12. kapitola A je rozhodnuté

24. února 2010 v 12:25 | capepeidy |  D&A=??????

Kniha spadla na stôl a narobila taký hluk, že z toho skoro dostal Reis migrénu. Zodvihol zrak na vinníka,

ktorým bola jeho sestra. Týčila sa nad ním ako bohyňa prasknutých nervov.
"Čo to tu stváraš?!" opýtal sa hneď ako predýchal možný infarkt.
"No keď ťa hľadajú minimálne štyria ľudia po celej škole a ty si tu pokojne vyspávaš to dokáže niekoho aj naštvať!" vravela už o niečo tichším hlasom, predsa boli len v knižnici.
"A prečo ma hľadali a kto vlastne?" spýtal sa, aby sa dostal do obrazu.
"No predsa Adrián, Bloop, ja a Amanda," pri poslednom mene ho až zamrazilo a pozrel na svoju sestru trochu vykoľajene. Už len čakal na dôvod, ktorý uvedie "nechýba ti omylom kniha na ďalšiu hodinu?" spýtala sa ukazujúc na vec, ktorú mu pred chvíľou skoro hodila na hlavu, a to že sa netrafila bola podľa neho iba náhoda. Napokon ho osvietilo on tú 1000 stranovú knihu naozaj potrebuje. Ďalšiu hodinu mali dejiny a spracovávali informácie na esej a mali si priniesť dáku odbornú literatúru a práve v tejto úžasnej knihe našiel všetko, čo potrebuje a čo mu pomôže.
"Ach, vďaka." odvetil ešte stále kŕčovito, lebo spomienky na dejiny mu nerobili dobre.
"Že vďaka, pch!" odvetila. Vyvaľujúc na ňu oči pochopil.
"Stalo sa ešte niečo?" porozumel, že niečo nie je v poriadku, svoju malú sestričku poznal. Pozrela naňho a oči jej zosmutneli a rýchlo sa to snažila skryť. Sadla si vedľa neho a nežne sa mu zahľadela do očí.
"Dnes máme dať Adriánovi tie návrhy na bál a ja nechcem aby Amanda vyhrala!" vysvetlila jednoducho ale on vedel, že to nie je ono.
"To ale nie je všetko!" tvrdohlavo dodal a vzal jej ruku do svojich dlaní.
"Ako to vždy zistíš?" vravela uhíňaujúc zahanbením pohľadom. Znovu ju prekukol mala pocit, že v nej číta ako v otvorenej knihe a keď ho už nechce zaťažovať svojimi problémami a chcela by zavrieť všetky stránky tak, on jej to nedovolí.
"Lebo som tvoj brat je to niečo ako môj šiesty zmysel, ktorý pri tebe funguje na 100%," oznámil " ale neodbáčaj o témy."
"Pohádala som sa s Lentilkou!" vychrlila zo seba a vyhŕkli jej slzy. Slzy stekali až k brade a podaktoré napokon spadli na ich ruky. Reis jej zdvihol tvár, aby na ňu mohol pozrieť a utrieť jej ich.
"Neboj sa to bude v poriadku, predsa len, ťa má rád!" takéto slová sa mu drali cez hrdlo veľmi ťažko priam mu v ňom ostávali. Síce to bola pravda, ale taká pravda sa mu vôbec nepáčila.
"Viem." Odvetila a hodila sa bratovi okolo krku. Neplakala ale potrebovala cítiť, že má niekde útočisko. A kde inde by ho našla v každý deň, každú hodinu a celý svoj život keď nie pri ňom.


@@@@@@


Adrián už nedočkavo čakal sediac pri tom istom stole ako na obed. Práve si vedľa neho po tichu prisadol Reis, na ktorom bolo vidieť, že sa nechce veľmi rozprávať. Bloop s úsmevom prišla ako tretia a sadla si na druhé voľné miesto vedľa Adriána. Už zostávali len dve osoby, ktoré mali prísť na toto stretnutie. Už tam čakali mlčky asi desať minút. Keď z ich pohľadu do blba vytrhla červenovláska. A sadla si oproti nim.

"Čaute," pozdravila a upútala ich pozornosť, len jeden z nich na ňu zdráhavo pozrel "kde je Dunarea?"
"No, ona ešte neprišla." odvetila Bloop skôr než Adrián, ktorý na ňu pozrel akoby si doteraz neuvedomil jej prítomnosť.
"Určite nič nemá, a aj kebyže má tak to nie je dostatočne dobré!" Amandina čistá škodoradosť sa naplno prejavila a k tomu ešte aj to, že ju nemá rada bolo cítiť v jej tóne.
"Hahaha," ozvalo sa jej za chrbtom, kde stála nemenovaná osoba " už som tu môžme začať!" sadla si vedľa nej a Adrián si žmolil ruky takou rýchlosťou, až si Bloop myslela, že ich už ani nemá. Reis si odkašlal aby dal na známosť, že Adrián už môže začať, ale on nič. Šťuchol do neho aj do neho kopol až kým on sám neprehovoril.
"Dobre takže vec sa má takto," začal s predslovom Reis "my sme tu aby sme pomohli Adriánovi rozhodnúť objektívne. Tak aké sú vaše návrhy?" zhrnul to veľmi v krátkosti aby nemusel obkecávať a pozerať sa aj inými smermi ako bol Dunarein.
"Dobre teda," radosť z Amandiného hlasu priam sálala a ten jej úsmev " rozmýšľala som nad niečím romantickým a rozhodla som sa pre kvetinový bál. Všade samé kvety a keď vyhlásia štyri najkrajšie páry z každého ročníku tak by z jedného veľkého kvetu, ktorý by bol umiestnení nad hlavami začali padať lupienky farebných kvetov." Všetci na ňu vyvalili oči.
"To by bolo skvelé!" vyhŕklo z Bloop, za čo si vyslúžila od Dunareii veľmi škaredý pohľad. Nesmelo sa usmiala, ale aj tak jej to neprešlo.
"Hm." Dunarea chcela upútať pozornosť predsa len aj ona má dáke návrhy, no nie?

"Och, jasné a čo si vymyslela ty?" spýtal sa rýchlo Adrián.
"Buď maškarný spojený s láskou alebo páry." odvetila ale neznelo to až tak skvelo ako Amandin nápad takže rýchlosťou svetla zavelil Adrián poradu. Otočili sa im chrbtom a potichu sa začali dohovárať.
@@@@@@

"Pche, čakala som nejaké eso z tvojho rukávu, ale toto ma fakt prekvapilo. Tie nápady boli úbohé!" prehovorila Amanda hneď ako sa trojica otočila. Úškľabok sa jej pohrával na tvári "Tuším, že si sem ani nemusela chodiť akurát si sa tými svojimi pokusmi strápnila. A ja som zažiarila. Asi by som ti aj poďakovala, lenže v skutočnosti môžem ďakovať len sebe!" tá jej pýcha bola Dunarii naozaj veľmi blízka. Správala sa tak vždy keď boli spolu samé.
"Veď uvidíme ako to dopadne. Vieš o tom, že kto sa smeje naposledy ten sa smeje na tebe!" odvetila jej na to Dunarea pohotovo hneď ako dokončila Amanda svoju reč. Kyslo sa na Dunareu usmiala a práve v tej chvíli sa otočili.
@@@@@@

Hneď ako sa otočili Adrián začal poradu "Tak ktorý?" nervózne sa pre zmenu začal hrať s retiazkou.
"Podľa mňa spravodlivé by bolo vybrať Amandin!" ozval sa Reis.
"Ale to nás Dunarea zabije!" podotkol Adrián.
"Už sme prežili aj horšie veci!" posmelil ho Reis buchnutím do ramena.
"To sme si len mysleli!" odvetil mu na to späť.
"Neboj sa veď pri najhoršom to nebude trvať snáď až tak dlho a potom nám odpustí!" povedal Reis ale bolo vidieť, že začína váhať. "Ale ak vyberieme Amandu tak im to radšej povedzme neskôr lebo Dunarea nemala najlepší deň, takže by sme si to museli žehliť oveľa dlhšie."
"A kedy im to chceš teda povedať? Toto bude moja smrť obidve vedia byť veľmi zlé, keď nie je po ich. Na tomto sa zhodneme!" dodal ešte Adrián na čo mu Reis prikývol. Bloop ich potichučky počúvala. Napokon sa predsa po dlhých úvahách rozhodla, že vyrieši ich dilemu.
"Chlapci, chlapci," pozreli na ňu ako človek na púšti, ktorý práve zbadal pohár vody "a nemôžme to skombinovať?"
"Ako?" spýtali sa naraz a rovnako zúfalo ako by to bol jeden človek.
"Dáme tam to čo hovorila Amanda do toho ten maškarný a bude to úplne úžasne. Už teraz sa toho nemôžem dočkať. Čo vy na to? Takto si proti sebe nepoštvete ani jednu." Chalani pozreli na seba a šibalsky sa usmiali, potom pozreli na Bloop a tiež jej darovali dva prekrásne úsmevy, z ktorých by sa jej podlomili kolená, kebyže nesedí.
" Si náš poklad," povedal Reis "a naša záchrana!" dokončil Adrián. Otočili sa na späť a víťazoslávne pozreli na dievčatá a vyriekli svoj verdikt. Naraz sa postavili a obidve začali zúriť. V niektorých veciach sú si aj dosť podobne kto by to na nich povedal. Pozreli si do očí a sršala v nich zlosť.

Nakoniec to nebol najlepší nápad, keď ich zabijú dve bohyne smrti ako len jedna. Aspoň, že vedia rýchlo utekať.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 sandy sandy | Web | 4. března 2010 v 21:03 | Reagovat

taaakže...najskôr, teším sa, že si pridala ďalšiu kapitolku  :-) (už sa asi aj ja budem musieť posnažiť  :D )...čítala som ju už skôr, len sa mi akosi nechcelo písať hneď koment, tak to idem teraz napraviť  :-) ...no, tak celkom sa mi to páčilo, aj keď musím priznať, že mi tam niečo chýbalo...neviem...ale tak, beriem to tak, že toto je vlastne taká akoby predpríprava na ten bál (na ktorý sa mimochodom už veľmi teším
:-) )..a ináč, myslela som si, že Dunarea bude tá, ktorá vymyslí nejaký originálnejší návrh...no nevadí  :D ...a chudáci chlapci na konci, keď sa museli rozhodovať...aspoň že to potom  Bloop vyriešila  :D
a čo sa týka gramat. chýb, nejak som nepobadala, možno tam len chýbalo pár čiarok, ale to mi veľmi neprekážalo  :-) ....no, čo dodať...pekné :-)...a musím aj pochváliť nový dizajn (lebo modrú ja rada   :D )  :-)

2 capepeidy capepeidy | Web | 4. března 2010 v 21:09 | Reagovat

pre Sandy: no trvalo mi dlhsie kym som ju napisala ale najka ma to znovu chyta sice nie velmi :) ale tak trochu aj ano :) a to inac cakam na dalsiu bkapitolu u teba :D mohla by bytr co najskor :)ci?
skoda ze nevies co ti tam chybalo lebo takto to nemozem napravit :(
a to s tou Dunareou bolo schvalne tak :D
no a tie chyby mozno to bude tym ze som na ne bola upozornena a trosken som si to este raz precitala a znovu poopravovala a tak takze tam bolo aj viacciarok atak :D
a modra je moja oblubena farba a k tomu obrazku som ju mohla vyuzit  :-P

3 sandy sandy | Web | 4. března 2010 v 21:43 | Reagovat

tak to je dobré, že ťa to znova chytá  :-) ...už by mohlo aj mňa konečne...len mi akosi chýba inšpirácia...a chuť...neviem, kedy pridám kapitolku, ako písať som ju začala vtedy, keď  som zverejnila predošlú, len potom som s tým akosi sekla a teraz nie a nie sa k tomu vrátiť a dokončiť to...

4 capepeidy capepeidy | Web | 4. března 2010 v 22:13 | Reagovat

Pre Sandy: hm skoda ze pises tak chvilu a chvilu nie lebo potom to moze byt chaoticke ale snad nebude :) a mohlo by ta to chytat bo ja mam rada tu tvoju poviedku  :-P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama