejme myslel svoju žiarlivosť, ale tak očividne to nenazval, "a jeho plač," dokončil a hľadel jej to očí.
Vo Wendininej tvári sa zjavil zmätok, asi tomu dobre nepochopila. Nechce jej snáď naznačiť, že Arnni je... bisexuál? Zmeravene prehadzovala pohľady z jedného na druhého. Sam ju nechal vstrebávať informáciu, ale keď už naozaj dlho mlčala, tak si myslel, že to nepochopila, tak jej to zopakoval oveľa jednoduchšie.
"Arnni a ja sme gayovia a chodíme spolu!" povedal to, čo bolo očividné, ale pre istotu do toho zahrnul aj seba. Nemôže sa predsa prizerať, ako by sa muchlovali vždy, keď by boli spolu, alebo ako by sa o to stále pokúšala. Arnni je teraz jeho a on si ho len tak nedá.
"Je to pravda? To je to, čo si mi chcel povedať?" spýtala sa Arnniho, ale ten bol zjavne úplne mimo, lebo neustále pozeral do zeme a ani sa jej nesnažil odpovedať. "Ja hlúpa hus!" povedala pred tým, ako vybehla z miestnosti so vzlykmi, ktoré sa v Arnniho hlave začali opakovať dookola, až nesplynuli s tými jeho.

*****

Sedel som tam snáď celú večnosť a plakal som. Teraz som ju už určite stratil. Bolelo to, ale viac by ma bolelo, kebyže stratím Sama. Preto som nedokázal nič povedať, aby som ho zastavil. Síce sa to dozvedela od neho, ale teraz to už vie. Určite ma znenávidí. Ona ma pobozká a nakoniec zistí, že som gay. Toto mi nikdy neodpustí.
A ja som bol naštvaný na Sama, aj keď som vedel, že urobil niečo pre nás, ale to, že ju takto zranil pravdou, nebola len jeho chyba.
Najprv sa so mnou chcel rozprávať, ale ja som len plakal, chcel ma objať, ale ja som sa ucukol a tak odišiel a ja tu môžem plakať sám. Zrazu sa otvorili dvere. Sam podišiel ku mne a položil predo mňa čaj.
"Myslel som si, že budeš smädný, tak som ti doniesol čaj," odvetil potichu, ale nie kvôli tomu, aby nenarušoval ticho v izbe, ale kvôli mne. Tak dlho som tu bol, že aj toto sa mi zdalo ako krik. Sadol si vedľa mňa a oprel sa o stenu.
"Prepáč, že to dopadlo takto, ale nemohol som sa prizerať, ako sa o teba musím s niekým deliť, na to ťa príliš milujem," dokončil a vtedy som si uvedomil, že ten týždeň, čo nebol so mnou, bolo kvôli mne.
Chcel mi dať priestor, aby som si mohol urovnať svoje veci. Ja by som mu nedokázal dať ani dva dni. Milujem ho! S touto myšlienkou som sa mu hodil okolo pásu a nanovo sa rozplakal. Ticho sedel a v jeho objatí mi šepkal upokojujúce slová o tom, že ho to mrzí a že ma miluje a to bolo jediné, čo som potreboval. Potreboval som jeho!
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Natalica Natalica | 4. listopadu 2010 v 21:25 | Reagovat

Čím ďalej tým lepšie :-D Uff, toto bolo naozaj nádherné... tak sa mi zdá, že raz sa na našej škole budeme učiť o úžasných autorkách, akými sú Ayamee a Capepeidy, nie len o autoroch, ktorý vo svojich dielach priliepajú mladí dievčence superlepidlom o koberec a potom im zaliepajú všetky (doslova všetky!) diery v tele... brrrr... ozaj by sme sa radšej mali učiť o vás dvoch

Trochu súcitím s Wendy, muselo to byť pre ňu ťažké... A Arnni je ozaj úžasné meno!

Uff, som rada že som sem dnes ešte prišla... keď si predstavím, že by som si na túto nádheru musela počkať do rána... :-D

2 capepeidy capepeidy | Web | 4. listopadu 2010 v 21:39 | Reagovat

Pre Natalicu: asi sa budem cervenat :) taka pekna ona na to ze mi vazne dnes zvihujes naladu :)) ale zeby to bolo az take nadherne ja si to uz iba matne pamatam ale mozno to bude tym ze je to moja tvorba :D a neviem ci chcem vediet co to citate alebo nie ale vyzera to divne ale tak zo zaujimavosti co to citate? nech sa tomu velkym oblukom vyhnem!

No ucit sa o nas dvoch teda za seba mozem povedat zeby to nebolo dobre lebo ja vobec niesom ziaden spisovatel aj ked to mam v plane ale zatial to nie je mozne a neviem ci niekedy moja tvorba (kedze viem co asi budem pisat) by sa nehodila do tych knih predsa len su ovela lepsie a kvalitnejsie a ani nehovorim ze krajsie smysluplnejsie pribehy ci basne ktore sa uz ucia ale mozno tu krasu v nich vidim len ja :) co sa ale toho co si ty spominala tyka to musi byt divna tvorba

V podstate som si to meno (Arnni) vymyslela sama a aj mne sa strasne paci ale potom som zistila ze take uz existuje :-D  takze nic

A nic by sa nestalo kebyze pockas do zajtra lebo by si vlastne ani nevedela o tom ze cakas :)

ale predsa len nechces mi aj nieco vytknut? ja len preto aby som sa mohla v niecom zlepsit aj ked toto sa mi tiez paci (myslim ten pozitivizmus v komentaroch od teba :))

3 Natalica Natalica | 4. listopadu 2010 v 22:20 | Reagovat

No teda mne sa to ozaj vážne páči :D omnoho lepšie než tá nezáživnosť, čo si teraz čítame :-) A zoženiem ti od jedného spolužiaka názov aj autora, ja som to všetko podstivo zabudla :D len viem, že k nám autor príde na deň tvorivosti :-D

Hej, to je vlastne pravda :D

Ozaj ti nemám čo vytknúť :-D naozaj pekný príbeh, zaujímavý, má samé pluská a žiadne mínuská :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama