5-ka Úvodná kvapka

18. června 2010 v 15:03 | capepeidy |  5-ka
5-k

Nová poviedka :D Zatiaľ len pracovný názov 5-ka ale pre Vás i zistenie, že som späť. Čo na to poviete zaujíma mňa :) Dajte Vaše emócie :))

PS.: Dala bý som sem aj viac,lenže mi nejdú všetký tlačítka (viď tie chýbý pardón)




1.Časť
Z blata do kaluže

"No skvelé, zas prší," začal sa sťažovať chalan, ktorý práve hľadel z jedného zo školských okien. "Prečo práve ja musím bývať v takom zapadákove, kde stále len prší!" hromžil ako aj jeho spolužiaci na zlé počasie a začali sa k nemu daktorí pridávať, ale aj v takom zmysle ako "zabudol som si doma dáždnik" alebo "nemôžeme prespať v škole"?
Chalan
sa začal poberať preč od okna, aby uvoľnil miesto aj iným, ktorí by sa chceli pozrieť na silnejúci dážď. Schádzal dolu schodiskom, ktoré viedlo do jeho triedy, kde mal mať teraz literatúru. Sadol si na svoje miesto a znovu sa zapozeral von oknom. Dážď neustával a bil o okná, akoby sa chcel dostať dovnútra. Chlapec, aj keď neznášal dážď, bol týmto javom vždy dáko fascinovaný. Určitým a preňho nevysvetliteľným spôsobom ho miloval z hĺbky svojho srdca, akoby cítil, že ho môže
a môže sa naň spoľahnúť, len keby sa ho tak nebojí. Naháňal mu zimomriavky a ukazoval mu, kto je tu pán a kto nie, a aj keď to bola síce len voda v takejto podobe dažďových kvapiek, mal pocit, že ona mu dokáže, že ona mu môže zviazať hrdlo a pohltiť jeho telo ako v zlom sne. Panický strach mu ale bránil len v tom, aby sa vyhýbal moriam, jazerám a podobným hlbokým miestam. Pri daždi mu vždy len prebiehali zimomriavky po chrbte. Stále nedokázal pochopiť ako to, že sa bojí vody, takého niečoho, čo iní milujú. Keď neprestane do konca hodiny pršať, tak bude musieť kus prejsť aj pešo v takomto nečase, aby sa dostal domov, lebo autobusová zastávka nebola práve pred jeho domom.
"Zac, si okej, vyzeráš ako v tranze!" prebudila ho z premýšľania dobrá kamarátka a tiež jeho nevlastná sestra Annabell. Sedela vedľa neho aj v škole, lebo si dobre rozumeli, čo bolo trochu neobvyklé na súrodencov.
"Hej," rýchlo odvetil, "Nezavoláme mame, aby po nás prišla?" opýtal sa trochu stiesnene a ukázal prstom na okno. Annabell sa naňho milo usmiala a potľapkala ho po pleci.
"To zvládneš!" povedala povzbudzujúco.
"Prečo hovoríš v jednotnom čísle?" chlapcovi až príliš rýchlo došlo to, čo sa snažila zakryť.
"No dnes mam ešte krúžok, takže ja prídem neskôr, a to znamená, že ideš domov sám."
Chlapec nesúhlasne pokýval hlavou v neuverení, že ho opúšťa.
"A nemôžeš raz vynechať, prosím!" zaprosíkal už teraz zdesene, keď mu došla tá skutočnosť, že jeho setra to nemieni urobiť po jeho.
"Nie, tak sa skús vzchopiť, lebo za chvíľu už končí škola."
Kebyže ju mama neprihlási na plávanie, tak by mohli teraz isť spolu, a kebyže sa nebojí vody, tak by na plávanie chodili spolu. Dokelu, prečo má on také šťastie?

                     &&&

Zac sedel v autobuse už sám, keďže nikto nebýval tak ďaleko, iba on. Pozeral von oknom na dážď, ktorý neprestaval, a stále silnel, síce krúpy už prestali padať, ale aj tak to Zaca desilo. Jeho cesta domov bola okolo pobrežia mora, ktoré obklopovalo južnú časť ostrova, kde býval. Pozrel sa ku dverám, už len jedna zastávka a on vystupuje. Možno dovtedy prestane pršať. Je to síce nereálne, ale to neznamená, že sa to nemôže stať.
        
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ayamee Ayamee | E-mail | Web | 20. června 2010 v 0:10 | Reagovat

Fero žije?! To je ako možné? Resuscitovali ste ho? :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama