Menší priebeh SONPPP

16. května 2010 v 17:55 | capepeidy |  Ja súťažím :D
Laik

Ako súťažiaci laik som sa rozhodla zapojiť do mojej prvej súťaže a dopadlo to tak, že som prežila dve kolá. Od konca tejto súťaže už ubehlo pár dní (možno trochu viac :D) a ja Vám poskytujem všetky moje (ne)súťažiace príspevky. Prajem príjemne čítanie.







Začala som krátkou  ani nie 10riadkovou úvahou.

1. kolo
Ľudské pocity

Ludske pocity
Všetci si myslia, aké je to jednoduché. Predierať sa životom sám. Nemať o nikoho starosť, a ani zodpovednosť. Aká hlúpa idea hlúpych ľudí. Úbohé ľudstvo, všetci s rovnakými názormi a kde tu sa nájde slobodomyseľný človiečik, s ktorým si začne pohrávať sám osud. Pohráva si so silným človekom, z ktorého sa časom stane troska. Najprv je optimistický, šťastný a plný života ale to je planý pocit o svojej slobode, je to len hra s jeho životom. Keď si myslí, že sa môže dotknúť hviezd, príde mu do cesty niekto, niekto kto mu hviezdy posunie čo najďalej. Posunie ich tak ďaleko, že už mu nezostáva ani nádej a  nič viac a  nič menej ako neschopnosť, úzkosť a sklamanie. Nemá nič a stráca sny. Začína sa cítiť tak sám a jeho myšlienky už nie sú viac jeho. Už budú ich. Všetkých ľudí, celého ľudstva. Tak hlúpeho ľudstva.


Pokračovala som veľmi divnou pochmúrnou poviedkou, na ktorej som si vyskúšala nejaké nové grify.

2.kolo
Téma: Dreams (Nesúťažná poviedka)

sny nesut
Sedela na betónových schodoch v tmavom podchode metra. Hlavu si opierala o šedú studenú stenu a ruky mala voľne položené na skrčených kolenách.
Hlava sa jej zatočila a ona si musela sadnúť. Nemohla už viac utekať pred tým všetkým. Možno bol ten závrat iba úbohá zámienka aby mohla zastať a obzrieť sa. Dievčina s hnedými vlasmi pekne vyobliekaná v najobľúbenejších kúskoch svojho oblečenia s veľkou kabelkou, ktorá teraz ležala o schod nižšie ako sedela jej majiteľka. Prázdny pohľad uprený do chodov. Dnes tu nebolo vôbec rušno akoby tu bola úplne sama. Možno nie len tu.

Sedela dievčina na betónových schodoch v tmavom podchode metra. Sedela tam úplne sama. Akoby všetko navôkol pominulo a iba chlad s podzemia sa predieral na svetlo sveta. Dievčinu striaslo od zimy ale prázdny pohľad mala nehybný. Ako by aj ona už nežila. Bolo zvláštne ako k nej prenikalo málo svetla akoby sem ani nechcelo ísť. To príšerné ticho ako keby tu ale stále ostávalo. Ako by to bolo to posledné čo s ňou ostalo v tmavom podchode metra.

Sedela na betónových schodoch tmavom podchode metra. Sedela tam úplne sama. Jej myšlienky ju ale stále neopúšťali. Pochmúrne ako lupene zvädnutých kvetov, ktoré padajú z oblohy, keď niekto smúti a dážď mu je priateľom. Pozerala sa prázdnym pohľadom do šedých schodov. Sama. Konečne jej patrí jej čas a ona sa môže obzrieť, aj keď pohľadom stále hypnotizuje to isté miesto. Mohla sa obzrieť a konečne si uvedomiť čo všetko stratila, čo by jej to ukradol snáď vánok, ktorý sa teraz pohrával s jej vlasmi tak jemne, že by si to niekto nemusel všimnúť.

Nevládala ísť už ďalej nebolo to jej neposlušnou hlavou jednoducho sa už musela zastaviť a spomínať. Spomínať na to ako sa v jej živote ničili jej sny. Ako by sa len prizerala a bola divák pri pozorovaní ich konca. Na všetko sama. Na svoje sny, ktoré jej zničil rozvod rodičov a ona si ani nevšimla kedy sa skončila táto krásna idylka rodiny. Rozchod s jej priateľom lebo neuznávajú vzťah na diaľku. A nakoniec jej priatelia, na ktorých už nemá veľa času a oni namiesto toho aby jej pomohli tak ju zraňujú s ich nedostatkom podpory. Stratila prácu, ktorú mala popri škole a ako by to nestačilo sedí opustená v tmavom podchode metra. Úplne sama. A práve teraz sa ma čas obzrieť za jej snami. Snami ktoré jej kradne slabý vánok pohrávajúci sa s jej rovnými hnedými vlasmi.


Nakoniec mi svitol lepší nápad na poviedku a som veľmi rada lebo táto už za niečo stojí :D Dopomohla som si aj tetou Wiki :)) 


Sny alebo blúdenie v podvedomí?Sny alebo...


"Sen je zážitok obrazových, zvukových a iných zmyslových vnemov vytváraných mozgom počas spánku. Udalosti v snoch bývajú často neuskutočniteľné alebo málo pravdepodobné, a snívajúci nad nimi obvykle nemá kontrolu. Výnimkou je bdelé snívanie, v ktorom si snívajúci uvedomuje, že sníva a niekedy je schopný ovplyvňovať snovú realitu, v ktorej sa nachádza. Snívajúci môžu mať zážitok silných emócií. Desivé alebo znepokojujúce sny sa nazývajú
nočné mory." poctivo som študoval svoj nový projekt do školy zisťujúc, že ma to môže nakoniec aj baviť. Sen je zážitok zmyslových vnemov. Vtipné, celý čas som si myslel, že sen je ozývanie sa nášho podvedomia. Myslel som si, že nám ukazuje to, čo mi chceme alebo presný opak, to čo mi nechceme. Úplne reálny príklad na sen by bol: Besty plavovlasá dievčina, ktorá práve ide s obedovou táckou si sadne vedľa mňa a milo sa usmeje s pozdravom. Potom dievčati snáď túžim roky. Zahľadel som sa opäť do svojho notebooku s definíciou sna, hádžuc do seba kúsok nejakého jedla, keď ma z toho ale prerušil tenký hlas.

"Ahoj, máš tu voľné?" v tej chvíli mi zabehlo aj to čo mi zabehnúť nemohlo. Zdvihol som zrak na miesto odkiaľ bol vrhaný tieň. Mal som pocit, že aj to voľné tričko ma teraz škrtí akoby bolo o štyri čísla menšie. Snažil som sa odkašlať, ale to mi už Besty pomáhala. Sadla si vedľa mňa a začala ma tou jej malou dlaňou búchať do chrbtu. Čo malo skôr opačný účinok. Srdce mi začalo biť ako o život. Určite moje líca nabrali aj červenkastý odtieň len dúfam, že si to nevšimla. Otočil som sa na ňu so zaslzenými očami.
"Ďakujem!" odvetil som a mesmelo som sa usmial. No nevydržal som sa tak dlho pozerať tým smerom, bola tak blízko.
"Prepáč asi som ťa vystrašila. Asi si bol zamyslený. Nechcela som ťa zabiť." odvetila potichu a neustále som cítil jej pohľad na sebe.
"Nie to je v poriadku len som..." nestihol som ani dopovedať a už ma prerušila zvedavo pozerajúc do môjho notebooku.
"Ty sa zaujímaš o sny?" opýtala sa ma div nevyskakujúc z lavičky, na ktorej sme sedeli. Pozrel som sa na ňu. Bola tak neuveriteľne krásna, že som si stále myslel, že je toto len sen. Neposlušné vlasy jej vbehli do tváre.
"Ani nie, je to školský projekt." povedal som a došlo mi aký som pravdovravný. Hlupák jeden. "Ale náhodou je to zaujímavé." Rýchlo som dodal, kým som mal ešte možnosť, znovu sa pozerajúc do notebooku. Znenazdajky som sa mykol. Položila si hlavu o moje rameno.
"Prepáč nenapadlo mi, že by ti to mohlo vadiť len som bola unavená!" povedala hneď a hlavu ihneď zdvihla, ale toto musím rýchlo napraviť. Náhodou jej hlava nebola vôbec ťarchou mojich pliec.
"Nie, to je v poriadku pokojne sa opri." odvetil som a znovu som zacítil jej hlavu na svojom ramene a potom vôňu jej šampónu. Bola fajn. Celé to bolo fajn. Naozaj nesnívam?
"Prečítaš mi to?" opýtala sa medzi nádychmi a moju odpoveďou bolo už len: "Sny alebo blúdenie v podvedomí? . Sen je zážitok obrazových,...."

"Eric, Eric!" začul som svoje meno a zacítil niečiu ruku, ktorá mnou triasla. "Vstávaj! Za dve minúty zvoní. Nespi už. Vstávaj!" tie príkazy, ktoré mi brali niečo pekné. Takže som zaspal? Bol to len krásny sen? Ak áno nechcem otvoriť oči, aj keď už začínam vnímať svet. Hluk okolo mňa a ten hlas, ktorý mi ukradol môj sen. Sen s Besty. Hnusná to je osoba. Neviem či chcem vedieť, kto to je. No ale ta osoba povedala, že za chvíľu zvoní, už len kvôli tomu musím otvoriť oči. Pomaly som ich otváral zisťujúc, že sen sa odohrával tam kde sa nachádzam aj ja. Au, môj chrbát. Posadil som sa a povystieral, keď som zrazu spadol z lavičky pekne na chrbát. Neveril som vlastným očiam.

"Čo to stváraš?" opýtala sa ma Besty skláňajúca sa nado mnou. Rýchlo si ku mne kľakla a ja som ju od samého šťastia stiahol k sebe
"Čo to robíš?"
skríkla po mne načo som sa zvonivo rozosmial. Objímal som ju a ona sa snažila postaviť, čo jej ale kvôli tomu aspoň nevyšlo. Ruky som mal okolo jej pásu a ona sa dokázala len trochu nadvihnúť čim ma pošteklili jej vlasy na krku, čo ma znovu rozosmialo.
"Si myslíš, že za pekný smiech ma tu môžeš držať?" spýtala sa znovu sa snažiac postaviť. Pomaly som si začal uvedomovať okolostojacich, ktorí tu sústreďujú zvedavé oči a uši. V tom sa na mňa ale usmiala. Muselo to byť na mňa nikto iný za mnou byť nemohol, keďže sme ležali na zemi. Pustil som ju a ona sa postavila a podala mi ruku. Pozbierali sme si veci a vyšli z jedálne. Mal som úsmev od ucha k uchu. Možno to nebol len taký krásny sen.


A až tak ďaleko som sa nedostala ale mne to nevadilo a pretože som mala dobrý námet rozhodla som sa to nevdzať a napísala som tému aj na 3.kolo v ktorom som sa nezúčastnila. Opäť niečo pochmúrne ale predsa z jedného dôvodu mi to nevadí. Inšpiráciou mi bola aj Ayamee aj keď o tom netuší ;)

3.kolo
Čas

čas
Neznášam upršané dni, ale dnešok je príliš slnečný na to, že sa cítim tak zle. Akoby obloha neplakala, ale radovala sa zo šťastia iných, a moja bolesť je jej ukradnutá. Pobral som sa do kúpeľne a pozrel som sa do zrkadla.

Už tu nie je.

Mám napuchnuté dočervena zafarbené oči. Ten plač sa nedal zakryť. Keď som už nemohol kričať a nedokázal som ani udierať do vankúša, začal som plakať. Prestával som si uvedomovať čas a noc sa premenila v deň. Nedokázal som ani nahlas vysloviť ten fakt. Smrť
mi zobrala ženu a ja teraz nevládzem dať svoj život bez nej do kolobehu, ktorý mal predtým. Akoby som sa zasekol v samotnom čase bytia. Neustále som myslel na jej tvár a jej úsmev s tým, že som si nevedel predstaviť, že ju už neuvidím. Že nebude stáť v kuchyni, kde varila pochúťky pre nás dvoch. Už ju neuvidím sadiť jej obľúbené tulipány na našom dvore, ktorý sme budovali celý náš spoločný život. Ale najhoršie sú dve veci - miesto na posteli vedľa mňa je prázdne a že pomaly sa mi strácajú ostré črty mojej ženy. Každé ráno bude už ako toto. Zobudím sa a budem sám. Žiaden úsmev osoby, s ktorou som sa rozhodol stráviť celý svoj život. Už nebudem od nej počúvať moje meno s takou láskou. Toľko rokov sme spolu prežili a ja som dúfal, že budem ja ten prvý, ktorý odíde. Nikdy som ju nechcel opustiť, ale ona to včera spravila a ja som sa snažil svoju dieru v hrudi vyplniť nárekmi úzkosti a bezmocnosti. Nechcem byť sám. Nie takto. Nemiloval som preto, aby som žil bez jej lásky. Akoby som celý čas mal poklad, ktorý som stratil a teraz bez neho nemôžem žiť. Nové slzy sa mi predierali vráskavými lícami a zmýval som ich studenou vodou. Stál som nad umývadlom snáď večnosť a neustále som si z tváre zmýval slzy samoty.

***

Ľudia pomaly prichádzali na cintorín kvôli poslednej rozlúčke s mojou úžasnou ženou. Tak veľmi som ju miloval a teraz tu stojím v čiernom obleku a čakám. Naše deti vybavili všetko od omše až po kar. Ja som sa len prizeral a snažil sústrediť, kedy zavolajú mňa, aby som sa rozlúčil. Najprv zavolali jej priateľov a za chvíľu zavolajú príbuzných a potom nasleduje najbližšia rodina a napokon na moju prosbu ja. Jej muž. Čakal som a spoznával ľudí, ktorí sem prišli a psychicky sa pripravoval na posledné zhliadnutie bledého niekedy žijúceho tela, ktoré som držal v náručí, keď sme spolu každý večer zaspávali.

***

Roztrasene som za sebou zavrel dvere, aby som mohol mať súkromie. Myšlienka na to, ako ju poslednýkrát môžem vidieť ma ubíjala. Postával som pri dverách ako malý chlapec, neodvážiac sa priblížiť. Slzy sa mi tlačili do očí a myšlienky, ako sa s ňou rozlúčiť, neboli vôbec také, aké si zaslúžila. Ona by vedela, čo povedať, to ja len tu stojím obďaleč. Zrazu som bol obmedzený časom na rozlúčku lebo vonku za týmito dverami stáli ľudia, ktorí mi chceli zapriať úprimnú sústrasť, a ja som pri tom tak veľmi chcel ostať s ňou ešte aspoň pár hodín a spomínať aj kebyže hovorím sám. Rozhodol som sa urobiť pár krokov, ale predsa som zastal a musel som sa pohnúť ešte raz k truhle, kde ležal môj svet. Podišiel som bližšie až tak, že som si musel pretrieť oči, lebo som už pred seba nevidel. Kto povedal, že muži nemajú nikdy plakať, určite nikdy nič cenného nestratil. Prizrel som sa a chcel si zapamätať všetko, čo sa dalo, ale to už nebola ona len telo. Len jej schránka. Prázdna schránka bez duše, bez môjho druhého ja. Ono tu už nie je a už ani nebude. Podlomili sa mi kolená a padol som na studenú zem. Kde len je?

***

Pozeral som sa ako ju dávajú do zeme a čakal, kým na ňu nahádžu studenú hlinu. Slzy neopúšťali moju tvár aj keď mi stekali po tvári v menšom množstve. Som tak slabý. Pozrel som sa do davu smútiacich. A vtedy som ho zazrel. Bol tam môj priateľ. Dobrý priateľ. Sústredene som na neho hľadel a dodávalo mi to silu. Silu nezložiť sa tu a teraz. Postával obďaleč a predsa bol tak veľkou mojou oporou. Navždy mu budem ďakovať za to, že tam len stál.


Koniec SONPPP1 !!!!!!
A takťiež mojej prvej súťaže. Ďakujem jej usporiadavateľke Tarin :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ayamee Ayamee | 17. května 2010 v 2:01 | Reagovat

Ďakujeeeeeeeeeeem, že si sa zúčastnila, bola si parádna konkurencia, moja :D. Škoda, že si vypadla tak skoro (bože, spomenula som si na tzv. "zákopy" a hneď mi je do smiechu - to si parádne vymyslela, že "zákopy"! kam ty na to chodíš? zákopy! doteraz sa na tom dokážem kosiť! :-D), mohli sme si dať battle vo finále :-D

PS: Chodí mi po rozume Gemini, ale neviem, ktorou cestou sa vydať, potrebovala by som asi tvoju pomoc... Škoda, že mám teraz skúškové, nestíham nad tým dopodrobna rozmýšľať, nestíham písať a... A tak :-|

2 Leila Leila | Web | 21. května 2010 v 17:15 | Reagovat

dokonalé:) nechápem, prečo si vypadla:)

3 capepeidy capepeidy | Web | 21. května 2010 v 22:10 | Reagovat

Pre Ayamee: ty vies o zakopoch dobre dlho tocit vsimla si si ? (cely jeden odsek :D)  A to s gemini este doladime aj zajtra pri torticke :D ako inac aj pri cajiku :)

Pre Leilu: daktore veci sa nedaju chapat :D ale dokonale to urcite nie je :)) ale dakujem :-P  a som rada ze si si to precitala ked teraz velmi nestihas :)

4 Ayamee Ayamee | E-mail | Web | 24. května 2010 v 14:48 | Reagovat

Inak počuuuuuuuuuuuuuuj! Ty si mi minule vravela, že si čítala tetu na S, ktorú sme istú dobu tak rady ohovárali, kým sme si nenašli niekoho iného :D. Tak si ma inšpirovala a aj ja som si dnes prečítala akúsi kapitolu XYZ a ty kokso, tak som sa miestami nasmiala!

Teta na S nevie písať slash! Akože, ja mám čo hovoriť, viem, viem, ale mne to prišli také smiešne! Nebolo to zlé, vlastne nebolo, ale i tak to bolo smiešne :D

A čo tam inak tá slečna S stvára, preboha?! O_O Má tam tancujúcich upírov a incest! To se mi líbí :-D!

5 Leila Leila | Web | 31. května 2010 v 17:49 | Reagovat

halóóó? zlati, žiješ? chceme už niečo čítať :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama