Slobodné rozhodnutie 1.časť

25. března 2010 v 12:07 | capepeidy |  Slobodné rozhodnutie
SR 1.cast
Ahojte všetci, napadla mi nová poviedka, ktorá má reálne dokončenie. Tak sem dávam prvú časť ak sa Vám nechce slovne vyjadrovať aspoň zahlasujte vankete. Veľa možnosti tam nie je takže prajem pekne čítanie :)

PS.: Malo to byť oveľmi zvláštnom vzťahu dvoch ľudí ale nakoniec ztoho vyplynulo ja rozprávanie tak uvidíme ako to dopadne :D Nemusíte sa báť viac ako päť častí by to naozaj nemalo mať :)



Už som si na to dlho nespomenula. Na ten clip kde mal byť zamilovaný pár, ale mne sa aj tak zdalo akoby to boli len najlepší priatelia. Je zvláštne, že si pamätám toľko detailov apri tom som ho videla ešte keď som chodila na základku. Tí dvaja boli taký očarujúci. Celé dni trávili spolu presne ako my teraz. Spolu sa zabávali asmiali. Chodili na dlhé prechádzky mestom akŕmili holuby vparku vcentre mesta. Celý ten dej ukazoval ako si môžu byť ľudia blízky. Všetko nasvedčovalo ku krásnemu koncu ale nebolo to tak akoby všetci očakávali. Clip končil veľkým maškarným bálom atancovaním tých dvoch šťastlivcov vrýchlom tempe. Potom však spomalili aona sa oprela ojeho rameno aon ju pobozkal na spánok. Do toho ta srdcervúca tónina piesne. Oni sa vlnili vposledných rytmoch piesne aparket sa začínal vyprázdňovať. Keď tam už ostali len oni dvaja pieseň dohrávala, kamerou urobili priblížený záber. Už sa ani jeden neusmieval len kamenne pozerali pred seba. Napokon sa zvrtli opačnými smermi odchádzajúc. Idúc preč od seba bez nejakých emócií.

******

"Jeese dokelu! Nemôžeš si aspoň raz upratať keď už mám prísť!" rozhorčovala som sa keď som na ceruzku zavesila nohavičky alebo tých pár nitiek, ktorým sa tiež tak hovorilo.
"Prepáč, prepáč," hneď sme začali tou istou pesničkou ako každý druhý deň "ja nemôžem za to že vám niečo ako nohavičky nechýba. My si väčšinou svoje oblečenie obliekame celé." hovoril aprisadol si ku mne sušiac si vždy strapaté tmavé vlasy na rozdiel od tých mojich ktoré boli pravý opak. Žiarivo sa na mňa usmial aani neviem kedy ma zvalil na posteľ. Rozvalila som sa tam ako placka snažiac sa odfúknuť pár vlasov ztváre. Popri mojom šťastí sa mi vrátili na to iste miesto. Blbá gravitácia.
"Čo to robíš veď teraz nie sme spolu." Povedala som podráždene zatiaľ čo mi odhŕňal vlasy ztváre. Priľahol ma polkou tela, ale keďže aj teraz na mňa myslel ležal bokom aj na posteli. Úsmev mu zamrzol aiskierky šťastia vočiach pomaly pohasínali.

"Ja viem!" odvetil smutným hlasom atrochu sa odvalil ale napokon si itak položil hlavu na moje brucho arukou ma objal okolo pásu. Aj ja som mu prirodzene položila jednu ruku na vlasy azačala sa snimi hrať adruhú som mu položila na chrbát. "Ale chýba mi to, pri tebe to môžem byť ja." Povedal tichým hlasom skôr môjmu bruchu ako mne ale predsa som ho vtom tichu počula.

"Veď vieš, že teraz chodím s Lukasom!" odvetila som azacítila som ako sa striasol zimou nie je čím sa diviť keď tu ten hlupáčik leží bez trička aponožiek. Prehodila som cez neho deku ako som len mohla aon ju upravil tak aby zakrývala aj mňa tak ako to bolo len možné. Musela som sa pousmiať nad tým aký vie byť pozorný.
"A na ako dlho?" spýtal sa aja som vyvalila oči od prekvapenia, čo mi to tu hovorí. Čo tým chce povedať?
"Neviem!" odvetila som rozhorčene lebo mi došli všetky ostatné slová. Je síce pravda, že nemávam dlhodobé vzťahy ale sú určite dlhšie ako tie jeho.
"Ja áno, bude to ako vždy." začalo to vo mne vrieť. Čo to vlastne chce? Nech ide kade ľahšie stakýmito rečičkami.
"Tak mi teda povedz ako je to vždy!" sykla som ale on sa na mňa nepozrel.
"Buď ho do týždňa nájdeš sinou alebo ti prestane vyhovovať. Ste spolu dva mesiace atri týždne aty snikým nechodíš dlhšie ako tie tri mesiace!" odvetil stále spokojným hlasom aj keď jeho hlava sa začala na mojom tele rýchlejšie zdvíhať apotom padať.

"To nie je pravda teraz cítim, že je to vážne. Vydrží to!" rozhodne som si tvrdohlavo stála za svojim. Takto ma vedel vytočiť len on. Chcela som vstať ale na to už zareagoval silnejšie ma zovrel azatlačil viac do postele. "Pusť ma!" okríkla som ho ale on nereagoval tak ja budem pokračovať "Pusť ma opiatej máš vkalendári napísané ďalšie ženské meno anemyslím, že by sa ti chcelo vysvetľovať kto som!" okríkla som ho znovu hľadiac na kalendár na jeho nočnom stolíku. Hlavu som mala položenú na mojom obľúbenom vankúši, ktorý som mu prikázala nechať tu.
"Máš pravdu, musím sa ešte pripraviť. Ale stebou je ten čas tak fajn." čo si zo mňa robí srandu najprv sa hra na vešticu ateraz na zlaté šteňa. Musím uznať, že nikto nevie meniť tak rýchlo témy ako on.
"Tak už si odľahni." nevrlo som ho buchla do ramena snažiac sa aspoň trochu vyprodukovať ten hnev, ktorý vo mne Jesse vyvolal.
"Au!" povedal vážne ako by ho to mohlo naozaj bolieť. Tá jeho vypracovaná svalová hmota určite zaznamenala tú moju chudú ruku zovretú vpäsť. Hneď ako ma uvoľnil vyšvihla som sa na nohy. Trochu sa mi zakrútila hlava arýchlo to prešlo asi tak rýchlo ako som sa ja dostala kdverám.

"Si hlupák!" zakričala som už do bytu, pretože on sa už schoval vkúpeľni kde sa upravoval na ďalšiu búrlivú rýchlovku.
"Aj ja ťa milujem!" zakričal po mne ako vždy. Zabuchla som nasrdene dvere aj keď mal pravdu naštval ma. Hlupák jeden.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Páči sa Vám nová poviedka?

Áno 90% (9)
Nie 10% (1)

Komentáře

1 Ayamee Ayamee | 26. března 2010 v 19:51 | Reagovat

Božeeeeeeeeeeeeee, toto je aká úžasná poviedka! Milujem Jeeseho/Jeesa (neviem, ako sa to už číta :D)! Wow! K deju či štylistike nemám čo dodať, bombovka!

Len sa idem sťažovať na Fera alebo koho! Sem-tam ti to neoodeluje slová, najmä predložky máš napísané spolu so slovom, čo po nich nasleduje :-?. Neviem, či sa chápeme, ale ak si to pozrieš, pochopíš :D. Word blbol? :-D Takéto veci ma dokážu veľmi ziritovať, veď ma poznáš :-). Nemám rada, keď také úžasné dielo špatia také hnusné veci ako preklepy (ktoré tu ale neboli, to jest len príklad :-D) alebo zmätkujúci medzerovník :-P. Pošli mi ďalší diel na beta-read ak chceš, ja opravím prípadne pravopisné/gramatické chyby, zamilovala som sa do tohto dielka na prvý pohľad! *in love*

2 sandy sandy | Web | 26. března 2010 v 22:39 | Reagovat

hmmm to vyzerá zaujímavo :-) pekné, vtipné...som zvedavá, ako to bude pokračovať :-) a aj mne sa začína ten Jeese popačovať :D

3 capepeidy capepeidy | Web | 27. března 2010 v 10:16 | Reagovat

Pre Ayamee: zacinas byt davovy divak :D ale nie :-P inac ze Jesse uzasný :* no druhy diel tu bude pondelok tak ti mozem poslat ked dopisem treti a ten by mal byt asi aj posledny(snad som ta velmi neskalamala ... a s tym medzernikom je mozne ze to nebola len ferova chyba aj ked som si to po sebe citala asi som z toho bola prilis nadsena a preto mi medzernik uchadzal :-D

Pre Sandy: popacovat  si prelozim ako paci :D a aj mne on je super postava skoda ze len ze za chvilu sa strati z hladiska pisacieho... :-(

diki za pochvalu ta vzdy potesi :))

4 Tilia Tilia | 27. března 2010 v 14:02 | Reagovat

[3]: Áno, pošli a Jeese sa nemusí stratiť, môže sa vyskytnúť v inej poviedke! Nepoznáš takých autorov, čo to ťahajú s postavami z jedného príbehu cez druhý a tretí a potom z toho majú guláš :D?

"Popačovať" je úžasné slovko ;-)

5 sandy sandy | Web | 27. března 2010 v 19:53 | Reagovat

heh :D popačovať...to slovo začala vravieť jedna spolužiačka, a tak nejako sa to u nás uchytilo :D dokonca som to už aj našu slovenčinárku počula povedať :D a páči sa mi, že sa to aj vám popačuje :D

6 capepeidy capepeidy | Web | 28. března 2010 v 15:33 | Reagovat

Pre Tiliu: jasne ze poznam minimalne 1 :D ale asi ho necham zatial na pokoji nerozmyslala som kam mi som ho dala dalej :)

Pre Sandy:no ja si na to ale stale neviem nejak zviknut :D

7 capepeidy capepeidy | Web | 29. března 2010 v 22:07 | Reagovat

* zvyknut :D (chybicka se vloudila :))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama