(M)učiareň Zelený čaj

31. října 2010 v 18:53 | capepeidy |  (M)učiareň 2010

Zeleny caj


Tak trochu na odľahčenie od súťaže pridám jeden príspevok aj spod mojej ruky k projektu s názvom (M)učiareň. Dúfam, že to bude príjemné oddychové čítanie a konečne mi môžete všetok feedbek vrátiť :D





Obidvaja boli na oslave, samozrejme nie spolu. Hnedooký chlapec po nej zatiaľ len pokukoval, kým sa dostal k činu a oslovil ju. Síce nie jej menom, lebo to posiaľ nepoznal. Stála pri pití a on musel využiť, že je sama. Počas jej pozorovania zistil, že je veľmi spoločenská. Rozprávala sa minimálne s polovicou miestnosti a teraz je na rade on.
"Ahoj!" pozdravil ju, snažiac sa prekričať ako hudbu, tak aj ostatné rozhovory. Milo sa usmievajúc k nej vystrel ruku: "Som Sebastián."
Mierne sa vyšvihla na špičky, keďže on bol od nej o hlavu a pol vyšší a zakričala mu naspäť: "Som Emma." A rukou mu jemne zatriasla.
Ešte chvíľu na seba kričali, kým si uvedomili, že státie na špičkách alebo krčenie sa nebolo práve pohodlné; potom vyšli von, kde to bolo o niečo lepšie. Nespúšťali zo seba zaujaté pohľady a príjemne konverzovali, až...

Prešli dva týždne.
Prešiel mesiac.
Prešiel mesiac a pol a stále boli len priatelia, pokým sa to Sebastián nerozhodol zmeniť.

Sedeli na lavičke v parku a rozprávali sa. Vedeli sa rozprávať snáď o všetkom. Mali aj celkom podobné názory. Sebastián sa na chvíľu zapozeral do Emminých čokoládových očí a neodpovedal jej na otázku. Preto mu Emma zamávala pred očami a na tvári mala pobavený úsmev.
"Prepáč, zamyslel som sa!" vyhŕkol rýchlo na ospravedlnenie.
"A nad čím, hm?" zaštebotala s pocitom motýlikov v brušku. Bol tak blízko ale ešte spolu nechodili a tak podľa nej nebolo vhodné ho pobozkať. Musela mu odolávať a u neho to bolo rovnaké.
"Ja, ja..." snažil sa nejako sformulovať svoju myšlienku, ale bol príliš nervózny "chcel som..." Zase sa potreboval nadýchnuť a ona napäto čakala. Odkašlal si a rozhodol sa, že začne ešte raz.
"Emma, už dlhšie nerozmýšľam o mne ako mne a o tebe ako o tebe, už rozmýšľam o nás. Preto sa ťa chcem opýtať, či by si nechcela so mnou v utorok ísť na naše prvé rande," zakončil neisto, ale jeho pevný pohľad sa prevŕtaval do jej zamilovaných očí.
Najprv jej na tvári hral úsmev, ale ten po chvíľu zmizol.
"Prepáč, ja..."
Vykoľajene na ňu pozrel. Práve jej vyznal city a ona ho ide odmietnuť. Už teraz mal chuť byť sám, škoda, lenže z úcty k nej si ju vypočuje. Svoje ruky ale vytrhol z tých jej.
"ale nemôžem..."
Nestihla dohovoriť, lebo jej skočil do reči. Myslel si, že pochopil: "To je v poriadku, keď so mnou nechceš ísť. Len som si myslel..."
To zas ona nenechala dopovedať jeho, lebo jej doplo, ako to pochopil: "Hlupáčik, chcela som povedať, že nemôžem v utorok, nie že s tebou nechcem ísť nikdy. Utorok som sľúbila pomoc mame a neviem, ako dlho to bude trvať."
Zdvihol vysmiatu hlavu a v duchu si nadával do hlupákov.
"Naozaj pôjdeš?" spýtal sa hlúpo, ale s hlasom šťastného blázna.
"S radosťou!" a hodila sa mu do náručia, "S tebou veľmi rada!"
Objal ju tak vrúcne, že Emme sa väčšmi rozšíril úsmev.

Ich prvé rande, sobota podvečer

Sebastián zazvonil a v Emminom dome sa rozniesla zvončeková melódia. Potom už len počul rýchle kroky a otvorenie dverí, za ktorými stál. No pred nimi nestála Emma, ale jej mamina, ktorú zatiaľ osobne nepoznal a ona ho pozvala dnu.
"Dobrý deň! Volám sa Sebastián!" slušne sa predstavil a vystrel k nej ruku.
Jej mamina mu podala svoju s tým že je Emmina mamina a že Emma hneď príde dolu. Spýtala sa, či si niečo neprosí, čo taktne odmietol. Mal pocit, že do seba nedostáva ani vzduch, nie to ešte niečo iné. Emma zbehla dolu a počula smiech z obývačky, kam mala namierené.
"Ahoj!" pozdravila ho a on sa s úsmevom postavil zo sedačky, aby mohol prejsť k nej. Vyzerala prekrásne. Mala na sebe bledomodré šaty, ktoré sa pri bokoch rozširovali, biely svetrík s modrým kvetom v ľavo dolu a vlasy mala pospínané bielymi sponkami, na niektorých boli aj kvietky.
"Mali by sme už ísť. Rád som vás spoznal!" ešte raz podal jej mame ruku, na čo ich ona obidvoch pozdravila a zapriala im pekný deň, keďže bolo len niečo po piatej hodine.
Pred dverami, zvonku, jej ponúkol rameno, ktorého sa so zvonivým smiechom chytila. Prešli pár uličiek a niečo si švitorili presne tak, ako to zamilované páry robia. Sebastián zastal a otvoril dvere do kaviarne, kam mali namierené a podržal ich, pokiaľ neprešla. Usadili sa v strednom boxe. Po chvíli k nim prišla milá servírka.
"Dobrý deň. Ak nemáte vybraté, môžem vám odporučiť zelený čaj s ovocnou tropickou zmesou, ktorý má jemnú chuť alebo ak máte radšej kávu, tak točenú s kakaom a šľahačkou," usmiala sa na oboch.
Chlapec pozrel na svoje dievča, nech si vyberie prvá.
"Poprosím si ten zelený čaj, čo ho odporúčate," Emma sa na ňu usmiala a žmurkla na Sebastiána a on na ňu prekvapene pozrel.
"Aj ja jeden!" odvetil chlapec a ona sa naňho tiež prekvapene pozrela.
"A dáte si ešte niečo?" opýtala sa milo. Obidvaja nemo kývli hlavou, že nie a čašníčka odišla vybaviť ich objednávku.
"Aký je tvoj obľúbený nápoj?" opýtala sa rýchlo.
"Zelený čaj lebo má..."
"horkastú chuť," dopovedali spolu.
Nakoniec ich spájalo ešte viac, ako si mysleli.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Natalica Natalica | 4. listopadu 2010 v 19:08 | Reagovat

Ako som už raz niekde spomínala, som rada, že ste sa s Tiliou nezapojili do súťaže, všetkých by ste nás porazili :-D

Krásna poviedka, taká, ktorú ja väčšinou nazývam "ideálna po ťažkom dni" :-D Ani náročná, ani jednoduchá, taká akurát :D

Hm, tuším máš novú fanúšičku :D

2 capepeidy capepeidy | Web | 4. listopadu 2010 v 20:11 | Reagovat

[1]: jeeej ani nevies ake je pekne pocut toto na svoju tvorbu ked stale prebieha ta sutaz a ja sem nestiham nic svoje pridat ale teraz ked som to trochu sa snazila dohnat dobre to vypalilo :) ani som nejak nemyslela ze to niekto precita ked tá sutaz je teraz funny :D

A tesim sa z novej fanusicky ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama