14.kapitola Útočisko južného jazera

10. července 2010 v 16:16 | capepeidy |  D&A=??????
h
Ahojte, tak a je to tu. Ďalšia kapitolka v ktorej sa už bude začínať posledná zápletka mojo príbehu bohužial rozuzlenie tej zapletky znamená i koniec príbehu. Snáď, keď už sa k nemu pomaly približujem bude stáť zato, ale toto ešte nie je koniec :D
Prajem príjemné čítanie,
Vaša Capepeidy :))


Študenti sa zberali pomaly do veľkej vyzdobenej telocvične, kde už dáky DJ púšťal pomalé hity. Dievčatá máli prekrásne róby maškarných princezien a ďalších rôznych pôvabných bytostí a chlapci predstavovali rôznych princov- ich hrdinov na bielom koni- ale samozrejme len takých aby sa hodili k svojim partnerkám. Škrabošky á iné masky skrývali ich identitu. Pestrofarebnosť šiat priam predstavovala rozkvitnutú lúku, ktorá skvelo zapadala do vyzdobenej miestnosti. Navôkol boli kytice kvetín a ešte veľa rôznych kvetinových kreácií. Kvety boli priam všade. Pri stoloch s občerstvením i na ňom, na stenách a jeden veľký nad hlavami všetkých zabávajúcich sa študentov.

tanec
Do sály práve vošlo ryšavovlasé dievča s vysmiatych chlapcom od ucha k uchu. Mala na sebe prekrásnu zelenú róbu, ktorá jej siahala po zem a aj jeho róba obsahovala prvky zelenej. Jeho odev zdobila zelená vetvička zastrčená vo vrecku saka a aj zelenkastou košeľou ladil k svojej princeznej. Urobili si pár spoločných fotiek pri vstupe ako to býva zvykom a pobrali sa na parket. Keď zošli ku kraju chlapec sa džentlmensky uklonil a načiahol k dievčine ruku. Bolo vidieť ako sa vžíva do svojej úlohy princa, ktorý je neskutočne uchvátený svojou krásnou princeznou, ktorá mu ukradla srdce. Toto gesto dievčinu ohromilo a tak vložila svoju dlaň do jeho dlane. Chlapec zdvihol svoju usmievavú tvár s ešte väčším úsmevom ak sa to vôbec bolo možné a pobrali sa na parket. Nesmelo ju chytil okolo pásu a ona jeho rameno. Druhé ruky spojili vedľa seba vo výške pliec. Pomaly sa začali pohybovať v rytme a tempe tejto pesničky. Všetko malo svoj štýl a aj hudba bola zameraná na tému plesu, samozrejme, aspoň na začiatok.

"Amanda," prehovoril k nej chlapec neustále jej hladiac do očí "si prekrásna!" Amanda sa mierne začervenala a jeden neposlušný prameň jej padol do tváre ako ju sklonila aby si toho nevšimol, aj keď vedela, že dnes si všimne všetko, každý jej pohyb, každé jedno gesto s tým jeho zvláštne nežným pohľadom.
"Reis, ak mi to povieš znovu asi sa budem červenať." odvetila mu, ale hlavu nezdvihla. Na tvári však mala pekný úsmev.
"Krásu treba ospevovať inač ju ľudia berú ako samozrejmosť." zašeptal jej do ucha "Ani to nemusím opakovať a už sa červenáš!" krátko sa zasmial od radosti, že práve on jej môže hovoriť pekné slová aspoň v tento večer. Cítil sa tak dobre, keď cítil jej dotyk cez sako. V tejto chvíli bol tak krehký a slabý ako nikdy pred tým. Jediné čo mu dokázalo dať tieto pocity vo väčších rozmeroch bola ona. Nikto nad ním nemal takú moc. Vždy sa cítil neohrozený. Iba zopár ľudí mu bralo ten pocit a robilo ho krehkým a zraniteľným a ona, tá vždy odporná a zamilovaná do Adriána. Tak ju za to nemal rád ale ona sa mu dokázala dáko dostať pod kožu len si nevie spomenúť na to kedy to spravila, ale zrazu sa na ňu pozeral inak. Mala ho chyteného ešte pred tým ako ju zachránil pred Norksom na jeho párty. Je tak krásna a on jej to chcel opakovať neustále nie preto, že mala na sebe krásne šaty a za sebou trojhodinovou prípravu na ples, ale preto, že to bola ona. Opakoval by jej, že je krásna, aj kebyže má na sebe pyžamo. V tú chvíľu, keď jej zdvihol hlavu aby jej videl do očí si sľúbil, že to nie je posledný krát kedy jej povedal ako vyzerá v jeho očiach. Bol to sľub dievčaťu jeho srdca.

***

Dunarea sa s Lentilkou bozkávali v aute. Obidvaja nemysleli na nič iné ako na svoju blízkosť. Úplne zabudli na incident s Adriánom. Dunarea sa trochu odtiahla so smiechom.
"Mali by sme ísť do vnútra!" zasmiala sa znovu lebo ju Lentilka pošteklil predtým než si ju opäť pritiahol k sebe a krátko pobozkal.
"Mam rád tvoj smiech!" povedal zamilovane a pohladil ju bruškom palca po tvári držiac jej bradu v ruke opäť ju k sebe pritiahol a pobozkal. Nechcel opustiť jej pery. Nežne mu prechádzala vlasmi pokým sa do nich nezaborila. Veď ešte chvíľu sa môžu nechať unášať tým čo je medzi nimi.

***


Cítil sa tak isto ako pred pár hodinami. Zranený, ublížený, zradený a tak sám akoby už na svete neostal nikto pre koho by mal ostávať tam kde bol. Rozhodol sa odísť preč, ďaleko od všetkého čo ho pútalo k jeho životu pred tým. Chcel si vyčistiť hlavu, dať do poriadku jeho rozbúrené myšlienky.adriánVšetko bolo tak strašné, chcel aby to prešlo. Chcel aby sa to nikdy nestalo. Nechcel byť sám a pritom túžil po slobode. Užiť si dúšok slobody a opustiť svoje chyby a ostatné hlúpe veci ktoré spravil. Naivne si myslel, že je už blízko svojej túžby, jej naplnenia, ale pritom sa však len vzďaľoval od cieľa. Ako mohol byť tak slepý? Tak hlúpy a naivný? Prečo bol hlupákom so zaviazanými očami a ušami? Hľadiac len na to čo chcel bez toho aby si všímal všetky výhražné upozornenia.


Adrián stál za mestom a stopoval. Palec zdvihnutý dohora zatiaľ všetci vodiči pekne odignorovali. Výraz smutného osamelého človeka mu zostával na tvári, keď sa zrazu sa pri ňom zastavilo auto. Pobehol k nemu, našťastie ho šoférovala postaršia dáma s nejakým mužom asi v jej veku. Podľa toho usudzoval, že sú asi manželia.

"Dobrý večer, prosím Vás idete k južnému jazeru?" spýtal sa Adrián skôr ako nastúpil nemal chuť otravovať tento pár, kebyže nejdú jeho smerom. Žena sa usmiala " Ideme trochu ďalej ale môžeme ťa tam vysadiť!" Všetko hovorila tak milo, že z nich mal Adrián dobrý pocit. Bolo zvláštne aká pokojná atmosféra vládla v aute. Nemohol ani myslieť na to čo sa stalo lebo sa neustále na niečo pýtali ako napr. ako sa volá, odkiaľ ide, či nie je hladný na čo mu strčili do ruky nejaké tyčinky, ktoré s radosťou pochrumkával. Od kedy odišiel z Dunareinho domu tak nič nejedol. Pekne sa im poďakoval a rozprávali sa ďalej. Zistil, že ten pán sa volá Luis a jeho žena Andélia. Idú na svoju chatu kde majú stráviť výročie. Ponúkli mu, že sa môže kedykoľvek staviť ak by chcel. Vyzerali byť milí. Síce vedeli, že sa tu rozprávajú s cudzím chalanom bol to najprirodzenejší rozhovor, ktorý Adrián v poslednej dobe zažil. Mal pocit akoby to boli jeho starý rodičia a nie ľudia, ktorý berú okolo stopujúcich ľudí, ktorí môžu byť nebezpečný. Škoda, že toto vytrhnutie z myšlienok trvalo tak krátko a už došli k južnému jazeru. "Ďakujem za všetko. Prajem pekne výročie!" ešte sa lúčil kývaním pokiaľ nezašli za zákrutu. Aspoňže to neboli nejaký psychopati. Pomyslel si a uškrnul sa nad predstavou, že by niekto ako oni mohli byť psychopati. Vyhodili ho pri prašnej cestičke, takže mu už stačilo len otočiť sa a odkráčať po nej na jeho obľúbené miesto.

Chcel odísť veľmi ďaleko ale predsa sa nedostal ďalej ako sem. Chcel odísť a predsa ho neustále niečo držalo tam, odkiaľ chcel ísť preč. Nemohol utiecť tak prišiel na miesto, o ktorom niekto vie. Napokon možno ani nechcel odísť. Po ceste s týmto priateľským párom si uvedomil, že nemôže utiecť ako najprv zamýšľal. Musí sa vrátiť už len kvôli rodičom, kvôli kamošom a hlavne kvôli nej. Nedokázal by sa vzdať svojho života ako si myslel. Jeho myseľ bola zahmlená hnevom a sklamaním. Toľká beznádej. Do kelu ako mohol takto dopadnúť. Idiot! Zajtra sa musí vrátiť inak sa o neho začnú rodičia báť a bude mať zbytočné problémy, ale nie dnes. Dnes ostane tu. Sám. Porozmýšľa nad tým čo bude ďalej ako vysvetlí svoje správanie. Ako vysvetlí, že nebol na plese. Musí vymyslieť dokonalé klamstvo aby mu uverili a musí v sebe potlačiť posledné kúsky nádejí a sklamaní. Musí si vtlačiť do hlavy to najväčšie klamstvo po prvé preto lebo musí klamať sebe a po druhé preto že musí zabudnúť na to, že si niekedy takto klamal. Musí si nahovoriť, že k Dunareií nikdy nič necítil, musí zabudnúť na všetky detaily, ktoré si na nej všimol musí zabudnúť na význam slova láska. Musí zabudnúť na to aké je krásne niekoho mať rád, aj keď mu to neopätuje. Na šťastie, ktoré cítil, keď bola ona šťastná a na každý jej úsmev venovaný jemu.

***

Ples bol očarujúcim zážitkom. Všetci sa dobre bavili a tancovali. Doteraz poskakovali na bláznivu hudbu, ale teraz bol opäť slaďák. Postavy sa k sebe pritúlili a pomaly sa začali hýbať do strán. Krok tam, krok späť. Zvláštne rytmi hudby podnecovali prijemne rozhovory tancujúcich párov. Podaktorí sa rozhodli využiť túto chvíľu na menšie občerstvenie tak to bolo aj v prípade Amandy a Reisa. Reis už kráčal k Amande s dvomi pohárikmi farebnej tekutiny, ktorá bola naozaj osviežujúca, aj keď poriadne nikto nevedel ako sa to volá. Rôznofarebné druhy pitia patrili asi k lúčnej atmosfére. Amanda si zobrala od neho pohár a odpila si. Bola naozaj smädná síce na to pri tanci tak nemyslela lebo sa skvele zabávala. Uvedomila si to, až keď sa jej spoločník nespýtal či si niečo nedá. Najprv si myslela, že bude zvláštne ak sem pôjde s Reisom, ale nepredpokladala, že to môže byť tak super. Vedeli sa rozprávať o všetkom, vedel ju rozosmiať a dokázal sa s ňou vrtieť na parkete tak dlho ako ona chcela a vôbec sa nesťažoval, bolo až zvláštne zistiť, že je taký pohoďák. Dokázala sa pri ňom neuveriteľne uvoľniť. Tento večer jej zostane navždy v pamäti aspoň potom veľmi túžila.
"Nejdeme trochu na vzduch?" opýtala sa pričom vedela že jej splní každé prianie. Chytila ho za ruku a už ho viedla von.

***

"Milujem ťa!" je nezvyčajné ako príjemne zneli v ušiach tieto slová. Lentilka nebol ten typ čo omieľa túto vetu neustále. Nemrhal nikdy tým čo bola pre neho naozaj pravda. Dunarea sa usmiala a dala mu krátky bozk. Práve tancovali na slaďák a mlčali pri tom. Preto Dunareuu mierne zaskočilo, že povedal ako prvú vec toto. Chcela mu to povedať tiež, lenže niečo jej v tom bránilo. To niečo vtedy ešte nevedela pomenovať, preto jej reakcia bola bozk a nie vyslovenie tých krásnych slov.

***

Reis ležal na posteli premietajúc si spomienky z plesu. Síce skončil pred piatimi hodinami on tu ležal asi len pár hodín. Nechcel zavrieť oči pokým si všetko ešte pamätá do detailov. Už dlho mu nebolo tak úžasne. Po plese, kde obidvoch vyhlásili za kráľa a kráľovu, samozrejme nie naraz, kedže neboli z rovnakého ročníku, sa vybrali s Amandou ešte na dlhú prechádzku po jednom parku, ktorý bol nonstop otvorený a hlavne bol aj dosť bezpečný narozdiel od iných kde sa pohybovali pochybný ľudia. Prechádzali sa po ňom a rozprávali sa. O toľko veciach sa dokázali rozprávať až to bolo neuveriteľné. Vymenili si o sebe toľko informácií, koľko sa ľudia dozvedajú niekoľko mesiacov. Bola to krása. Keď boli pri fontáne Reis ju požiadal o posledný tanec ich večera. Tancovali do vlastného rytmu, ktorí si synchronizovane udávali.R&AAmanda bola o niečo nižšia lebo sa rozhodla vyzuť ako to ona povedala z tých vraždiacich monštier a teraz ich mala položene pri fontáne. Teraz Reis musel vynaložiť väčšiu námahu, keď sa priklonil k jej tvári.


Spomienky preťalo zvonenie jeho mobilu. Rýchlo sa poňho natiahol aby nezobudil celý dom.
"Prosím?" spýtal sa zvonivo do telefónu. Volal mu niekto koho nemal uloženého v zozname tak mu hneď preblyslo hlavou, že by to mohla byť Amanda, ale z druhej strany sa ozval niekto iný.

"Ahoj Reis, tu Adriánova mamina. Dúfam že som ťa nezobudila. Chcela som sa len spýtať či nie je s tebou Adrián lebo už je osem hodín a on nie je doma a nemá pri sebe mobil." a do prčíc, že by zaspal? Preblyslo mu hlavou. Preletel pohľadom budík. Naozaj už bolo toľko. Ale ako to, že nie je doma, keď sa tak zamyslel ani na plese ho nevidel. Kde len môže byť?
"Nie, nezobudila ste ma. Nie je so mnou ale idem sa spýtať Dunareii či to náhodou nevie. Zavolám vám za chvíľu. Dobre?" spýtal sa na čo bola už len odpoveď "Dobre, ďakujem." načo sa Reis už a ponáhľal sa do Dunareinej izby. Dunarea pokojne spala. Musel s ňou trochu zatriasť aby ju zobudil.
"Hm, Reis čo chceš?" spýtala sa trochu nadurdene. Nemala rada, keď ju niekto budil vtedy, keď bola unavená.
"Prepáč, že ťa budím ale nevieš kde je Adrián? Volala mi jeho mama, že nevie kde je, a že mobil si nechal doma." vysvetlil jej to rýchlo.
"Neviem odkiaľ by som to mala vedieť?" pýtajúc sa otočila na druhý bok.
"A nevidela si ho niekde? Na plese alebo tak?" pýtal sa ďalej Reis nech môže povedať, že zistil všetko čo sa dalo.
"Naposledy som ho videla, keď mi priniesol zošity. Správal sa divne. Všetky sa rozleteli po zemi a on utiekol preč." odvetila mu a vtedy mu doplo.
"Nebol tu vtedy aj Lentilka?" pýtal sa pohotovo.
"Bol. Prečo?" tak teraz mu už všetko bolo jasné. Všetko do seba zapadalo. Jeho reakcia sa potom dala pochopiť. Ale kde teda môže byť? Žeby bol niekde s nejakými kamošmi? Alebo ušiel z domu? To by bolo teda prehnané, ale čo keď? Tuším ide zavolať Bloop lebo, kebyže nie je s ňou a ani s ním tak to znamená jediné, že je mimo mesta. Adrián mohol odísť len na jedno miesto, o ktorom Reis vedel. Po chvíli už opäť volal s jeho maminou.

"Dobrý, len som chcel, že už viem kde je a idem preňho. Nemusíte sa báť." Povedal Reis do telefónu.
"Naozaj? Ako to?" spýtal sa zvedavý hlas.
"Vlastne on mi poslal SMS-ku, že ide behať, a že či nepôjdem s ním len som si to nejak neprečítal. A on si nechal mobil doma aby si nebral zbytočné veci. Idem za ním. Nemusíte sa báť!" dopovedal a už počul len poďakovanie a ospravedlnenie Adriánovej maminy, že rušila, keď o nič nejde, ale Adrián nenechal odkaz a tak sa zľakla. Ale keďže už vie, že Adrián niekedy chodieva behať a  zrovna to nie sú krátke trate tak je možné, že ešte behá. Teraz Reis obetoval svoj krk. Čo ak nebude tam kde si myslí, že je? Tak potom bude niesť veľmi ťažké následky. A to ešte netušil, že sa k južnému jazeru nevyberie sám.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ayamee Ayamee | E-mail | 10. července 2010 v 20:17 | Reagovat

Mucheeeeeeeeeeeeee!

A tvoja sestra mi minule hovorila, že už čítala ten záver a vraj bol super! Teda, nie som si úplne istá, ale zdalo sa mi, že to o D&A vravela! Ty to máš už napísané, dopísané? :-D

2 capepeidy capepeidy | Web | 10. července 2010 v 23:38 | Reagovat

Pre Ayamee: este to nemam napisane cele ale predstava je jasna :D (asi ako bola cely cas:D) ale uz vidim ciel preto mam pocit ze uz staci len málo a ty vies ako malo to je :D  a necitala som jej zaver ale iba stred asi (teda tam kde je Adrianova cast (snad to nie je velky spoiler ale kto by cital komenty? :) )

A co hovoris na kapitolu? je tam vela chyb? (leo u dlho som neopravovla :D)

3 Ayamee Ayamee | E-mail | 11. července 2010 v 0:56 | Reagovat

[2]: Nie, nie, pár chýb tam síce je, ale rozhodne nie veľa :D. Čítať sa to prosto dá a najmä ak je človek zažratý do deja, dáke drobné chybišky si ani nevšimne :D

4 capepeidy capepeidy | Web | 11. července 2010 v 9:50 | Reagovat

Pre Ayamee: takze si bola zazrata do deja to znie pozitivne :)

5 Ađa_BoOmBáC Ađa_BoOmBáC | Web | 15. října 2010 v 21:18 | Reagovat

krásne :) teším sana pokračko :) :)

6 capepeidy capepeidy | Web | 15. října 2010 v 22:29 | Reagovat

[5]: Jej dakujem za pochvalu ale neviem kedy bude pokracko kvoli tej sutazi co prebieha ale urcite bude ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama