13.kapitola Už len pár dní a všetko bude inak

14. dubna 2010 v 17:37 | capepeidy |  D&A=??????
Ahojte. Dnes Vám sem prídám ďalšiu kapitolu k D&A a dúfam, že tu vznikne búrlivá diskusia o tejto časti. Prajem príjemné čitanie :)   

13.kapitola



Zas tá škola. Vravel si Adrián, ktorý sa trmácal preplnenými chodbami pred prvou hodinou. Každý sa len ponevieral a preberal so svojimi kamarátmi bál, ktorý mal byť už tento piatok ale keďže bola len streda mali ešte dosť veľa času na takéto klábosenie. Práve prešiel popri skupinke dievčat, ktoré sa rozprávali o šatách a o tom kto ich už pozval. V tom si spomenul na to, že on nikoho ešte nepozval. Najprv chcel pozvať samozrejme Dunareu ale to hneď zamietol, potom ho napadla Bloop, lenže potom si spomenul, že ju už pozval ich spolužiak Dannye s ním hráva niekedy aj futbal a nakoniec mu už nikto nezišiel na rozum. Nieže by tu nebolo veľa krásnych a sympatických dievčat, ale nechcel ísť s niekým koho vôbec nepozná, aj keď také dievča by sa hľadalo ťažko, keďže on vychádzal takmer s celou školou. Aj teraz naňho túžobne hľadelo pár dievčat, aj keď on sa robil, že si to nevšimol.
Ako tak šiel týmto rôznorodým davom uvidel veľký hlúčik ľudí zhŕknutých okolo dievčenských záchodov. Zúfalé výkriky o pomoc ho vytrhli zo zamyslenia. Snažiac sa rýchlo predieral sa študentmi, ktorý namiesto toho aby niečo robili len postávali ako vyľakané štence. To čo uvidel rozbúšilo a zvýšilo tep aj jemu.

Dannye triasol s Dunareou, ktorá mala zatvorené oči. Ani nie sekundu Adriánovi trvalo kým sedel na zemi pri nich.

"Čo sa jej stalo?!" zvreskol po ňom priam hystericky a chytil ju inštinktívne za ruku.

"Ja, ja neviem. Z ničoho nič ako sme sa rozprávali mi povedala, že sa jej točí hlava a potom spadla!" hovoril vystrašene ako by si myslel, že to zapríčinil on.

"Kedy?!" Adrián ani nemusel vravieť nič viac a Dannye mu porozumel.

"Len teraz už som s ňou triasol vravel na ňu, ale ona nič!" stále bolo pociťovať v jeho hlase obavy, strach. Ako sa rozprávali ani si neuvedomili dievča, ktoré otváralo oči.

"A-Adrián!" šepla jeho meno ako zaklínadlo. Bola príšerne unavená a ledva držala viečka otvorené. Spomínala si len na to ako sa rozprávala s Dannyeom a zrazu nič. Chlapčenské oči sa na ňu upierali s takou úzkosťou, že sa zľakla. Potom si uvedomila tú vravu, ktorá bola okolo nej. Pozrela sa tým smerom odkiaľ ju počula najviac ale nestihla ani poriadne zaregistrovať tváre. Začula už len "Daj mi ju!" a cítila silné Adriánove paže, ktoré ju teraz objímali.

"Teraz ťa zdvihnem drž sa ma pevne." povedal po chvíľke už s uvoľnenejším hlasom a ona si dala ruky okolo jeho krku. Pomaly sa s ňou zdvíhal až kým nestála na nohách. Potom podišli k neďalekej lavičke kde ju opatrne usadil.

"Počkaj!" povedal a rýchlo sa vracal smerom odkiaľ prišli. Zohol sa po jej veci, ktoré musel najprv pozbierať. Aspoň pri tomto mu pár študentov pomohlo. A náhlil sa opäť k nej. Bol vždy taký starostlivý. Dunarea sa naňho unavene usmiala.

"Ako ti je? Nechceš niečo na pitie? Nie si hladná? Neudrela si sa?...." Dunarea ho ospanlivo sledovala už prestávajúc vnímať jeho slová. Po chvíli čo na ňu stále hovoril sa spamätala, mala by mu aspoň niečo povedať. Vyzeral tak bledo akoby zbadal smrť alebo niečo horšie. Existuje vôbec niečo horšie?

"Som v poriadku, len som smädná a môžme..." rada by to dokončila ale Reis, ktorý sa práve prirútil nevyzeral priam pokojne skôr naopak.

"Si v poriadku?" pýtal sa naliehavo ako by išlo o život, možno aj išlo.

"Prečo by som nemala?" opýtala sa ledabolo Dunarea aby chalani nevyzerali, že každú chvíľu dostanú infarkt.

"Počul som, že si odpadla z ničoho nič. Povedal mi to Dannye." odvetil Reis "Si naozaj  ok?" stále asi nedostal uspokojivú odpoveď.

"Áno v úplnom len som..." znovu nemohla dokončiť lebo chlapci ako jedna duša ju prerušili. "Čo?"

"Smädná rada by som," zívla si " chílku ešte sedela a bude to v poriadku." ako to dopovedala Adrián vytiahol zo svojej tašky flašu s dákou minerálnou vodou a podal jej ju. Mierne sa naňho znovu usmiala.

"Môžeš si ju aj nechať!" vravel všímajúc si ako sa snaží odtočiť vrchnák ale nedarilo sa jej.

"Hm." odfúkla si, keď jej Reis zobral fľašku z rúk a otvoril jej ju.

"Ďakujem." povedala. Dala si pár veľkých hltov a z ničoho nič ju už mala celú v sebe.

"Ty si ale bola smädná nechceš ešte jednu?" spýtal sa Adrián sadajúc si po jej pravici zatiaľ čo Reis nad ňou stál.

"Nie, zatiaľ ani nie len na chvíľu si zavriem oči a pôjdeme na hodinu." povzbudivo vravela a párkrát zaklipkala očami kým ich úplne nezavrela a hlava jej neklesla na Adriánove rameno. Adrián sa zmätene poobzeral, že čo sa to tu deje na čom sa potichu musel Reis zasmiať.

"Asi pôjdem za otcom vypýtať Dunareu dnes zo školy, vyzerá strašne. Pozri na tie kruhy pod očami vyzerá ako by niekoľko dní ani nespala. To je zvláštne čo ten make-up dnes nezakryje. Vypýtam aj teba a zoberieš ju domov. Dobre?" dopovedal Reis a už sa poberal smerom riaditeľňa.

"Počkaj! Prečo ju nezoberieš domov ty, veď ja nemám ani kľúče od vášho domu." Zapišťal za ním Adrián lebo už bol ďalej ako by si myslel a pri tom veď on je jej brat nemala by to byť jeho povinnosť, zobrať domov svoju sestru?

"No vieš ja mám ešte dôležitú písomku, na ktorú som sa drvil celú noc a nevyzerá
to, že by to bolo vážne, takže to nechám na tebe." dokončil Reis rýchle vysvetlenie. Adriánovi to však nestačilo.

"Ale," chcel ešte niečo povedať, lenže vždy je po Reisovom.

"Tak ja môžem hneď zavolať Lentilku len som si myslel, že s tebou sa jej nič nestane. Predsa tebe verím viac, kamoš!" Reis sa usmieval od ucha k uchu predsa len ten Adriánov rezignovaný beznádejný vyraz stál za to.
@@@@@@


Adrián podopieral Dunareu aj vtedy, keď už vystúpili z autobusu pár ulíc od ich domov.

"Naozaj ma nemusíš podopierať. Chodiť viem!" naoko sa rozčuľovala Dunarea, aj keď jej jeho taká blízka prítomnosť vôbec neprekážala.

"To je len pre istotu lebo raz som ťa pustil a skoro si spadla. Nebudeme to riskovať znovu, dobre?" odvetil jej a chytil ju trošku pevnejšie. Musela sa naňho jednoducho usmiať. Bolo priam neskutočné aké mal on veľké srdce. Vždy, keď potreboval niekto pomoc on mu pomohol, ale keď potrebovala pomoc ona tak sa šiel priam roztrhať aby pomohol jej. Až teraz si začala uvedomovať ako často tu bol on pre ňu.

"Dunarea, vnímaš ma?" spýtal sa jej a ona nechápajúc párkrát zažmurkala. Znovu sa nechala uniesť svojimi myšlienkami z reálneho sveta.

"Čo si sa pýtal?" rýchlo dodala stále naňho hľadiac.

"Pýtal som sa či mám s tebou ostať. Mohli by sme si pozrieť film a potom som sa pýtal či nechceš čaj alebo niečo pod zub." zopakoval jej opäť a zastal.

"To bude fajn. Môžeme si pozrieť jeden film, prednedávnom som ho stiahla a ešte som nemala čas si ho pozrieť." odvetila Dunarea a usmievala sa. "Prečo sme inak zastali?" spýtala sa po chvíli.


"Všímaš si vôbec okolie?" pozrel na ňu a s tichým smiechom sa začal hrabať vo vrecku nohavíc kde mal kľúč, ktorý mu ešte v škole dala Dunarea.

"Aha!" odvetila na jeho rečnícku otázku a poobzerala sa. Stáli pred je domom. Asi až priveľmi hľadela na jeho usmievavú tvár počas ich rozhovoru a k tomu sa ešte sústreďovala na ruky, ktorými ju objímal okolo pásu. Adrián zatiaľ odomkol a ona si znovu uvedomila ako sa zamyslela nad ním.
Adrián sa rýchlo vyzul a už pomáhal s topánkami aj Dunareii ktorá si ich vyzúvala po sediačky na potníku.

"Ďakujem!" odvetila po prvotnom šoku a pobrali sa do jej izby.

"Nechce sa ti zbehnúť po nejakú vodu z chladničky?" opýtala sa ho práve vtedy, keď si sadla na posteľ na čo on prikývol.

"Ty zatiaľ spusti ten film." odvetil jej a už sa poberal schodmi dolu. Ale, keď sa vrátil našiel už Dunareu pokojne oddychovať. Musela byť naozaj unavená. Položil fľašu s dvomi pohármi na stôl a poobzeral sa po prikrývke, ale ona na všetkých, ktoré boli v tejto miestnosti ležala tak ju prikryl svojou mikinou. Aspoň, že dnes ju mal na zips. Dunarea sa stiahla do klbka až sa skoro pod tou mikinou stratila.

@@@@@@


Z ničoho nič tu bol už piatok a Adrián sedel s Reisom na obede v zaujímavom rozhovore.
"Vieš čo sa včera večer stalo?" spýtal sa Reis číim podnietil Adriánovu zvedavosť. Pozrel naňho a očami ho nabádal aby pokračoval.

"Okolo ôsmej Dunarea volala s Lentilkou a strašne sa pohádali a rozišli sa." povedal Reis jedným dychom a tak trochu sa pri tom usmieval, keď si uvedomoval, že nebude mať Lentilku v rodine a nebude sa musieť tváriť, že ho má rád kvôli jeho malej sestričke.

"To myslíš vážne? To nie je možné aby sa oni rozišli len tak cez telefón."
odvetil neveriacky Adrián intenzívne sa zamýšľajúc nad tým ako sa teraz Dunarea cíti.

"Áno, v tomto by som neklamal. Viem, že je teraz sestra sklamaná a smutná, ale to prejde, keď si o pár dní uvedomí aké mala šťastie, že sa rozišli. A keďže jej chcem len dobre som už teraz rád aj za ňu." odvetil Reis opierajúc si hlavu do dlane.

"Nemal by si byť smutný veď ona určite je a za to, že sme ho nemali radi sa snáď teraz nemieniš radovať!" príkro naňho pozrel s naštvaným výrazom. Nedokázal pochopiť ako je možné, že Reisa táto skutočnosť činí tak šťastným.

"Adrián, Adrián ty si stále nepochopil čo to pre teba znamená?" spýtal sa ho Reis prefíkane s malými iskierkami v očiach.

"Nie naozaj neviem čo by to malo pre mňa znamenať." odvetil a sa pritom ako sa snažil prísť na čo jeho kamarát myslí sa neustále mračil.

"Tebe to niekedy tak pomaly dopína. Veď to predsa znamená, že teraz sa tvoje šance u mojej sestry radikálne zvýšili. Konečne za ňou môžeš prísť a povedať jej, že ju máš rád." povedal mu šťastím bez seba skoro až vyskakoval od radosti.

"Nemôžem!" odvetil Adrián bez toho aby sa nad jeho absurdným nápadom vlastne pozastavil.

"Prečo nie. Adrián práve máš šancu a ty ju nechceš ani využiť. Niekedy ti naozaj nerozumiem. Povedz aspoň jeden dôvod prečo nie!" naštvane a taktiež už zúfalo sa ho spýtal. Reis nedokázal pochopiť prečo nechce využiť šancu, keď sa už aj naňho obrátilo šťastie.

"Pretože ju nechcem stratiť!" okríkol ho vyčerpane Adrián. Z Dunarei už pomaly ani nevládal myslieť. V poslednej dobe ho dostávala viac do kolien ako pre tým. Uštedrovala mu rany bez milosti a on už akoby prestal vládať stáť si za svojím srdcom.

"Ale..." Reis sa ale nechcel nechať odradiť, aj keď Adrián už nedokázal viac bojovať.

"Žiadne ale! Nedokázal by som ustať, kebyže mi tvoja sestra povedala znovu nie!" odvetil Adrián tónom, že on už skončil s týmto rozhovorom. Začínajúc si aj brať svoje veci. Keď sa už otočil na odchod Reis mu musel ešte povedať čo si myslí.

"Si zbabelec!" Adriánovi táto pravda ho zmrazila v kostiach.

"Ja viem!"

@@@@@@

Adriánovi došla krátka SMSka od Dunarei, kde sa ho pýtala či by jej nemohol priniesť zošity lebo od toho ako odpadla ostala doma až do dnes aby mohla ísť večer na ples. Ešte mali štyri hodiny kým bude ples a príprava už bola u konca, keď odchádzal zo školy. Adrián si ešte na chvíľu ľahol. Zobudil sa o dve hodiny. Rozhodol sa teda vstať a pomaly sa odoberal i so zošitmi k Dunareii. Celý čas od jeho rozhovoru s Reisom musel rozmýšlať nad tým, že by už konečne mohol byť slobodný od toho tajomstva, ktoré musel skrývať. Konečne mohol povedať Dunarei, že ju ľúbi bez toho aby dostal potom na hubu. Konečne to mohol urobiť verejným tajomstvom aj za cenu toho, že by ju stratil. Ale to bola pre neho veľká obeť kvôli, ktorej neustále váhal. Hodil na seba iné tričko a poberal sa dolu chodmi.

"Mami idem odniesť Dunareii zošity. Za chvílu som späť!" zakričal do domu kde bola niekde aj jeho mama.
"Dobre!" zakričala mu naspäť a on za sebou zavrel dvere. Prešiel tých pár metrov a zazvonil na neďaleký dom. Dvere mu otvorila ich mama, ktorú milo pozdravil a prehodil pár slov kým ho neposlala do Dunareninej izby kam mal aj namierené. Poďakoval a už šiel po schodoch na ďalšie poschodie. Nenáhlivo sa poberal k jej izbe, na ktorej boli zatvorené dvere. Najprv zaklopal a hneď na to ich aj niekto otvoril.

Stála pred ním len o trochu vyššia fialovovlasá hlava. Adrián zostal v šoku, keď si uvedomil, že pred ním stojí Lentilka. Chalan, o ktorom si myslel, že ho v tomto dome už viac neuvidí sa tu pokojne promenáduje bez trička. Čo tu do pekla robí? Adrián a ani Lentilka sa nemali k slovu pokým sa spoza Lentilkovho chrbta neozval dievčenký hlas, ktorý mohol patriť len jedinej osobe.
"Kto tam je?" opýtala sa. Lentilka jej hneď odpovedal: "Adrián!" ani pár sekúnd netrvalo kým si Adrián uvedomil, že tu nie je vítaný. Lentilka sa usadil na posteli a Dunarea vychádzajúc z jej kúpeľne iba v uteráku zaujala pozornosť chlapcov. Osušku mala obtočenú okolo tela. Dlhé mokré vlasy jej padali na ramená. Z uteráka jej cez útle ramená vytŕčali ramienka podprsenky, ktoré mala spojené za krkom. Adriánovi vypadli všetky zošity z rúk a papiere, ktoré v nich mal len ledabolo pozastrkávané sa teraz rozleteli okolo neho. V tom mu to došlo on nemá žiadnu šancu. Nie u nej. Ona a Lentilka sa navzájom dopĺňajú. Ako si len mohol myslieť, že by sa rozišli. To je nemožné ako aj to, že by ho niekedy milovala. Toto je už koniec jeho srdce je roztrieštené a on ho už sám neodkáže zlepiť dokopy nakoniec len pozametá črepy, zbalí si ich do krabičky, ktorú neskôr hodí do mora. Des a ublíženosť mu hrala v očiach, keď sa otočil na päte s úmyslom utiecť čo najďalej ho nezastavilo ani prosebné Dunarenino vykríknutie aby počkal.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Prečítal(a) som túto kapitolu

Áno
Nie

Komentáře

1 Ayamee Ayamee | 15. dubna 2010 v 21:49 | Reagovat

Ten záver bol supeeeeeeeeeer! Hoci sa mi to najprv zdalo také čudné, že Reis dal len tak, medzi rečou, že "pohádali sa a rozišli a všetko", bolo to také... divné :D. Neviem prečo, len mi to prišlo trošku... divne naformulované z jeho strany, ale to jest detail. Plus tam bolo dosť chýb, čítala si si to po sebe vôbec :D? Ale dobre, dobre, už nezapáram, hehe :D. Páčilo sa mi, tak kto so mnou začne tú srdcervúcu diskusiu :-D?

2 Leila Leila | Web | 16. dubna 2010 v 18:03 | Reagovat

Mne sa to formulovanie zase páčilo:) Kapitolka veľmi podarená:)

3 capepeidy capepeidy | Web | 16. dubna 2010 v 22:58 | Reagovat

Zas sa mi to vymazalo ale trpezlivost ruze prinasa :)

Pre Ayamee: a tebe sa nepacilo ze to povedal tak rychlo vsakze no ale vdaka tomu ze si si to vsimla to mozem este nejak doriesovat v dalisch castiach :D  a citala ale asi som bola slepa ked budem zajtra mat cas tak mozno opravim :D som rada ze sa ti to pacilo a vyzera to tak ze s mojou navsetvnostou tu diskusiu zacneme asi len my tri :D

Pre Leilu: dakujem ale mam este otazocku ze tebe sa pacilo ze som to tak odbila iby jednou vetou ci? alebo sa ti to nezdalo ze to tam bolo podstatne???

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama