Cuciak pre Sandy:) ktorá zadala slová vlny, plavky a kokosový orech

28. prosince 2009 v 20:11 | capepeidy |  cuciak



SOM SPÄŤ :)



S Nikym chodím už pol roka. Dali sme sa dokopy presne 2. februára. Bola to zakaždým spomienka, ktorá mi rozjasnila tvár. Stále na to rada spomínam, pretože Niky je taký roztomilý romantický typ, po ktorom som vždy túžila. Je to úžasné, keď sa niekomu splní jeho sníček. Odjakživa, keď sa zahľadím do jeho orieškových oči, som šťastná a najradšej by som sa v nich utopila, len aby som bola pri ňom.

Mám ho naozaj rada. Pamätám si na to, ako sme si dali prvú pusu. Nechcela som, aby to bolo len také obyčajné, veď mi mal ukradnúť môj prvý bozk. Čakal až dovtedy, kým som mu ho naozaj nechcela dať, do ničoho ma netlačil. A po našej prvej puse, ktorú sme si dali asi po dvoch mesiacoch - naozaj nechápem, že bol ako mohol byť taký trpezlivý, ale náš vzťah to ešte zosilnilo -, tak vtedy mi prvýkrát povedal, že ma ľúbi. Pamätám si na to preto, lebo sa mi páčilo, že sa na nič nehral a hlavne že ma hneď neoklamal tým, že by mi povedal, že ma miluje. Nebola by to pravda, na lásku v tvare slova "milujem ťa si ľudia toho musia prežiť oveľa viac a aj sa viac poznať. No a teraz robíme skoro všetko spolu, samozrejme, že nezabúdam na svojich priateľov, ktorí si ho obľúbili a tomu som naozaj rada, lebo mi záleží na tom, aby ho mali radi aj oni. Niky chodil so mnou skoro všade a bolo to fajn, lebo vedel, kedy sa má stiahnuť alebo na chvíľku odísť, keď som potrebovala byť sama. A ako som už spomínala, väčšinu času sme trávili spolu a aj keď mi to nevadilo, prišla práve jedna vec, ktorej som sa obávala. Boli to nákupy.

"Elis, poď, inak zmeškáme autobus!" zakričal na mňa, keď som vybehla už po tretíkrát do poschodia, lebo som si tam niečo zabudla. Vbehla som do izby a zobrala si peňaženku. Sťažka som pregla, keď som z izby odchádzala. Myšlienka na to, že si mám dnes kúpiť plavky a Niky bude pri mne, bola dosť... ako to povedať... trápna. Vždy som mala menšie komplexy kvôli svojej postave a teraz sa mu mám ukázať v plavkách? No super, odstrašiť som ho mohla aj ináč.

"Už idem!" za behu som prešla okolo neho a dala mu letmú pusu počas toho, ako zamykal dvere, ako som od dverí odbehla naposledy, nechala som kľúče v zámku. Len sa usmial a zamkol. Potom si kľúče dal do vačku ako vždy, lebo som už párkrát kľúče stratila a on nechcel, aby sa to opakovalo - keď sa naposledy dozvedel, že som liezla do okna na druhom poschodí, skoro ma zabil, samozrejme, obrazne povedané. Len sa zľakol viac, ako som predpokladala a potom mi vysvetlil, že sa o mňa boji a preto keď pôjdeme spolu, zoberie mi kľúče a za to som mu bola aj vďačná.

Pomaly som zbehla pár schodov. Chytil ma za ruku a pomalým behom sme bežali na zastávku. Len tak-tak sme to stihli. Sadli sme si vedľa seba a rozprávali sa. Najprv ma podpichoval, že so mnou aspoň športuje o niečo viac a že čo by bezo mňa robil, kebyže vždy nebežíme
na autobus alebo iný dopravný prostriedok. Len som sa zasmiala a štuchla doňho a on mi to oplatil nežná pusou.

V obchodnom dome som sa snažila čo najviac oddialiť návštevu toho nepríjemného obchodu s oblečením, ktoré nezakrývajú skoro nič. Najprv sme boli na zmrzline, potom v kníhkupectve, kde sme sa zdržali aspoň hodinu. Bola som vášnivý čitateľ, aj keď ma pri čítaní dosť rozrušovalo, keď ma Niky držal za pás a niekedy ma pobozkal do vlasov alebo na krk. Ja som síce bola vášnivým čitateľom, on bol však vášnivým športovcom. A preto aj miloval leto, vtedy sa dali najlepšie hrať hocaké hry alebo behávať a hlavne plávať. On totižto miloval vlny. Pričom ja som sa moc nemusela pretŕčať pri vode v plavkách. On miloval vodu a musím uznať, že v plavkách vyzeral senzačne, vypracovaná hruď k tomu len pridávala. Videla som ho len raz, keď som šla okolo pláže. Vtedy sme spolu ešte nechodili.

Stáli sme pred obchodom s novými plavkami a ja som sa chcela robiť, že ich nevidím a isť ďalej, ale jeho objatie ma zastavilo. Otočil ma smerom ku vchodu.

"Tak a sme tu!" pošeptal mi do ucha a ja som sa zachvela tak trochu aj strachom. Otočila som sa mu v náručí.

"Vieš čo, asi si ich kúpim niekedy inokedy, veď ešte je na ne čas." Krásne som sa usmiala, ale on len pokrútil hlavou, že nie.

"Ak si nespomínaš, išli sme sem kvôli nim, chcela si ich, tak poď." Žmurkol na mňa. Sklonila som pohľad k jeho hrudi keďže bol vyšší, stačilo sa len pozrieť rovno. Vzdychla som.

"Stalo sa niečo?" spýtal sa ma a ja som sa zľakla. Čo mu na to odpovedať? Vieš čo, môj zlatý? Síce spolu chodíme a ľúbim ťa, to ale neznamená, že sa tu pred tebou budem producírovať skoro nahá. Už vidím, ako sa na mne bude smiať. Alebo by som mohla ešte vyvolať hádku, ale potom by som mu to musela pri ospravedlňovaní povedať, takže mi ostáva
posledná možnosť - zhlboka sa nadýchnuť a isť, aby som to mala už za sebou. Zoberiem prvé, ktoré uvidím a zaplatím ich a pôjdeme.

"Nie!" zhlboka som sa nadýchla, nesmelo sa usmiala a dala mu pusu.

Keď som vstúpila do obchodu, nad regálmi s oblečením viseli rôzne plagáty, ktoré mali upútať kupujúcich. Ako napríklad: TOTO LETO FRČÍ VŠETKO VO FARBÁCH KOKOSOVÉHO ORECHU. Snažila som sa čo najrýchlejšie dostať k plavkám s myšlienkou, aby sme odtiaľto odišli. Cely čas sme sa držali za ruky, ale ani raz som naňho nepozrela. Veľmi rýchlym pohľadom som si prezerala plavky. Pár ma aj zaujalo, ale najviac také žltozelené. Zobrala som ich a chcela ísť k pokladni, keď ma niečo trhlo dozadu, teda niekto.

"Čo to robíš?" zjojkla som, keď som mu pristála na hrudi.

"JA?!" prekvapene sa ma spýtal, "Skôr ty, veď si si ich ešte nevyskúšala!" Jasné, tak na toto narážal.

"Myslela som, že tam sú kabínky," povedala som na svoju obhajobu alebo prvú výhovorku, ktorá mi napadla.

"Vždy boli opačným smerom, myslím, že to nezmenili a ešte dlho tak neurobia. Dnes si dáka nervózna. Nechceš mi niečo povedať?" v očiach mal nepatrný strach. Asi by som mu to mala povedať. Alebo aj nie. "Už dlhšie si ako na ihlách a ja neviem, čo sa deje. Nechceš sa snáď..." Toto som mu ani nemohla dovoliť dopovedať. Toho slova som sa priam bála, takže s pravdou von. A na odľahčenie nahodím menší úsmev.

"Nie, to nie, na to ani len nemysli, hlupáčik," brnkla som mu po nose.

"Tak potom..." zasa som ho nenechala dopovedať, lebo ma prerušil, teraz tak môžem aj ja, hoci keď som s tým tuším začala ja.

"Ide len o to, že..." nahodila som menší úsmev - tak toto mu priznať je až trápne -, "Sme spolu už tak dlho a naozaj ťa ľúbim, ale teraz si tu so mnou v obchode s plavkami a ja si mám nejaké kúpiť a popri tom, ako si ich budem skúšať, budeš tu a je mi to trápne." Tak teraz som bola červená až za ušami, cítila som to. Uvoľnil ma z objatia a ja som pozrela do zeme. Keď som ho zrazu započula, ako v sebe dusí smiech. Pozrela som naňho a on si rukami držal ústa. Ako sa smial.

"Nesmej sa!" povedala som trochu dotknuto. Ale on len cez zuby povedal.

"To len kvôli tomu? Mohla si mi to povedať, ja by som ťa išiel niekam počkať," dokončil. Aj keď sa už nesmial, bolo vidno, že by sa ešte rád smial. To bolo všetko? To myslí naozaj vážne? To sa stačilo len spýtať a on by ma niekde počkal? A mňa to ani nenapadlo, veď už týždeň som kvôli tomu nervózna, to stačilo fakt tak málo?
"Naozaj?" prekvapene som naňho pozrela a na svoju hlúposť som sa snažila zabudnúť čo najrýchlejšie. V očiach mu hralo veselie. Prikývol.

"Tie plavky sú krásne, ale ty si ešte krajšia. Počkám ťa vonku, keď skončíš, tak mi zavolaj," povedal mi zvodne do ucha a po bozku sa odporúčal.

To naozaj stačilo tak málo? Len sa spýtať? To je fakt super, že ma to skôr nenapadlo...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Tilia aj s Dominikom Tilia aj s Dominikom | E-mail | Web | 28. prosince 2009 v 20:32 | Reagovat

Vitaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaj späť :-D :D :-P

2 capepeidy capepeidy | Web | 28. prosince 2009 v 20:35 | Reagovat

Pre Tiliu a Dominika: diki si jaky dobry citatel :) teda obidvaja :-D

3 sandy sandy | Web | 28. prosince 2009 v 20:56 | Reagovat

jeeeej  :D tak to je ozaj že prekvapko! a aké! :D som už aj na tie slová zabudla :D ....si ma teraz riadne potešila :D a bolo to zlaté, pekné, vtipné (aj keď možno trošku od veci...ale ja mám také veci od veci rada :D)... :D páčilo sa mi to :D

4 capepeidy capepeidy | Web | 28. prosince 2009 v 21:02 | Reagovat

Pre Sandy: nejaka si friska ja ze si to precitas az zajtra alebo tak niekedy :) a som rada ze ta to potesilo :) a to tym od veci si myslela tak ze si si nemyslela ze tomu dam nejaky plazovejsi dej? alebo si mala predstavu a ja som napisala nieco co si necakala alebo inak?

5 sandy sandy | Web | 28. prosince 2009 v 21:38 | Reagovat

no nemala som čo robiť a keď som to našla, proste som si to musela už prečítať :D....a hej, aj som si najskôr myslela, že to bude mať niečo spoločné s plážou :D...ale to sa mi zdalo trošku od veci, keď nakoniec zistil, že kôli čomu s ním nechcela ísť do obchodu...a ako sa zľakol :D...ale také milé to bolo  :-)

6 Tilia Tilia | E-mail | Web | 30. prosince 2009 v 18:51 | Reagovat

Do kelu, vieš, že tam raz chýba dĺžeň? V "bojí" a dvakrát sa tam opakuje to isté slovo. A sedlácke "kebyže" som si tam ani nevšimla :-D.

Páči sa mi táto poviedočka, pretože to má taký prekvapivý záver! Človek čaká, aký masaker to nakoniec bude a on sa prosto zasmeje a povie, že rešpektuje jej hanblivosť, tak radšej počká vonku! To je taký silný a pri tom milý chalan, aj ja chcem! Takmer ako ten môj školník z tej mangy, veď vieš, hoci u školníka je to ešte väčšmi hyperbolizované :D. Takým postavám (ako je školník, nie Niky) sa v anime/mange vraví "tsundere". Aspoň myslím ;-)

7 Tilia Tilia | E-mail | Web | 4. ledna 2010 v 19:42 | Reagovat

"Som späť"

A potom jej niekto zakilloval počítač a opäť bola fuč... Gomene ^///^

8 Candy Candy | Web | 20. ledna 2010 v 15:01 | Reagovat

Kebyže naozaj takýto chalan jestvoval v mojom okolí... poviedka dokonalučká:))

9 capepeidy capepeidy | Web | 23. ledna 2010 v 21:16 | Reagovat

Pre Crazy: mozno aj jestvuje len ho treba hladat :) dakujem:)

10 Tilia Tilia | E-mail | Web | 24. ledna 2010 v 23:08 | Reagovat

[9]: TY MÁŠ FERA?!

11 capepeidy capepeidy | Web | 25. ledna 2010 v 15:50 | Reagovat

Pre Tiliu: hm :))muhaha

12 Tilia Tilia | E-mail | Web | 25. ledna 2010 v 17:22 | Reagovat

[11]: A je to ten NÁŠ Fero?! Prežil i moje pokusy o opravu a stále žije?! To je snáď terminátor :D!

A inak, nechcem ti tu dávať offtopic, ale ja mám teraz dosť voľno, lebo mám už po skúškach, nový semester začína až kto vie kedy, prosto časuuu! By sme mohli i niečo popísať, ak budeš mať čas i ty :D. Možno o víkende alebo tak :-D. Ti potom písnem esemes/zavolám, oukej :D?

A ešte jedna prosba - nemohla by si začať čítať Slzu a osud *prosebný pohľad*? Ženy sa mi tam sťažujú, že je to hrozne podobné Twilightu :-?. A ja akože nechcem písať druhý Twilight, preboha ???! Len keď nik sa nevyjadrí presne, že prečo je to ako Twilight, lebo sa boja, že sa urazím a odkusnem im hlavu alebo čo... Ale viem, že ty sa nebojíš, ty pokojne i pokúšeš, ak treba :-D. Tak až budeš mať čas, poprosím ťa o veeeeeeeeeľkú kritiku, oukej :D? S&O nie je žiadne svetoborné dielo, na ktoré som extrémne hrdá alebo čo, je to trápna romantická bezpointovka, oddychovka, ale nemusí to byť zasa AŽ taký brak... Vraj Twilight, ts :-(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama