2.séria:)) 1.článok

8. května 2010 v 21:26 | capepeidy |  Slobodné rozhodnutie
SR 1.clanok

Ahojte, milé tri vyjadrujúce sa čitateľky. Obnovila som Váš (aspoň myslím) obľúbený príbeh. Opäť je tu Slobodné rozhodnutie. Tak čo s tým urobíte? Prečítate a zanecháte komentár aby som vedela, čo mám vylepšiť alebo budete len tichými blúdiacimi dušičkami, ktoré mi nijako nepomôžu s vylepšením? 

PS.: Prvý článok venujem Leile, pretože je tu najnovšia čitateľka a som rada, že sa jej 1.séria páčila. A dúfam, že sa skoro uzdraví možno aj toto pomôže :) 

PS.2.: 1.séria bola rozdelená na časti tak druhá bude na články. Je to len mala zmena a pointa ostáva rovnaká :))

PS.3: Prajem príjemné čítanie a dúfam, že sa Vám bude páčiť. A je tam ešte jedna novinka  tak kto si ju všimne?     





Keď človek spadne tvárou do blata,
 musí v sebe nájsť silu pozrieť sa ku hviezdam.
/ japonské príslovie /


Už som si na to dlho nespomenula. Na ten clip kde mal byť zamilovaný pár, ale mne sa aj tak zdalo akoby to boli len najlepší priatelia. Je zvláštne, že si pamätám toľko detailov a pri tom som ho videla ešte keď som chodila na základku. Tí dvaja boli takí očarujúci. Celé dni trávili spolu presne ako my teraz. Spolu sa zabávali a smiali. Chodili na dlhé prechádzky mestom a kŕmili holuby v parku v centre mesta. Celý ten dej ukazoval, ako si môžu byť ľudia blízki. Všetko nasvedčovalo ku krásnemu koncu ale nebolo to tak akoby všetci očakávali. Clip končil veľkým maškarným bálom a tancovaním tých dvoch šťastlivcov v rýchlom tempe. Potom však spomalili a ona sa oprela o jeho rameno a on ju pobozkal na spánok. Do toho ta srdcervúca tónina piesne. Oni sa vlnili v posledných rytmoch piesne a parket sa začínal vyprázdňovať. Keď tam už ostali len oni dvaja pieseň dohrávala, kamerou urobili priblížený záber. Už sa ani jeden neusmieval len kamenne pozerali pred seba. Napokon sa zvrtli opačnými smermi odchádzajúc. Idúc preč od seba bez nejakých emócií.

***

Od vtedy ubehli dva roky, šesť mesiacov a štyri dni. A ja si stále pamätám na tú prenikavú bolesť v hrudníku, ktorá mi nedovoľovala sa ani hýbať. Všetko to bolo preto lebo ma opustil. Ten neskutočný hlupák mi ublížil viac ako ktokoľvek na svete. On ma opustil a zanechal ma samú vo svete, ktorý bol bez neho prázdny. V byte kde sme prežili najkrajšie okamihy môjho života, asi len moje okamihy, pretože, keď som vtedy otvorila oči bola som sama a jediné na čo som sa zmohla bol plač a výkriky, ktoré aj tak viedli k trojtýždňovému mlčaniu. Ten čas pri mne stál jeden muž ale Je... to nebol. Už tam viac nebol a ja som si to nechcela uvedomiť. Milióny telefonátov vždy z rovnakou odozvou. Ani raz mi nezdvihol. Ani raz mi nenapísal. Ani raz sa nevrátil. Od vtedy však prešla určitá doba a ja som sa pozbierala vďaka Lukasovi. Teraz nás čaká spoločná budúcnosť. Ale aj keď by som mala J... nenávidieť kútikom svojho uboleného srdca túžim aby sa opäť objavil v mojom, bez neho pustom svete, aj keď do neho už vstúpilo trochu slnka, ktoré sa ho snaží zahriať.

***

"Bude z teba nádherná nevesta!" rozplývala sa nado mnou hneď Mária, Lukasova sestra, keď ma uvidela v prekrásnych princeznovských bielych šatách, ktoré som si dala ušiť presne podľa svojej predstavy alebo lepšie povedané jeho predstavy. Vždy mi opisoval takéto šaty. Bola by som zvedavá či som vystihla aj jeho predstavy. Pri tej predstave, že sa teraz na mňa neusmieva som zosmutnela rýchlo som to ale zakryla falošným úsmevom aby si Mária nič nevšimla. Naďalej si ma obzerala a tvárila sa nadšene. V daktorých veciach som mala pocit, že to ani nie je ona. Mala som ju strašne rada. Bola veľmi milá a veľmi mi so svadbou pomáhala. Neustále som jej musela ďakovať ale popravde pre ňu to nebola ani tak práca ako zábava, stále hovorila o tom, že by sa tým mohla aj živiť. Keď hovorila o svojich snoch alebo o niečom, čo ju naozaj bavilo iskrili jej oči ako malému dieťaťu. Presne ako... Dnes mi ho až priveľa veci pripomína, veľa malých detailov ma sprevádza až doteraz. Predsa len som sa z toho nedostala, priveľká rana. Síce som sa viac usmievala a s Lukasom som bola naozaj šťastná uvedomovalo som si, že hrám formu. Niekedy falošné úsmevy alebo iné grimasy. No Lukas mi ukázal, že dlhšie vzťahy sú fajn. Už žiadne tri mesiace, ale roky.
"Ďakujem. Naozaj sa ti páčia? Myslíš, že sa budú páčiť aj Lukasovi?"
spýtala som sa so záujmom a otočila som v po zem dlhých šatách aby som ich lepšie ukázala. S úsmevom som predvádzala pár póz a rôzne úškrny. Bola som naozaj šťastná až pokým som za preskleným výkladom neuvidela to čo rozvírilo vo mne spomienky.

***


Bola už neskorá noc a ležiac otočená Lukasovi chrbtom by som aj teraz odprisahala, aj v tejto neskorej hodine, že tam za tým výkladom stal Jee... nemôžem jeho meno vysloviť ani v mysli nieto ešte nahlas asi by som to nevydržala a rozplakala sa, ale to nemôžem lebo by som svojimi vzlykmi zobudila snúbenca a to by som naozaj nechcela. Dnes už stačilo to ako som ho nedokázala vnímať a to, že mu Mária hSR 1.clanok 2neď vytárala moje zvláštne správanie a jej strach z neho, ktoré som musela napokon prisúdiť bolesti hlavy. Ani za nič som nemohla vyrukovať s tým, že som ho opäť videla. Myslel by si, že som sa zbláznila a to ja nepotrebujem hlavne, keď som spravila také pokroky. Vďaka nemu teraz mu nemôžem povedať koho som videla. Možno to bol predsa len očný klam, ktorý sa mi zjavil kvôli mojim vtedajším myšlienkach. Áno patrili Jess...do kelu ja to snáď nikdy nepoviem ani si nepomyslím. Aj keby to mal byť očný klam tak veľmi chcem veriť, že bol skutočnosťou. Obrátila som sa k Lukasovi a prehodila cez neho moju tenkú rúčku a tak ho objala snažiac sa pri tom zabudnúť na škaredú realitu. Teraz som bola šťastná a nemôžem si to nechať vziať svojou primitívnou predstavivosťou. Čelo som si oprela do jeho chrbtu snažiac sa zaspať pri jeho upokojujúcom teple, ktoré vychádzalo vždy z jeho tela, keď spí bez trička.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa


Komentáře

1 Ayamee Ayamee | E-mail | Web | 9. května 2010 v 0:07 | Reagovat

Anoooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooo, sme rady!!!

2 Leila Leila | Web | 9. května 2010 v 13:04 | Reagovat

Tak v prvom rade ďakujem za venovanie:)
A teraz k poviedke: ani netuším akú radosť si mi spravila. Aj keď to bolo veľmi smutné. Predsa len svadba, pri ktorej si predstavujeme bývalého... No skrátka úžasná kapitola a veľmi dúfam, že ďalšia pribudne skôr :-)

3 sandy sandy | Web | 10. května 2010 v 17:48 | Reagovat

že...jeeeeeej :-) :-) :-) toto je ale riadne prekvapenie :D 2.séria, teším sa! :-) hlavne na Jeeseho, ktorý dúfam, že tam bude mať znova dosť podstatnú úlohu :D...ináč vidím, že to dosť pokročilo v čase...taký nezvyk, že vlastne už sa ide Semi vydávať...fuu, asi budem teraz zlá, ale nechcem, aby si vzala Lukasa...
a ešte...páčilo sa mi to príslovie na začiatku :-) to bude pred každou časťou?

4 capepeidy capepeidy | Web | 10. května 2010 v 18:29 | Reagovat

Ayamee: ty si si nemala citat len nad perexom :D a co hovoris na poviedku???

Pre Leilu: nemas zac :) a no ono je to cele smutne :( ale aj tak to mam rada no a neviem ako to bude s dalsou bo mam vela pisomiek teraz ale cez vikend mozno  dopisem uz tu druhu lebo som s nou uz zacala :D

Pre Sandy: No tie podstatne ulohy sa este ukazu a aj to ci tam Jesse vobec bude :) (nechcem byt skodoradostna ale nemozem prezradit ci ano alebo nie )
no aj pokrocit to muselo inak by to nebolo nic moc pisat  tom ako tri týzdne mlci :D a nie si sama kto nechce aby si zobrala Lukasa (ani autoor to nechce ale vysledok sa ukaze az v poslednej casti :))
ty si si vsimla to prislovie? ani nevies aku radost si mi spravila :) to bolo o tom PS3 (jej vsimol si to niekto :D) a hej bude :) to pred kazdou castou to je ta novinka :-P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama