Hodnotienie 2.kola časť druhá

30. října 2010 v 14:45 | C&T |  Verba volant, scripta manet

t
Súťažný príspevok V.
Autorka: Annie
Blog: justdreaming.blog.cz

Bodové hodnotenie:

·         čitateľnosť/prehľadnosť: 2/2
·         gramatika: 3/3
·         splnenie zadania: 5/5
·         logika: 4/5
·         príbeh: 5/5
·         originalita: 5/5
·         blogové hlasovanie: 3
·         SPOLU: 24/25 + 3 = 27




Hodnotenie slečny Capepeidy:

Fiha, tak ešte som takéto postavy nezažila, takže ma to aj vďaka nim zaujalo :) Pekne využité slová, ktoré si aj dobre vedela obhájiť a neboli tam na silu, teda lepšie povedané dobre si ich tam zakomponovala. Ako všade píšem o srdiečkach, ktoré si dávam k vetám tu som si musela dať smajla :) napr. pri tom ako vysvetľuješ vzor žena :D
Ale aj tak sa mi páčila najviac táto replika teda tento kúsok čo podľa mňa bolo najvtipnejšie vyjadrenie samovraha:
      "Co to děláš?!" ozvala se mísa.
"Co bys řekla, jdu se zabít..."

Nemám ti čo vytknúť lebo to bolo príjemné čítanie o karamelovom jablku ;)

Hodnotenie slečny Tilie:

Po pravde ani netuším, čo presne k tomuto súťažnému príspevku napísať, tie body hádam hovoria sami za seba - slečna stratila len jeden jediný a ja vám hneď aj poviem prečo. Lebo to celé ako také bolo rozhodne veľmi originálne - no koľko kuchynských rozprávok ste čítali? :) A pri tom tá pointa, že sa dvaja naoko nenávidia, no v skutočnosti ide vlastne o lásku, je pomerne klasická. Čiže jeden nepodstatný bodík šiel dole. Nebolo však geniálne natiahnuť pomerne tradičnú zápletku do takého netradičného a vysoko originálneho prostredia kuchynského náčinia? :)

Niektorí pisálkovia oplývajú takmer nekonečnou fantáziou, iní majú jedinečné nápady (čo tiež vlastne mierne spadá pod tú fantáziu). Ale nevedia svoje kvetnaté vízie až tak príkladne preniesť na papier. A iným to zasa geniálne píše, majú dokonalý štýl, číta sa po nich hladko ako po masle, príbeh dokážu zachytiť veľmi plasticky. Ale nemajú takú fantáziu alebo nie sú takí inovatívni. Jasné, že sem-tam sa narodí i taký talent, ktorý to vie všetko naraz - vymyslieť si nemožné a krásne to zachytiť na papier. A ak sa taký talent i narodí, môže byť vynikajúci tam i tam, no môže byť vynikajúci iba v jednom (má nevyčerpateľnú fantáziu) a v tom druhom je trochu slabší, no stále dobrý (píše viac ako obstojne, no nie až ženiálne).

Slečna Annie píše dobre. Dosť dobre. No čo je podstatnejšie, dievča má ohromnú fantáziu, dokáže prichádzať s novými vecami - v oboch doterajších kolách ma jej neotrepaný pohľad na vec dokonale dostal! Témami svojich poviedok prosto vždy vyčnievala z davu ostatných súťažiacich. Ja som z Annie nadšená! :) Ak chce niekto (kreatívne) písať, musí mať na to isté predpoklady - talent ak chcete -, nedokáže to prosto každý. A možno ten talent máte, píšete dobre, no v písaní ešte máte isté nedostatky. Nevadí, písať sa predsa dá naučiť cvikom. Ale dá sa naučiť fantázii? Nie. Tým netvrdím, že sa slečna Annie musí naučiť písať, ako som už povedala, píše veľmi dobre. Ale ešte sa má kde zdokonaľovať, aby tie svoje nápady raz dokázala hodiť na papier ešte presnejšie, výstižnejšie, dokonalejšie, krajšie, lepšie. Ale fantáziu, nápady má, a to je to ženiálne! :)


Súťažný príspevok VI.

Autorka: Aiko
Blog: finaldestination.blog.cz

Bodové hodnotenie:

·         čitateľnosť/prehľadnosť: 2/2
·         gramatika: 3/3
·         splnenie zadania: 5/5
·         logika: 4/5
·         príbeh: 4/5
·         originalita: 5/5
·         blogové hlasovanie: 5
·         SPOLU: 23/25 + 5 = 28

Hodnotenie slečny Capepeidy:

Nechcem byť zlá, ale asi budem kvôli tej jemnej subjektivite, ktorú človek nemôže úplne skryť. Nebudem nič obkecávať a poviem Ti narovinu aký mám pocit z tohto diela.

Prečítala som si prvý odsek ani nie celý a bolo mi jasné o čo tam pôjde, ale stále som dúfala, že sa mýlim a vieš prečo? Lebo mi hneď po prvom odseku zdvíhalo žalúdok tak isto aj po druhom. Zdvihla som zrak na Tiliu a pýtam sa jej či to musím čítať, pretože túto tému neznášam oprávnenie je priam nechutná a to, že si uvedomujem, že sa to môže v realite stať je zlé, ale dobrovoľne o tom čítať bol pre mňa naozaj zlý zážitok. Keďže sme sa rozhodli túto súťaž robiť s feedbekom a kvôli tomu aby to nebolo nefér voči tomu kto to písal som si to prečítala až dokonca tak ako aj Tilia. Ani neviem koľkokrát som musela prestať čítať a musela som sa zhlboka nadýchnuť. Ani neviem ako dlho som to čítala, ale čítala som si to dlhšie ako ostatné. A potom som sa celá triasla od rozhorčenia znechutenia priam hnevu. Asi nepochopím prečo si si DOBROVOĽNE vybrala takú tému, ale ak by si mi to mohla vysvetliť aby so ťa pochopila bola by som rada možno by sa moje pocity zmenili, ale teraz z toho čo si napísala nie som vôbec nadšená skôr naopak. Dúfam len, že sa toho nestalo niekomu koho poznáš alebo ešte horšie.

Jediné nelogické sa mi zdalo, že sa dokázala na konci tak správať k tmou jej agentovi. A gýčová veta podľa mňa bola tá ako išla nakoniec za svojim otcom, keď ho zatkli.

Jediná vec, ktorú musím vyzdvihnúť je, že som už dlho nečítala nič tak veľmi dobre napísane. Dúfam, že štýl ti zostane, ale témy zmeníš.


Hodnotenie slečny Tilie:

Ajaj, k tomu už fakt neviem, ako sa vyjadriť. Vidíte, že slečna dostala bodov veľa, pretože poviedka bola napísaná prosto a jednoducho ženiálne, ž-e-n-i-á-l-n-e! Ale takto to poviem: čím lepšie je príbeh tohto typu napísaný, tým je to horšie... Pretože úprimne, ak by som tento príbeh vyslovene že nemusela čítať, tak ho po prvých riadkoch - kedy pochopím, o čo pôjde - jednoducho čítať prestanem.

Po pravde absolútne netuším, prečo si autorka na spracovanie vybrala práve túto tému a tak trochu sa jej na to i bojím spýtať... Jej odpoveď by možno bola taká, že chcela ľuďom otvoriť oči, lebo takéto veci sa vo svete dejú, len to radšej nevidíme, lebo sú to hrôzy, ktoré sa nás, vďakabohu, netýkajú. Možno som ignorantská a kto vie aká, ale ja mám svoju peknú ružovučkú bublinu rada, nepáčilo sa mi, že mi ju slečna svojou poviedkou na chvíľu praskla...!

Čiže aby som mala toto problematické hodnotenie čo najskôr z krku: bolo to geniálne napísané, príbeh bol veľmi realisticky zachytený! Až som bola zhnusená a smutná. Veľmi smutná. Kebyže nemusím, skutočne to nečítam. A nie preto, lebo to bolo napísané zle, je to len hrozný príbeh. Áno, aj také veci sa dejú, svet je miestami hrozne zvrátený, v televíznych novinách nás bombardujú vraždami, všakovakými katastrofami, zvrhlosťami, atď. A človek to miestami vidí nielen v telke, ale aj okolo seba. Nepotrebuje o tom ešte aj čítať. Aspoň ja to rozhodne nepotrebujem...

Ale aby som pridala niečo fakt konštruktívne, tak sme sa so slečnou Cap pozastavili pri závere, lebo najmä slečne spoluorganizátorke prišlo nelogické, že sa po takom hroznom zážitku tak ľahko dala dokopy s dákym mužom. Na jednej strane si viem predstaviť, že ak vás niekto v podobnej situácii zachráni, môže sa na stať, že sa na neho citovo naviažete. Ale aj tak má človek traumu, určite bude aspoň chvíľu trvať, kým začne mužom plne dôverovať a dákeho si až tak pripustí k telu. Nad tým záverom by som v tomto smere ešte pouvažovala, to je snáď jediná reálna a i tak drobunká chybička krásy.


Súťažný príspevok VII.

Autorka: Sima Hatake
Blog: stories-central.blog.cz

Bodové hodnotenie:

·         čitateľnosť/prehľadnosť: 2/2
·         gramatika: 3/3
·         splnenie zadania: 5/5
·         logika: 3/5
·         príbeh: 3,5/5
·         originalita: 3/5
·         blogové hlasovanie: 2
·         SPOLU: 19,5/25 + 2 = 21,5

Hodnotenie slečny Capepeidy:

No asi začnem postupne ako ide aj dej hovoriť čo sa mi páčilo a čo mi nesedelo.

Veta, mala by som sa vám predstaviť vyznieva akoby tam už ďalej nevystupovala, keď sa musí predstaviť akoby sme ju nemohli spoznať počas jej konania. Táto veta podľa mňa nie je veľmi dobrá nikde.
Hneď na začiatku ako hovorí čo jej mama robí nazve jej zamestnanie manažment namiesto toho aby povedala jej zamestnanie povie, len profesiu, v ktorej pracuje.
Potom opisuješ ako spravila pre brata desiatu a to, že on miluje med. Lenže neživé predmety sa nedá milovať dá sa ich iba mať rád. Milovať má iný význam a to mi tu nesedelo. Niekde vyššie v inom hodnotení sa k tomu tiež vyjadrujem.
Ďalej si mala vtipní preklep, ktorý ma rozosmial a bol o tom ako sa ohla autám namiesto uhla, ale to len pre pobavenie lebo takéto preklepy sú podľa mňa vtipne, aj keď ja píšem :D
Scéna z rozsypanými papierikmi bola asi najlepšia z celého celku.
Nelogické sa mi zdalo to ako sa ona furt učí, ale pritom od rána do večera chatuje na Twitteri. To by som aj ja chcela vedieť.
Podľa mňa si ale postavu Daniela nevystihla a dobre neopísala. S touto postavou si sa mohla trošku viac pohrať a celá poviedka by vyznela lepšie.

Hodnotenie slečny Tilie:

Joj, ako ja nenávidím tú vetu: "Mala by som sa vám asi predstaviť!" Aké "mala", prečo "mala", hlavnú hrdinku nám predsa predstaví jej príbeh! Viem, že je to skôr deformácia glosátorky, všetky tie duchaplné fanfiction príbehy s mary sue v hlavnej úlohe totiž začínajú práve tak: "Mala by som sa vám predstaviť, všetci ste na moju dokonalú maličkosť určite šialene zvedaví. Volám sa Francesa Mackenzie Patricia Elizabetha Catherine Pauline Amelia Susannah Angelina de la Rosa Devareux. Mám prekrásne čierne vlasy dlhé až po pás, veľké modré oči farby oceánu, v ktorých sa utopí nejeden Sirius Black. Teda, ja samozrejme viem, že Sirius Black je iba jeden, veď som nadpriemerne inteligentná - nespomínala som? - ale špeciálne pre mňa ich je prosto viac... Milujem ružovú farbu, aj sa do nej najčastejšie obliekam, kombinujem ju s modrou a čiernou a..." Pardón, to som sa nechala zasa raz uniesť, pretože slečna Sima v príbehu žiadnu maryšu nemala, len som sa pri tom úvode zľakla, že na mňa dáka čochvíľa vyskočí. :) Čiže späť k veci...

Pri lístočkoch s twitterom mám bacuľaté srdiečko, to bola ženiálna scéna! Až škoda, že to v medziach tejto ženiálnosti i nepokračovalo... Niežeby to malo vyslovene klesajúcu úroveň, ten zvyšok bol však prosto len dobrý, nie ženiálny.

Ďalej pár nelogických detailov v príbehu: Daniel sa na začiatku správa ako playboy, aj spolužiaci ho presne tak vykresľujú. Ale s našou hlavnou hrdinkou chce byť tento čistokrvný playboy iba kamoš, čo tým pádom ide akosi proti jeho podstate. Jeho veta: "Si milá baba," tiež bola akási prapodivná, neviem si predstaviť, ako toto povie stredoškolský playboy novej susedke. "Si milá baba, buďme kamoši." V škôlke možno...

Tým "odvtedy prešlo niekoľko dní, stali sa z nás dobrí kamoši," vývoj ich vzťahu autorka pomerne priľahko odbila. Áno, je to iba poviedka, kde sa netreba šialene rozpisovať o nepodstatnostiach, ale ani byť priveľmi stručný zasa nie je dobré. Tento odsek by som uvítala dlhší.

Záver mi tiež trochu nesedel - áno, bol dobrý a vtipný, ale mohlo to byť trošku inak a bolo by to lepšejšie. Takto to najprv vyznelo, že hlavná hrdinka túži po tom, aby to bolo vyznanie. Alebo práve naopak, že sa bojí, že to bude vyznanie a práve to nechce. No tým záverečným "radšej to mohlo byť vyznanie" sa to razom celé divne skrúca - je to také mávnutie rukou: pch, to to už fakt mohlo byť radšej to vyznanie! Čiže som z Amy bola razom akási zmätená - čo to dievča s tým úbohým Danielom vlastne chce? A myslím, že si to, čo presne Amy chce, neujasnila ani samotná autorka. Alebo to tak aspoň vyznieva, pretože to nezachytila až tak dobre...

Ale bol to tiež veľmi milý príbeh, radšej ho ale nebudem zaraďovať do tej mojej milej svätej trojice druhokolových príspevkov, to by som nad tým musela veľmi dlho polemizovať. :)


Súťažný príspevok VIII.

Autorka: Daffodil
Blog: daffodil.blbne.cz

Bodové hodnotenie:

·         čitateľnosť/prehľadnosť: 2/2
·         gramatika: 3/3
·         splnenie zadania: 4/5
·         logika: 3,5/5
·         príbeh: 2,5/5
·         originalita: 2/5
·         blogové hlasovanie: 1
·         SPOLU: 17/25 + 1 = 18

Hodnotenie slečny Capepeidy:

Popravde nenašla som tu nič čo si chcela povedať a podať ďalej. Slovo vyznanie mi absolútne nesedelo s významom slova, ktoré si tam chcela dať. Musím ale kvitovať, že si použila moje obľúbené meno, ktorým je meno Erik alebo aj Eric ako to bolo v tomto prípade :)
Ťažko sa mi k tomu vyjadruje lebo sa v podstate nemám k čomu, ale musím vytknúť, že ti chýbal záver čo nebol dobrý nápad.

Hodnotenie slečny Tilie:

Tento príspevok bol v podstate presne taký, ako jeho nadpis - teda, niežeby ho písal vyslovene že povaľač, ale mám taký pocit, že to bolo trošku odfláknuté, akoby autorke až tak na súťaži nezáležalo, že sa až tak príkladne nesnažila, že sa prosto nepokúsila do poviedky nič dať, nič ňou odkázať, dokázať, len niečo napísala, aby nedostala nula bodov... Tak jasné, možno len nebola inšpirácia, veď také sa stáva, keď vám múza odbehne a hrá sa s Vami na skrývačku. Príspevok bol predsa pekne napísaný, čiže vidím, že to slečna Daffodilka v skutočnosti neodflákala, len ma pri názve súťažného príspevku napadla i táto asociácia. XD

A nevravím to iba slečne Daffodilke, myslím to skôr všeobecne - pretože ono nemôžete len tak písať, čo vás prvé napadne, ono to musí mať i dáky zmysel. Veď prečo to niečo píšete? Chcete tým predsa niečo povedať, niečo čitateľom odkázať! Aspoň by ste mali chcieť, len vtedy to má význam. Áno, v súťaži musíte písať a nie vždy zároveň chcete, máte čo k danej téme povedať - ak vás nenapadne žiaden hlbší odkaz, niečo prosto strieskate a je to vybavené. Ja to plne chápem. Ale ono ak chcete myslieť písanie smrteľne vážne, že ašpirujete na kariéru novinára alebo spisovateľa alebo tak podobne, musíte byť flexibilní, pripravení na všetko - i na napísanie niečoho veľmi zmyselného na prvý pohľad úplne otrasnú tému. Preto so zadaniami jednotlivých kôl tak vymýšľame, aby sme Vás potrápili, lebo i o tom to je - vedieť sa vynájsť pri každej téme, to sa vám v tomto biznise len a len zíde. Byť univerzálny - tým pádom nezaujmete iba určitý neširoký segment čitateľov, orientovaný na tú jedinú tému, o ktorej stále dokola píšete, ale všetkých! ;)

No to krásne odbočujem, vráťme sa ku konkrétnemu hodnoteniu tohto súťažného príspevku - napísaný príkladne, len opäť: kde bol záver, pointa? Áno, mali sme tam gradáciu, vyvrcholením bola facka, ale ďalej...? Ten odkaz? Fakt by stačilo, keby náš povaľač na konci vyhlásil čosi ako: "Ale, mami, možno nežijem reálny život, ale žijem na internete a to je v dnešnej dobe omnoho podstatnejšie - kto nemá fejsbúk, akoby ani neexistoval!" A bum, potom by prišla matkina facka a nechápavosť... A tak by mal príbeh pointu - bola by to kritika toho, ako v dnešnej dobe niektorým prerastá celý ten internet a sociálne siete cez hlavu. (Trebalo by tam vtipnejšiu vetu ako ten môj chabý pokus, ale už mi to akosi nemyslí. XD)

Ale takto to bola iba nepriama charakteristika. Príkladná nepriama charakteristika - lebo sme na tých dvoch stranách dotyčného dokonale spoznali. Nepriamu charakteristiku je vlastne pomerne dosť ťažké napísať, autorka to ale zvládla bravúrne, hoci to asi nebolo jej úmyslom. (: Charakteristika nemusí mať žiadnu pointu, myšlienku - na rozdiel od poviedky. A presne tak to bolo v tomto prípade, nedočkali sme sa žiadneho záveru, odkazu. Čo by fakt bolo dokonale kóšer, keby šlo o tú charakteristiku, ale píšeme predsa poviedky...


Súťažný príspevok IX.

Autorka: Gwenny
Blog: involutus-terra.blog.cz

Bodové hodnotenie:

·         čitateľnosť/prehľadnosť: 2/2
·         gramatika: 1/3
·         splnenie zadania: 5/5
·         logika: 4/5
·         príbeh: 4/5
·         originalita: 4,5/5
·         blogové hlasovanie: 5
·         SPOLU: 20,5/25 + 5 = 25,5

Hodnotenie slečny Capepeidy:

No čo ti budem hovoriť ja som skoro celý čas umierala. Ale pozitívne umierala :P Neskutočne mám rada časy grófov atď. Táto poviedka sa mi z tohto kola páčila najviac, aj keď po dočítaní som si uvedomila aj chyby, ktoré si tam spravila, ale tak či tak sa mi to páčilo i naďalej, ale teraz k tým chybám.
1.      Zámena (vysvetlila ich Tilia tak sa nebudem opakovať tam to máš :))
2.      Oddelenie minulosti a prítomnosti- opisuješ tam (teraz myslím v denníku) ako uteká a pri tom spomína na to ako Elis ponúkala jej budúca svokra čaj. Mohla si to oddeliť aspoň odsekom lebo ja som bola trošku mimo a musela som sa vrátiť a prečítať si to znovu a to stačil len jeden odsek.
3.      Ja rozprávanie- toto bola najväčšia chyba, ktorú si urobila. Keď si niekto píše denník tak ho píše v ja rozprávaní a nie v on rozprávaní akoby bol len pozorovateľ. Iné by bolo, kebyže niekto iný píše o Elis, ale z toho to nevyplývalo, ale uvedomila som si to až na konci síce toto je fakt chyba hlavne logická.
4.      O Twitteri (opäť nájdeš trochu nižšie)
5.      Potom, keď ju chytili a Darien poslal Oscara po vodu a on frflal o neschopnosti tak o akej neschopnosti?
6.      Prirovnanie k Snehulienke sa mi nepáčilo lebo toto s prítomnosťou nemalo mať nič spoločné pre mňa sa to tam nehodilo.
7.      No happyend- ten ma dostal nemusí predsa všetko skončiť šťastne, veď ani Titanic tak neskončil (viem, že to sa reálne stalo a asi to nie je najvhodnejší príklad), ale takéto konce mám tiež rada, keď sa hodia :))

Hodnotenie slečny Tilie:

Najväčší problém poviedky slečny Gwenny bol v tom, že slečna nestíhala, preto si to po sebe nemohla prečítať poriadnejšie (ak si to vôbec stihla prečítať) a tým pádom poviedku zbytočne špatilo kopec nielen gramatických chýb, ale aj preklepov. Škoda, veľká škoda, poviedka sa týmto štýlom zbytočne zasekáva na čudných skomoleninách slov a šialených hrúbkach. Zbytočne to ruší a kazí celkový dojem.

Plus pár (ne)podstatných pripomienok: zámená sa s veľkým začiatočným písmenám píšu iba v listoch/mailoch (prípadne v článkoch k poviedkovej súťaži, ak chceš byť k súťažiacim extrémne milá XD), rozhodne nie v poviedkach! To bola pripomienka číslo jedna, pripomienka číslo dva je, že aha, nenapísala som "pripomienka číslo 1", číslo som napísala slovom, lebo tak sa to v poviedkach sluší a patrí (číslom sa zapisujú až šialene veľké čísla ako napr. roky).

A späť k dojmu, ktorý by bol inak absolútne ženiálny, príbeh - ako myšlienka, pointa - sa mi veľmi páčil! Mám tam nejedno srdiečko, dokonca som si nakreslila i jabĺčko - človek zadá ako slovo "misku s ovocím" a všetky súťažné príspevky do jedného sú plné jabĺk, miestami sú tie jabĺčka dokonca až v hlavnej úlohe! Fascinujúce! :) Dosť bolo velebenia jabĺk, poďme späť k súťažnému príspevku...

Keď sa príbeh prvý raz prelinul do prítomnosti a my sme spoznali Lisu, nadšene som zapišťala - že to bude aké ženiálne! A aj bolo! Hoci ešte lepšie by to vyznelo, keby sa príbeh z Elisabethinho denníka do prítomnosti preniesol ešte príkladnejšie, že by i Lisa zažívala niečo podobné alebo čo... Bolo by to síce omnoho dlhšie (už teraz to nebolo práve stručné, ale to rozhodne neberiem ako negatívum, len konštatujem), na čo už isto ani nebol čas... Ale možno by to potom bolo zaujímavejšie. I keď i takto tej zaujímavosti bohato stačilo. (:

Ale predsa len jedna nelogickosť: prvá scéna s Lisou, kedy hrdinka iba čumí do blba, potom počuje tón prišlej správy na twittery a ona sa k počítaču zničenie vlečie na štýl: "booože, kto ma to zasa otravuje?!" No vzápätí sa dozvedáme, že Lisa vlastne celú dobu nedočkavo čakala, kým sa jej kamoška dostaví na twitter a ona jej bude môcť rozprávať o tom denníku. To si predsa absolútne odporuje!

Joj, ale keď si na príbeh ešte i teraz spomeniem, vyčarí mi úsmev na tvári, lebo bol fakt neskutočne dobrý, dobre napísaný (až na tie preklepy a gramatiku, a ja síce chápem, že slečna nestíhala, no aj tak), premyslený, mal myšlienku... Bol krásny, krásny! Teda, skončilo sa to smutne, ale aj to sa mi na tom páčilo - príbehy čítame i preto, lebo hľadáme happyend, no sem-tam viac zapôsobí práve ten nešťastný koniec. Krása, no krása - toľko srdiečok naraz som zatiaľ asi žiadnemu súťažnému príspevku nedala! :)



Poradie druhého kola:

1. Aiko   28bodov
2. Annie a Natalica   27 bodov
3. Gwenny   25,5 bodov
4. Nellie   24,5 bodov
5. Foxie   23,5 bodov
6. Sima Hatake a Sayuri   21,5 bodov
7. Daffodil   18 bodov
8. Domie, Sandy, Tarin, Risho a Nokaschi majú v tomto kole 0bodov
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Aiko Aiko | Web | 30. října 2010 v 15:22 | Reagovat

Neverím vlastným očiam!!! Predsa to tam však vyššie čítam... teraz však k veci.

Vlastne ani sama neviem prečo som si vybrala tú tému, v jednej chvíli ma to napadlo a tak som to jednoducho napísala. Zároveň vás chcem upokojiť, že som nič také nezažila vo svojom okolí, vlastne keď teraz nad tým rozmýšľam, tak naozaj neviem čo ma viedlo k tej téme. Je síce pravda, že moje poviedku sú väčšinou "psycho žánru", nakoľko som človek dosť citovo založený a... no to tu nebudem rozoberať. Výber tejto témy my však naozaj nejde do hlavy, možno som sa zbláznila :D  A tá nelogickosť na konci, priznávam, že som kvôli mnohým veciam poviedku písala doslova na poslednú chvíľu a bola som v takom stave, že pomooc odpadnú mi prsty a vybuchne mi hlava, takže môj mozog už vynechával, a tak mohlo dojsť k tej chybe.

Ehm, aj vám príde tento komentár totálne odveci? Lebo mne až príliš :D Takže radšej to stopnem a nebudem otravovať nezmyselnými kecami... :D Fakt som veľmi rada, že som sa umiestnila na prvom mieste :-)

2 Natalica Natalica | 30. října 2010 v 16:59 | Reagovat

O_O  O_O  O_O  O_O  O_O

Ja som na druhom mieste?? To si zo mňa robíte srandu!!!!!!! Ako vidím, tak to, že som tú poviedku asi trikrát prepisovala (pri čom zakaždým mala iný dej aj iné postavy :-D ) som urobila dobre :-D

Kurnik, toto mi nemôžte robiť :-D keď som si čítala, ako sa vám pozdával môj príspevok, zabehla mi mirinda, taká som bola šťastná :-D

Bože, ale že sa delím o druhé miesto, spolu s Annie a dokonca pred Gwenny, ktorých poviedky boli od začiatku mojimi favoritmi... joj, ešte stále som sa nespamätala z toho šoku :-D

3 -evka- -evka- | 30. října 2010 v 19:15 | Reagovat

No, teda, ako by som to povedala... trošku ma teraz prekvapilo hodnotenie toho posledného dielka. Neviem, mne sa ako nezaujatému čitateľovi páčilo asi najmenej:(  Možno je to len tým, že takéto veci nemám veľmi rada, preto mi to prišlo tak nudné a neoriginálne(navyše som mala pocit, že sa to odhráva niekde v 18., 17. storočí a nakonci tam bola spmínaná fotka, čo mi prišlo trochu nelogické :-?) No, jednoducho mám asi úplne iný vkus ako vy :D  Takže radšej tento komentár ignorujte :D

4 Annie - justdreaming Annie - justdreaming | Web | 30. října 2010 v 19:18 | Reagovat

8-O  O_O  Nemůžu uvěřit, že se vám to opět líbilo tak, že jsem na druhém místě, vážně ne... děkuju, děkuju, děkuju moc, wow... nevím co mám říct... upřímně jsem to fakt nečekala vzhledem k mému... výtvoru... Byla jsem z toho rozpačitá a fakt jsem netušila, jestli to mám vůbec posílat, ale jak to vidím, tak jsem udělala dobře. Je to skvělý... ještě jednou děkuju. Neskutečně oceňuju vaše hodnocení, páni. Už se nemůžu dočkat dalšího kola :D

5 Tina Tina | 31. října 2010 v 1:54 | Reagovat

Madónamíakredencpaprika, ja ten komentár snáď ani nedopíšem! To kto vymyslel také hovadiny na klávesnici, že to omylom stlačím a ono ma to šmarí na nejaké podivné zákutie v počítači, prípadne na inú stránku?!

Tákže. Neviem, či je to tým, že bol divný deň s ešte divnejšími menami v kalendári, alebo tým, že som dnes (áno, včera) zjedla priveľa sladkých hlúpostí a všelijakých iných čudesných jedál a žilami mi prúdi trošičku (fakt trošičku) alkoholu a žiadny (!) kofeín (a to je zlé, veď kofeín musí byť!), ale zdáte sa mi na súťažiacich priveľmi láskavé, slečny organizátorky. Niektorým by som strhla aj viac bodov, hoci i za také drobnosti, ktoré mi prekážali, ale boli tam. A tiež mi niektoré poviedky pripadali trochu nesúvislé, iné zasa uponáhľané a tak podobne.

Muhaha, takže idem aj ja hodnotiť! :D Akože, ja som si do wordu písala vlastné hodnotenie a aj bodovanie, tak idem dačo zbúchať k tomu, k čomu niečo chcem povedať... A no a čo! :D

Téma, ktorú si vybrala slečna Aiko bola síce zložitá, ale také sa tiež deje a ja mám rada, ak sa niekto nebojí písať aj o podobných veciach. Podľa mňa to nebolo až tak dobre napísané, takú tému je ťažké spracovať a ak to niekto neprežil (alebo sa to nestalo niekomu z jeho blízkych, prípadne ak nemá nadľudský talent), tak to samozrejme nedokáže dostatočne precítiť. Bolo to ako triafanie naslepo, a tiež uponáhľané a trochu teatrálne. Ale slečna písať vie, len by to chcelo viac cviku a menej zložitých tém :-)

Poviedka slečny Gwenny mi prišla nesúvislá, odfláknutá a niektoré vety úplne "odveci", čo je škoda pre taký krásny príbeh. Blbé je, že som z tých, ktorí dokážu prižmúriť oči len málokedy a keď už všetky chybičky krásy nedokážu uniesť, jednoducho poviedku označia za zlú. Keby bola vydaná v nejakej knihe, asi by som si poriadne zanadávala. Ale ja nadávam aj na Urbaníkovú, na Hvoreckého (ale tá Eskorta ma baví, aj keď je to hovadina :D) a na véééľa veľa autorov, ktorí majú byť profesionálni spisovatelia, hoci aj niektorí amatéri píšu lepšie. Ja, ako čitateľ, s dnešnou literatúrou jednoducho nie som spokojná, veď uznajte, dnes si už vydáva knihy fakt hocikto. Ale zase odbieham. No, čiže slečna teraz môže nadávať na mňa, pokojne aj verejne, ja znesiem ;-)

A potom, slečna Tilia, nemá to byť pripomienka číslo jedna, ale číslo JEDEN. :D

Pri siedmom príspevku som bola mierne zhrozená, keď sa hlavná postava začala predstavovať. Slečna Sima by si mala dávať pozor na všelijaké zbytočnosti a tiež si skúsiť predstaviť, či by to takto bolo i v reále. Ale to by sa cvikom malo tiež spraviť... :)

V ohodnotení poviedky slečny Daffodil s vami súhlasím. Napísané dobre, no nijak originálne ani svetoborné, záver nezáverový (divné slovo o_O). Mám zapísané, že je to príbeh z každého tretieho okna činžiaku, na ktorý máme výhľad. Len dúfam, že môj prípad to nebude :D Eh, kde som to? Chcelo by to viac kreativity, slečna môže vyskúšať nakopnúť pravú mozgovú hemisféru, tú kreatívnu (stimuluje ju akoukoľvek činnosťou ľavej polovice tela), ja to tak robievam v škole, ak potrebujem rýchlo nejaký poriadny a originálny nápad :D:D:D A nie, nešibe mi (vôbéééc), pokojne si to vygúglite.

A neviem, spomenula som už všetkých? K prvej časti hodnotenia sa možno vyjadrím neskôr, teraz by som sa mala odtrepať do kúpeľne a spať, zajtra mi príde návšteva a pri mojom vstávaní o druhej poobede sa ani nestihnem dať dokopy, takže zatiaľ na mňa môžete všetci nadávať, niektorí pokojne aj dopredu :D:D:D

Ach, aj sa trochu bojím odoslať tento komentár, ale ja občas (často) mávam také chvíľky, že prosto musím, aj teraz som musela! A samozrejme, bez akýchkoľvek zlých úmyslov. No aj tak si nepripadám dostatočne krutá, ach. Berte prosím na vedomie túto nočnú hodinu... A už fakt padám. :-D

6 Tilia Tilia | E-mail | Web | 31. října 2010 v 19:59 | Reagovat

[5]: Vážne, láskavé? 8-O To aby sme to v ďalšom hodnotení napravili! :-D

A aj by som nejako obšírnejšie odpovedala na tvoj komentár, ale... Ježišu kristušiak, to ako je možné, že JA neviem, že to je pripomienka jeden, nie jedna! O_O Dík za upozornenie :-D

[4]: Ja sa verejne priznávam, že ty si mojou osobnou favoritkou v tejto súťaži, čiže... :-D

[2]: Spamätaj sa, predýchaj to :D Vidíš, vidíš, ak sa súťažnej poviedke venuješ a dáš si na nej fakt záležať, vyplatí sa to :D

[3]: Aha, to s tou fotkou som si uvedomila až teraz! O_O Teda, nebol tam presný rok, kedy sa to odohrávalo, spomenutý, ale bola to vzdialenejšia minulosť... V prvom kole Tarin tiež písala príbeh v minulosti a mala tam fotky, pri tejto príležitosti ktosi podobne ako ty pochyboval, že to je historicky možné, a potom ktosi odhalil, že prvá fotka pochádza z roku... nem pamätám si, ale bolo to 18-niečo-niečo, sa mi marí :D

[1]: Aha. Ja som to nemyslela tak, že by si ty mala podobnú skúsenosť, skôr či niekoho takého nepoznáš alebo čo... Takže našťastie nie :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama