I. Slová

10. října 2010 v 11:21 | I. |  Verba volant, scripta manet
I.


"Kde toľko trčí?" opýtal sa Demeter svojho dobrého priateľa Erika. Podarilo sa mu ho vytiahnuť do parku, kde už zhruba mesiac pozoroval jedno nádherné dievča. Vždy sa v parku objavila presne o siedmej večer s kopou detí a presne o ôsmej sa všetci pobrali smerom na druhú stranu od Demeterovho domu.
            "Koho zase hľadáš?" opýtal sa Erik skôr zo slušnosti, akoby ho to vôbec nezaujímalo a ďalej pozoroval skupinku dievčat.

            "Jedno dievča... už tu mala byť päť minút." Povedal a ďalej sa obzeral naokolo. Po chvíľke zbadal skupinku detí, ktoré pozoroval každý deň, už iba kvôli tomu, že s nimi bola ona. Tento raz však s deťmi nebolo jeho dievča, ale akási neznáma stará pani. S povzdychom vstal z lavičky a zdvihol škatuľu, ktorá mu ležala pri nohách.
            "Čo tam v tej škatuli vlastne máš?" zaujímal sa Erik a aspoň na päť sekúnd venoval svoju pozornosť krabici, potom sa znova zahľadel na dievčatá.
            "Nejaké veci, ktoré sú mi už malé a hračky a tak... Mama mi kázala, nech to odnesiem deťom do decáku. Ty sa zatiaľ zabav, vidíme sa zajtra v škole." Rozlúčil sa s Erikom Demeter a rýchlym krokom vyšiel z parku. Za sebou počul, ako sa Erik pridal k dievčatám a teraz spolu hrkútali pri fontáne.
            Demeter sa cestou do detského domova zastavil ešte aj v obchode, aby deťom kúpil aj nejaké sladkosti. Keď konečne zaklopal na masívne dvere s nápisom "Kráľovstvo detí", bolo už okolo tri štvrte na osem. Pred dverami sa ozvali kroky a o chvíľku sa z hrmotom otvorili. Keď zbadal postavu vo dverách, srdce mu poskočilo. Bolo to jeho dievča. Zasnene sa na ňu zahľadel, no keď sa ho opýtala, čo si želá, rýchlo sa spamätal.
            "Narí, kto to je?" opýtal sa akýsi hlas a za dievčaťom sa objavila žena v stredných rokoch a s prísnym výrazom v tvári.
            "Volám sa Demeter, priniesol som vám nejaké staré veci, čo sú mi už malé." Predstavil som sa a rýchlo na ženu vybafol dôvod, pre ktorý sem prišiel.
            "Ach tak, tak teda poď ďalej!" ženine pery sa stiahli do milého úsmevu, keď ona aj to dievča odstúpili od dverí. "Narí, nevezmeš ho do kuchyne? A keď už budeš v tej kuchyni, priprav pre decká misku s ovocím. Z parku určite prídu celé vyhladnuté.
            "Jasné že vezmem. Poď za mnou." Otočila sa na Demetera a rýchlo prešla cez otvorené dvere do veľkej kuchyne. Demeter išiel za ňou a obrovskú škatuľu, ktorú mal ešte stále v rukách položil na veľký stôl v strede miestnosti. Zrazu si niečo uvedomil. To dievča, ktoré už istý čas pozoroval v parku je z detského domova. To zistenie pre neho bolo, akoby mu niekto vylepil facku, aj keď nevedel prísť na to, prečo.
            "Takže... ako si sa sem dostala?" pokúsil sa nadviazať rozhovor Demeter, no vzápätí si začal nadávať. Prečo sa opýtal práve toto? Dievča sa na neho však milo usmialo a začalo rozprávať.
            "Môj otec bol povaľač a matka zomrela, keď som bola malá." Vysvetlila mu a znova sa na neho usmiala pri tom, ako natierala na rožok med. Vtom do kuchyne vtrhli traja chlapci a vrhli sa na jeho dievča.
            "Ozaj si nechceš založiť ten twitter?" opýtal sa jeden chlapec druhého a ten iba pokrútil hlavou. "A ty? Čo tu chceš?" otočil sa na Demetera a škaredo na neho zazrel. "Narí, ak ťa obťažuje, tak povedz, ja si s ním už nejako poradím."
            "Nie, nie, to je v pohode. Ozaj, počul si už najnovšie správy? Anna vraj Marcelovi povedala, že ho miluje. Romantickejšie vyznanie som ešte nepočula, hlavne nie od sedemročného dievčatka pre sedemnásťročného chlapca." Povedala a všetci sa spolu zasmiali. "Počuj, Demeter, nechceš tu ostať dnes do deviatej? Dnes robíme detskú superstar, mohol by si sa zapojiť... a navyše, v tom parku si sa na mňa vždy tak pekne usmieval, až som si ťa obľúbila nielen ja, ale aj niektoré deti... myslím, že by sa len potešili." Otočila sa na Demetera a ten šokovaný súhlasil.
***
            V izbe sa odrážal zvuk budíka. Demeter vstal, pomaly ale isto. Už druhý raz sa mu snívalo o dievčati z parku. Vedel že je z detského domova, chodila s ním do školy, akurát že o triedu nižšie. On bol tretiak na strednej a ona bola druháčka. Niekoľkokrát sa spolu rozprávali, no nezdalo sa mu, že by o neho prejavovala väčší záujem. Napriek tomu sa cez letné prázdniny prihlásil na brigádu do detského domova. A teraz len dúfať, že bude mať šťastie...


 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama