Slobodné rozhodnutie 2.časť

29. března 2010 v 15:08 | capepeidy |  Slobodné rozhodnutie
A tu máťe 2. diel, ale POZOR! trochu upozornenie čítate to na vaše slobodné rozhodnutie. Trošku sú tam dospelácke náznaky.Preto je obrazok pod perexom.




SR 2.cast
Aj keď mením ženy skoro každý večer, som romantik. Všetko sa musí vyvíjať prirodzene. Najprv večera spredjedlom apotom zákusok, aj keď to sa väčšinou už presunieme inam. Pobabrem sa spredohrou atak to bude aj dnes večer. Hnedé kučeravé polokrátke vlasy Alex padali trochu do očí, mala celkom pekný úsmev akeď sa usmiala na lícach sa jej vyčarili jamky. Musím uznať, že toto dievča ma niečo do seba je pekné, múdre ale žiaľ je príliš naivná. Vyspím sa sňou apotom to pre mňa končí anezaujíma ma či aj pre ňu. Dneska si ju budem ceniť, ale zajtra ma už nebude zaujímať. Stále som sa usmieval tým svojim neodolateľným úsmevom sbielymi zubami. Košeľa na mojom vypracovanom tele vyzerala priam úžasne to som vedel. Ona mala na sebe šaty, ktoré pôjdu ľahko dolu. Už sme dojedli. Je zvláštne, že ich chcem najprv spoznať, keď ich potom vlastne nechám. Blbý zlozvyk.

"Nemáš chuť na zákusok?" opýtal som sa astíšil som túžobne hlas. Ona už skoro ani nedýchala. Prikývla. Ona ma tak veľmi chce, že to musím využiť. Vstal som anatiahol knej ruku, ktorej sa nesmelo chytila. Jej rozpaky boli tak detské. Pomaly som spätkoval aneodtrhajúc pohľad zjej očí sme sa ocitli vmojej spálni. Sadol som astiahol si ju ksebe opatrne ju pokladajúc na posteľ astále som jej hľadel do očí. Potom som ju začal bozkávať na krk aona sa napla. Zrazu však zazvonil môj telefón, na ktoré má číslo len jediná osoba. Hneď som prestal ačo najrýchlejšie som sa snažil získať zvoniaci mobil ktorý som mal vzásuvke. Nič som si nevšímal len to, že ma premkol nedobrý pocit.

"Čo sa deje Semi?" spýtal som sa náhlivo keď som začul tichý plač mojej priateľky. Plakala ale prečo? Žeby sa znovu rozišla? Asi, nie teda určite to je kvôli tomu.
"Pre...prepáč.......ja som...." snažila sa mi to všetko vysvetliť ako vždy ale to mi už došlo, že som sa nemýlil. Bolo zvláštne aká bola citlivá. Vždy mala najviac trojmesačné vzťahy apredsa, keď ich aj ona ukončila tak plakala avždy mi zavolala aby som ju utešil. Presne tak to bolo aj keď sme spolu chodili my. Rozišla sa so mnou presne po troch mesiacoch azačala plakať aja som ju objal. Aani neviem ako sa môj jediný vážny vzťah zmenil na priateľstvo sobčasným trojmesačným chodením sňou.

"Kde si?" spýtal som sa náhlivo auž sa obúval. Vhlave mi šrotovali myšlienky.
"Čo sa deje? Kam odchádzaš?" ozvalo sa spoza môjho chrbta, ale ignoroval som to snažiac sa započuť znovu jej hlas ale ona len plakala. "Jesse!" okríklo ma dievča na túto noc.
"Zbaľ si veci avypadni teraz nemám čas!" odvetil som jej už dožratý lebo mi Semi stále neodpovedala, ale snažila sa pravidelnejšie dýchať.
"Pred tvojim domom." povedala napokon. Aja som si vydýchol ochvíľu budem už pri nej avšetko bude opäť vporiadku.
"Prečo ma vyhadzuješ veď.." začala Alex chrliť otázky a ja som ju musel rýchlo zastaviť. Mal som málo času aona mi ho teraz brala. Otočil som sa na ňu.
"Do piatich minút sa vrátim aty tu už nebudeš! Rozumieš?" rozčúlenie stoho ako jej práve takéto niečo nedochádza ma pohlcovalo. Jej výraz sa zmenil na ublížený apotom naštvaný avšak ma viac trápil niekto iný. Vybehol som zdverí azbehol pár poschodí. Mohutné dvere sa už otvárali ťažšie, ale to, že keď ich otvorím znamená, že budem pri Semi mi stačilo na to aby som využil väčšiu silu. Zbehol som ešte niekoľko schodíkov abežal za tou kôpkou nešťastia. Pribehol som knej. Sedela na lavičke azvierala si stými tenkými rukami kolená celá sa trasúc od plaču. Nezdvihla hlavu aani nezaregistrovala to, že som už tu, pri nej. Objal som ju apobozkal na spánok.

"Pôjdeme hore, dobre?" spýtal som sa šeptom aby som ju náhodou nevyľakal, keďže som doteraz mlčal. Neustále plakala. Pripomínala mi človeka, ktorý robí stále tie isté chyby. Bola presne ako ja. "A spravím ti tvoj obľubený čaj." Vravel som ale už som sa odtiahol aby na mňa mohla pozrieť. Keď zdvihla hlavu uvidel som jej tvár bola zmáčaná lesklými kvapkami bolesti ačiernou špirálou. Zadrhávala sa ako sa chcela nadýchnuť apri tom chcela aj niečo povedať len jej to nejako nešlo. Zobral som jej kabelku do jednej ruky apotom som sa opäť zohol knej. Chytila sa mi pevne košele a oprela sa oňu čelom lebo som bol celkom vysoko na to aby sa mohla do nej schovať. Pohladil som ju po chrbte avzal si ju do náručia. Pomaly sme šli ku mne do bytu anašťastie sme nenarazili na Alex aspoň viem, že nie je žiadna hysterka. To je jej plus. Kopol som do dverí aby sa zavreli, keď sme už boli hore, ale Semia ma znovu nepustila. Držala sa ma pevne položil som ju na posteľ aľahol si knej tuho som si ju pritúlil aschoval vsvojom náručí. Dokonale sa do mňa zakvačila až som sa čudoval ako môže dýchať. Ani neviem ako dlho sme tak ležali ajej dych sa vracal do normálu azovretie povolila, keď som si bol istý, že zaspala, tiež som zaspal.

******

Keď som sa prebral ona už vedľa mňa neležala kým som sa ale stihol zamyslieť, kde by mohla byť započul som ako sa otvorili dvere nakúpeľni. Zavrel som oči. Pritancovala do spálne prečesávajúc si vlasy si sadla na kraj postele chrbtom ku mne. Po chvíli som znovu otvoril oči azahľadel sa na jej chrbát.

"Hej to je moja košeľa." ozval som sa aona sebou myklasospravedlňujúcim pohľadom sa na mňa otočila.
"Prepáč ale chcela som si dať sprchu anemala som tu nič také čo by ma upokojilo tak som si ju požičala. Vadí?" pýtala sa ma auž si pohrávala skoncom, ktorý žmolila vdlani.
"Nevadí môžeš si požičať čo len chceš." usmial som sa na ňu avystrel som knej ruku. "Si vporiadku?" musel som sa to spýtať aj keď som vedel odpoveď.
"Áno, už áno, vďaka tvojej sprche!" odvetila hravo. No jasné to mám ale úžasnú sprchu. Aja? ? Stiahol som ju ksebe azačal som ju štekliť.
"Takže vďaka sprche. Ja ti dám že sprche!" hovoril som cez smiech ako aj ona, moja obeť.
"Doohaha..dobre....aj..haha...tebe!" vykoktala zo seba nakoniec aja som sa víťazne usmial azliezol znej. Ešte sa chvíľu sa uchechtávala apopri tom lapala po dychu. Podišiel som kskrini avytiahol si odtiaľ tričko anejaké tepláky naprezlečenie.

"Urobila som raňajky!" zatrilkovala mi za chrbtom veselo.
"Tak to som rád, naozaj som hladný." odvetil som jej snadšeným a nefalšovaným výrazom na tvári. Pobral som sa behom do kuchyne. Miloval som jej raňajky. Robievala skvelé ovocné koláče do takých väčších plechov, ktoré sme kúpili ešte vtedy, keď sme boli spolu a to bolo dobre dávno. Na stole stáli tri aboli zakryte alobalom. Určite vyvetrala aby som sa nezobudil na tú omamnú vôňu. Hnusoba jedna. Sadol som si aSemi si ku mne prisadla.
"Takže tento je jahodový," predstavila mi jeden adala zneho dole obal "a tento je pomarančový lebo ten máš ty rád," odokryla druhý ašťastím som sa usmieval "a tento je čokoládový," hlas jej trošku vyskočil "pretože ten milujeme obaja. Tak ktorým začneme?" vyzývavo na mňa pozrela. Vždy sa ma pýtala, aj keď vždy sme začali tým istým, ale ona hovorievala, že ľudia svoj názor menia apreto sa musí spýtať.
"Čoko-čokoládovým!" povedal som ako malé dieťa. Zobrala si moju vidličku anabrala si.
"Otvor ústa!" rozkázala mi aja som bez zaváhania urobil to čo chcela, ale ona mi ho zlomyseľne kúsok od mojich úst odtiahla avložila si ho do úst. Neviem ako som vyzeral ale asi komicky, hmkajúco sa zasmiala.
"Aj ja chcem koláč!" nadurdene som prehovoril pokiaľ ona prežúvala. Naklonil som sa knej.
...............
"Moje ústa sú koláč?" opýtala sa keď som sa odtiahol aoblízal si peru.
"Ty si mi ho nedala!" odvetil som aona sa uškerila. Nabrala sa ďalší kúsok koláču aopäť si ho vložila do úst, no kým som stihol urobiť to isté nabrala aj mne astrčila mi ho do úst.
"To nie je fér!" zašomral som prekvapený ešte splnými ústami.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ayamee Ayamee | 29. března 2010 v 21:35 | Reagovat

Loooooooooooooo, tá odpoveď "on je sviňa" a "ona krava" ma tak pobavil, až mám nutkanie zahlasovať práve za to :D!

Ja by som ich spolu nenechala. Veď poznáš môj názor na happy endy, nie :D? Nech zostanú ako sú, schvaľujem im maximálne príležitostný sex :-D (sry za taký otvorený koment, ale toto je presne taká otvorená poviedka, nooo :D)

2 Ayamee Ayamee | 29. března 2010 v 21:53 | Reagovat

To s tou otvorenosťou svojho komentu som vzťahovala na to, že som v ňom použila to slovo s písmenkom "x" :D

3 capepeidy capepeidy | Web | 29. března 2010 v 22:05 | Reagovat

Pre Ayamee: tak zahlasuj :) no ale to je iba realita vyplyvajuca z poviedky :D
no a inac davas spoilera ktory ma dnes napadol tak trichu a ani nevies ktory to je :D no nevadi ked to dopisem (snad tento tyzden) tak poslem a zistis ako prva :) ci je on svina a on akrava :-)
to slovo  spismenom "x" mi pripomenulo tatry pamatas jak sme pisali veci na "k" :D

4 capepeidy capepeidy | Web | 29. března 2010 v 22:05 | Reagovat

pre Ayamee: inak stale mas rada Jesseho?

5 Ayamee Ayamee | 1. dubna 2010 v 20:01 | Reagovat

[4]: Jasné, že mám, prečo :D?

[3]: Veci na "k", jééééééé" :D. Lol, taká nostalgia ma pochytila... Vy tento rok idete do Tatier, inak? By sme si seriózne (aspoň na pár minút seriózne :D) sadli na schody a venovali sa písaniu vecí na "k" :-D :D :-P

6 capepeidy capepeidy | Web | 1. dubna 2010 v 21:28 | Reagovat

Pre Ayamee: ja len tak lebo on je v tejto takej casti :D no proste je to z jeho pohladu to len preto :) ale to som rada ked ano :))

No inac my nejdeme bo sme nenasli nejak cas lebo sme rozlietny a tak :) ale mozme aj inde pisat veci na "k" :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama