VIII. Povaľač

10. října 2010 v 15:10 | VIII. |  Verba volant, scripta manet

VIII.
Keď pani Connellyová v ten deň dorazila domov, bola maximálne vyčerpaná. Do obchodu priviezli nový tovar a ona sa celý deň nadrapovala s ťažkými debnami. Nehovoriac o tom, že po práci musela zbehnúť na nákup, lebo doma už pomaly nebolo čo do úst vložiť, takže sa trmácala pešo s dvoma napratanými nákupnými taškami. Keď konečne dorazila domov, pustila sa do vybaľovania nákupu. Jej syn hádam ani nezaregistroval, že prišla, určite sedel za počítačom so slúchadlami na ušiach s hudbou pustenou tak nahlas, že musel už načisto ohluchnúť. Samozrejme, že ho ani nenapadlo vyjsť z tej svojej špinavej kutice a poskladať bielizeň či umyť riad, pomyslela si pani Connellyová, keď ukladala pohár medu na poličku. Keď si uvedomila, koľko práce ju ešte čaká, než si bude môcť ísť konečne ľahnúť, zalamentovala. Najradšej by sa vyvalila hoci aj na kuchynskú dlážku a spala by hádam do večera nasledujúceho dňa.


Jej syn bol obyčajný povaľač. Milovala ho ako nikoho, no nebola slepá. Strednú školu ukončil minulý rok a odvtedy sa len flákal. Na to, aby pokračoval v štúdiu bol príliš lenivý. Presviedčal ju, že ho učenie nebaví a že by oveľa radšej šiel pracovať. No zatiaľ len celé dni vysedával doma a zízal do tej hlúpej debny. Nechal ju, nech sa o všetko stará sama a on sám celé dni leňošil. Na jeho výchovu bola už od jeho detstva sama, takže ho často nezvládala. Jednoducho ju nepočúval.

Musela sa na chvíľu posadiť na stoličku. Chrbát ju neznesiteľne bolel. Načiahla sa za miskou s ovocím na jedálenskom stole a vzala si jablko. Bolo trochu kyslé, ale inak chutné. Pomaly si z neho odhrýzala a stále myslela na to, že spravila pri jeho výchove veľkú chybu. Mala ho od malička učiť zodpovednosti a pracovitosti. Vyrástol z neho lajdák a len jej vinou. Avšak nemusí to tak zostať, či áno? Má toho dosť. Jednoducho už ďalej nemieni tolerovať synovo flákanie. Rozhryzené jablko nechala na stole a vtrhla do synovej izby. Ako aj očakávala, sedel za počítačom, slúchadlá na ušiach a hudba tak nahlas, že ju mohla počuť aj ona, hoci stála dobré tri metre od neho. Vytočilo ju to.
,,Eric!" Zvolala nahlas, až sebou šklbol. Vyzeral prekvapený.
,,Čau, mami, už si doma?"
,,Áno, ako vidíš. Som už pol hodinu doma a teba ani nenapadne vyliezť z tejto tvojej nory a ísť mi trochu pomôcť!" Všimla si ako pretočil očami.
,,Nepočul som ťa."
,,To si ani nemohol, z tých tvojich slúchadiel musíš byť nahluchlý."
,,Tak prepáč." Znelo to otrávene. Vytočilo ju to.
,,A to si za celý deň nemal čas umyť ten špinavý riad či ožehliť bielizeň? Vyšiel si ty vôbec dnes z izby, či len vtedy, keď si potreboval ísť na záchod? Láskavo sa pozri na seba, ako vyzeráš. Si biely ako stena! Len tu sedíš celé dni a nič nerobíš! Radšej necháš ostatných, nech sa o teba starajú - veď prečo by si sa mal obťažovať, pravda?" Nechápavo na ňu civel, akoby jej preskočilo.
,,Bože, mami. Stačí povedať a ja to urobím. Nemusíš robiť scény..."
,,Tak ja že robím scény?!" Nenechala ho dopovedať.
,,Sedíš si tu, zízaš do tej prekliatej debny a už ani nevieš, ako to vyzerá vonku! Nič nerobíš! Nechcel si ísť do školy, presviedčal si ma, že si nájdeš prácu a čo z toho? Ja driem ako kôň, aby som naškrabala nejaké tie peniaze a ty? Len sa flákaš!"
,,Mami, ak to nevieš, hľadal som si prácu, ale v dnešnej dobe je to jednoducho ťažké!"
,,Tak ťažké? Samozrejme, že je to ťažké pre niekoho, kto je taký vyberavý a nemá ani vysokú! Čo si čakal, keď si odmietol ísť do školy? Že sa ti ponuky na prácu budú len tak sypať do lona a ty si budeš môcť vyberať? Takto to v skutočnom živote nechodí, môj milý! Uvedom si to."
,,Bože, mama," opäť prevrátil očami, ,,ja viem, ako to chodí. Nechaj si toto svoje vyznanie."
Plesk!
,,A to bolo za čo?!" Chcel vedieť, keď mu dala facku.
,,Ku mne sa takto správať nebudeš! Mám toho dosť! Odteraz si všetko budeš robiť sám! Sám si per, umývaj riad aj nakupuj! Nebudem ťa viac vydržiavať. Pre mňa za mňa nepracuj! Vráť sa k svojmu TWITTERU či Facebooku, či čomu, ale som zvedavá, z čoho budeš žiť! Ja ťa ďalej živiť odmietam, keď mi nedokážeš ani pomôcť v domácnosti, zatiaľ čo sedíš celé dni doma!" Naštvaná sa vyrútila z jeho izby a tresla od zlosti dverami. On za ňou
len nechápavo hľadel a šúchal si miesto, kam ho udrela a hlavou mu prebleslo jediné: Čo sa to tu práve stalo?

 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 alenka15987788 alenka15987788 | Web | 16. února 2011 v 18:14 | Reagovat

nádherný... :)) ty máš úplně překrásnej blog.. ten desing je úžasnej, já nemám prostě slov ♥

2 capepeidy capepeidy | 10. března 2011 v 19:40 | Reagovat

[1]: vdaka :)

3 capepeidy capepeidy | 10. března 2011 v 19:41 | Reagovat

[1]: ale este ze to nie ja som ho robila ale Tilia tak je patri tvoj komentar vlastne :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama