2.séria:)) 2.článok

30. července 2010 v 22:56 | capepeidy |  Slobodné rozhodnutie

Tak a je tu pokračko :)

2.clanok

Je tak poľutovaniahodné, že z lásky väčšinou robíme pravý opak toho, čo vlastne chceme.


(Pierre Abélard)




"Musím ju vidieť!" povedal som do svojho telefónu a z druhej strany sa ozvalo rozhorčené "Nie!"
"Ale ty tomu nerozumieš už som sa dlho držal od nej. Chcem ju predsa len vidieť, nemusím sa s ňou rozprávať." odvetil som opäť do telefónu. Naozaj nerozumiem prečo sa tomu chlapovi doprosujem. Teda samozrejme mali sme dohodu teda lepšie povedané on splnil moju prosbu za čo mu musím byť vďačný. Veď predsa ide o človeka ktorého milujem. V telefóne znovu zaznel nesúhlas: "Nemôžeš sa len tak znovu objaviť v jej živote, ledva predýchala to, že si odišiel ako myslíš, že sa bude správať, keď to spravíš znovu. Nemôžeš jej viac ublížiť už toto nás stálo veľa. Predsa vieš, že sme v kontakte lebo to bola súčasť našej dohody aby si ju nechal už ísť. Akoby nestačilo, že ťa včera videla." Lukas nenásytne vrhal slová, ktoré pred tým určite dobre zvážil. Zasahovali priamo do čierneho.
"Nevieš či ma videla, povedala, že jej nebolo dobre a nie že ma videla Prepáč ale ja to už nevydržím!" osopil som sa naňho a už som započul len "Budeš..." a zložil som mu. Ďalší telefonát som mu nezdvihol. Zamkol som auto a vybral sa von z garáže do bytu.

Dva roky, šesť mesiacov a päť dní. Tak dlhá doba a ja som to už nedokázal bez nej vydržať. Jednoducho musel som ju vidieť ešte raz. Síce som ju videl včera ale niečo mi prikazovalo vidieť ju znovu. Aj keď som preplakal celú noc. Konečne bola šťastná čo by so mnou nebola. Nikdy mi asi neunikne z hlavy obraz, keď som ju uvidel v mojich vysnených šatách. Ani som nevedel, že ma pri tých bláznivých predstavách vnímala až tak pozorne. Bola prekrásna ale nie moja. Neviem čo ma bolelo viac. Či to, že mám pocit, že som urobil chybu keď som od nej odišiel alebo to, že je šťastná s iným, keď ona nikdy neverila na lásku. Žeby to bola chyba ale to by znamenalo, že som odišiel zbytočne ale to bola hlúposť. Nebola by len v tom prípade ak by ma milovala, ale to by bol len krásny sen predsa len teraz bola šťastná. Cítil som to, keď som ju videl ako sa predvádzala s úsmevom na tvári v bielych šatách, aj keď som mal pocit akoby mala len masku. Predsa to bol určite len pocit. Škoda, že pocit nie je realita.

***

Ráno som sa zobudil a ako vždy som si šiel kúpiť noviny do neďalekého parku. Predsa len novinky zo sveta sú tak zaujímavé. Nad touto myšlienkou som sa usmieval celú cestu do novinového stánku. Bol presne na druhom konci, takže som sa musel vždy prejsť cez krásnu prírodu. Aspoň chvíľa pokoja. Práve som prechádzal


cez dubove aleje kde som sa niekedy vedel prechadzať celé hodiny. Bolo tam nerušené ticho a nepozorovane som sa tam mohol pohybovať bez toho aby ma pozorovali okoloidúci. Mal som to miesto veľmi rád, často som sa sem vracal od kedy som od nej odišiel a spálil všetky mosty. Mal som pocit, že tam čas stojí a nič z toho sa nestalo. Akoby to bol bezčasový priestor plný mňa. V tichu som mohol konečne vypnúť, počúvať, ale najhoršie bolo, aj keď som si to nechcel pripustiť, musel som spomínať. Hlavne na začiatku každá jedna voľná sekunda patrila jej. Často som rozmýšľal nad tým či nebola chyba odísť, ale niečo ma nútilo nepriznať si to čo som stratil. Slabé chvíli som prežíval sám a ona mala byť konečno voľná, ale naozaj to tak bolo? Naozaj som sa nemýlil? Vždy, keď som s Lukasom volal hovoril mi ako sa jej nálada zlepšuje, ale mal som pocit, že mi klamal. Hovorili mi to všetky tie neprijaté hovory, smsky, ktoré mi písala každý deň ale časom sa ich interval zmenšoval až mi prichádzala len jedná ale bola taká zúfala ako všetky ostatné dokopy ak nie viac. A aj teraz mi niekedy napíše akoby stále čakala že dostane odpoveď. Ale to nemôžem sľúbil som to sám sebe, keď som to ukončil. Myslel som si, že ma bude nenávidieť, ale tie smsky hovorili o tom ako túži aby som sa vrátil a ja som jej ani raz neodpísal ani nezavolal. Vlastne iba raz. Nedokázal som už nepočuť jej hlas. Požičal som si mobil od jedného kamoša zdvihla mi to a presne si pamätám čo povedala.
"Prosím?" ja som nedokázal povedať nič iba som vzdychol, keď v tom na mňa niekto zavolal a povedal moje meno. Semi akoby zadržala dych počul som jej vzlyky a zúfale oslovenie z jej úst "Jesse, neopúšťaj ma, prosím!" hlesla a ja som stále mlčal slzy mi stekali po lícach, ale nevydával som žiaden zvuk. Bolo to polroka potom ako som odišiel. A ona aj tak plakala, keď som jej volal. Ako veľmi som jej ublížil? Tak veľmi ako sebe? Odvtedy som sa jej neozval až pred pár dňami čo som ju videl ako si skúša moje vysnené svadobné šaty. Až vtedy som pochopil, že už to nie je môj sen. Už nepatrí do môjho života a ešte to ako som zničil všetko čo som v živote mal.

***


Kráčal som pomaly akoby mi patril všetok čas sveta a pritom to tak nebolo, keď mi z ničoho nič niekto zakryl oči. Ani vo sne ma nenapadalo kto by to mohol byť. Srdce mi začalo rýchlo búšiť ako som sa zľakol. Chcel som sa otočiť na dotyčnú osobu, ale keď som si začal uvedomovať tie ruky. Tie nežné ženské ruky mal som chuť plakať od radosti, aj keď som začínal mať strach z toho, že sa raz otočím
.
"Semi!" hlesol som do ticha, ktoré pre mňa nastalo v okamihu, keď som si všetko uvedomil. Bola to ona čo stála za mojím chrbtom mal som chuť ju vyobjímať, ale ruky mi stŕpli. Také obavy aké som prežíval som v živote nezažil. Je to z toho, že ju naozaj milujem alebo pretože si budem do smrti vyčítať ako som bol blázon, keď som odišiel? Načo som vtedy myslel? Neviem či si mám teraz nadávať alebo niekomu ďakovať. Ruky z mojich očí odtiahla a chytila ma za ruku. Rozbehla sa do alejí a ja som utekal za ňou spojení rukami sme bežali niekam do stredu alejí. Nechápal som čo mi dáva odvahu bežať za ňou veď tak som jej ublížil, sklamal ju a zničil dôveru medzi nami možno by som za počutie jej hlasu dal teraz život. Mohla by aj kričať alebo sa hašteriť ako niekedy. Dokonca by mohla aj plakať, pretože by som neurobil tú istú chybu dvakrát. Pretože tentoraz by som tu bol pre ňu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ayamee Ayamee | E-mail | Web | 30. července 2010 v 23:28 | Reagovat

Ááááááááááááááá, to je akože koniec? Koniec?! Prečo v tom najlepšom?!

A ja viem, že som sľúbila, že skomentujem i staršie články, ale mne sa tak nechceeee! Si ma hrozne vyčerpala, ako si tu dnes u nás bola, som unavená, chce sa mi ísť spať a aj idem :D. Nabudúce si prečítam a skomentujem tie staršie...

A ani mučiareň som nepísala, čiže začni uvažovať nad trestnou témou rovno :-D

2 capepeidy capepeidy | Web | 31. července 2010 v 9:47 | Reagovat

Pre Ayamee: vsak vies preco koniec tak :)

v pohode to ma cas :) a nezvaluj to na mna :D aj ja som bola vycerpana asi to bolo obojstranne :D

ani ja sim nezacala pisat muciaren takze napodnobne mozes vymyslat temu aj ty mne :D

4 Annie - justdreaming Annie - justdreaming | Web | 8. srpna 2010 v 13:33 | Reagovat

Děkuju moc za komentáře k povídce:-) ten překlep si opravím, děkuju za něj, vůbec jsem si ho nevšimla:D

5 capepeidy capepeidy | Web | 9. srpna 2010 v 7:35 | Reagovat

Pre Annie - justdreaming: za malo :) sa stava aj mne ;)

6 Leila Leila | Web | 23. srpna 2010 v 8:24 | Reagovat

Ahoj, viem, že si sa prihlásila na mojom blogu k tomu ,,nápadu". Prepáč, ale nebude to zrealizované z osobných dôvodov. Vážne ma to moc mrzí.

7 capepeidy capepeidy | Web | 24. srpna 2010 v 9:25 | Reagovat

Pre Leilu: v pohode :) som si citala ten clanok a ked nechces nevadi a mozno ti to este prejde hlavou a potom to das opat :)

8 Ayamee Ayamee | E-mail | Web | 29. srpna 2010 v 1:36 | Reagovat

Počuj, ty už si napísala ten súťažný článok? Ja by som to už rozbehla čím skôr ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama