6. kapitola Piknik párty

11. června 2009 v 17:32 | capepeidy |  D&A=??????

Vybehli po schodoch a prechádzali keď v tom cez pootvorene dvere zbadali Dunareu pravé sa jej podlomili kolena a ona sa v poslednej chvíli chytila postele aby nespadla obidvaja chalani celí vystrašený pribehli k nej.

"Si v poriadku?" spýtal sa Adrián a zahľadel sa jej hlboko do očí v takejto situácií je ťažké klamať.
"V pohode len som trochu unavená!" vravela a chabo sa usmiala. Chytila jednu fľašku z Adriánových rúk. Chalani neboli veľmi spokojní s jej odpoveďou a pozerali na ňu. Chcela aby na ňu nehľadeli tak nedôverčivo. Otvorila fľašku a napila sa z nej. Jeden glg, druhy, tretí z pokým nevypila celu pollitrovku.
"Niekto tu bol smädný!" poznamenal Reis aby uvoľnil atmosféru.
"Mal by som už ísť a ty si ľahnúť!" nenechal sa odradiť Adrián nemal dobrý pocit z toho že Dunarea nevie už skoro ani stáť na nohách. Druhú fľašku pritom položil na jej nočný stolík.
"No ešte mám niečo na práci!" oznamovala aby sa vyhla skorému spánku. Naozaj nebola unavená ale ani sa necítila dobre.
"Ja som sa nepýtal!" rozhodne odvetil a odhrnul deku, ktorá sa rozprestierala na posteli. Tým jej nedal na výber a aj tak boli v prevahe tak si vyzula huňaté papučky a ľahla si na bok tak aby prosebne hľadela na Reisa, ktorý sa na ňu iba usmial. Adrián ju prikryl. Reis ani neprotestoval. Chytila si deku pevnejšie. Chalani sa rozhodli odísť s izby. Adrián ju ešte pozdravil ale ona mu už neodzdravila. Zaspala. Bola strašne unavená. Zhasol jej svetlo a po špičkách odchádzal.
@@@@@@
Ďalší deň plný pomáhania. Dnes piknik na lúke a čo zajtra? Pýtal sa v duchu Adrián keď si na seba obliekal džínsy a ďalšie tričko s anime tématikou. Ale teraz bolo žlté. Mal si ešte najprv upratať izbu a tak zobral pár veci a hodil ich späť do skrine a pár veci aj do kúpeľne potom zbehol do kuchyne a zobral prvú vec ktorá mu napadla, bol to zelený ľadový čaj. Ľahol si na pohovku a zapol telku. Len tak prepínal programy a pritom pil čaj rozmýšľajúc, že sa z neho moc nenaje ale veľmi sa mu nechcelo vstať a zobrať si niečo iné tak nemo hľadel cez sklenené veľké okno. Zrazu sa tam objavila Dunarea. V ruke držala malú krhličku a polievala kvety. Robievala to každú sobotu a Adrián si to zapamätal ani nevedel prečo. Namiesto amerických seriálov pozeral radšej von oknom. Predsa nemôže za to, že sa tam niekto prechádza a on ju vlastne sledoval aj keď ona o tom vedela vždy zakývala do toho okna za ktorým stále sedával. Tak to bolo aj teraz lenže aj s bonusom, zrazu spadla. Adriána vystrelo a prvý krát bol v okne vidieť už chcel ísť za ňou ale vtom sa tam objavil Lentilka. ktorý ku nej pribehol preľaknutý. Adrián ešte chvíľu stál pri okne a pozoroval situáciu.
"Si v poriadku?!" vyľakane sa spýtal Lentilka a bral ju do naručia. Chytila sa ho okolo krku.
"Áno len som sa šmykla!" odvetila a podišli k lavičke. Kde si Lentilka sadol a Dunareu stále držal vlastne ju posadil na seba.
"Naozaj?" spýtal sa ale stále bol v laku ešte nikdy nebol v takejto situácií. Nevedel čo ma robiť. Celý zbledol až sa triasol. "Si nejaká bledá!"
"Naozaj som v poriadku možno to počasie." vyhovárala sa. Aby utíšila jeho ďalšie otázky tak ho pobozkala. Potom ju objal. Adrián sa na to nemohol ani len pozerať. Tak zobral basketbalku a šiel za dom kde mali basketbalový kôš. Keď už vybil svoju zlosť. Šiel do svojej izby počúvať MP3rojku pričom aj zaspal až doobeda.
@@@@@@
"Adrián," zakričala naňho mama "mali by sme už ísť!" Adrián sa prebral keď si uvedomil čo mu pravé mama povedala. Keďže sa chcú vypariť tak by mali prísť medzi prvými. Rýchlo vyskočil z postele načiahol sa po mp3-ojke a rozbehol sa k naštartovanému autu, ktoré už čakalo iba naňho. Hľadiac von oknom mu pred očami prebehovali domy. Pomaly sa blížili k lúke za mestom kde sa vždy robieval piknik na oslavu jari. Bolo tam už pár ľudí medzi ktorými Adrián spoznal Reisa bohužiaľ mu nepomáhala Dunarea s prípravou ale Amanda. Ako vystúpil z auta Amanda naňho skočila.
"Ahojte!" pozdravil ich. Kamoš mu zakýval na pozdrav cely šťastný, že prišiel niekto normálny a bude sa môcť porozprávať aj o niečom inom ako o umení origami. Kráčajúc podišli ku kufru, z ktorého Adriánov otec vyťahoval kartónovú krabicu s balónmi rôznych farieb a k tomu druhú s pumpičkami a héliom aby tie balóniky mali aký taký tvar. Reis rýchlo zobral pumpičky aby sa vyhol ďalším chvíľam s amandinymi
rečami a neustálim sekírovaním. Ako odchádzali od auta a mali to namierene k veľkému stolu chcela sa k nim pridať aj Amanda skôr k Adriánovi ako Reisovi ale čo už keď tam bol aj on.
Už keď chcela trochu pobehnúť k nim zrazu v tom ju Adriánova mama požiadala aby jej pomohla poodnášať koláčiky a drobné malé pečivo slane aj sladké. Adrián na ňu hodil ďakovný úsmev a kráčal ďalej svojou cestou. Pomaly sa tam zbiehali ľudia z ich priateľov vyfešákovaný aby sa predviedli čo v najlepšom svetle. Adrián s Reisom zamierili k veľkému dlhému stolu . Ako tak k nemu kráčali Adrián sa skoro dvakrát vyrúbal kvôli Reisovi, ktorý mu omylom hádzal pumpičky pod nohy. Samozrejme nechtiac, bol myšlienkami úplné inde vyzeral akoby niečo tajil alebo by malo niečo tajné prasknúť a nebol to ten únik na párty. Ako stali nad veľkým stolom neostávalo im nič iné len položiť naň krabice. Potom sa usadili na dve stoličky ktoré otočili tak aby na seba videli keď sa budú rozprávať.
"Kde je Dunarea?" spýtal sa Adrián obzerajúc sa či ju niekde neuvidí.
"No ona je ...."začal Reis a žmolil si košeľu.
"No kde je?!" pýtal sa Adrián znovu a hlavou spravil divný pohyb.
"Je tu ale nie je sama!" vypotil zo seba kamoš celý vydepkovaný.
"A s kým teda ?" ale tato otázka sa pravé sama zodpovedala. Adrián ju zbadal ako vybehla s úsmevom spoza malého lesíka ovocných stromov. Jej fialový top jej priliehal k telu a k tomu sa zladila s bielymi trojštvrťákmi jej dlhy náramok ako by vyrábal nejaký šum. Zrazu za ňou vybehol ešte niekto bol to o trochu vyšší chalan s fialovými vlasmi. Bežal za ňou a chytil ju okolo pása a jemne sa s ňou otočil o 360 stupňov. Na sebe mal čiernu košeľu a texasky. Celkom k sebe ladili. Áno, ak ste to už vytušili bol to Lentilka v celej svojej kráse. Adrián sa začal cítiť hrozne, zovrelo mu žalúdok. Nevedel si zvyknúť na to že sú spolu aj keď už to nejaký ten čas je a pritom naposledy sa pobili s Lentilkov takže to tiež nebolo žiadne plus v ich "kamarátstve". Neprestavajúc hľadel na nich, vôbec nič nevnímal. Až jeho kamarát sa začal báť a rozhodol sa byť MUŽOM ČINU. Adrián to zacítil na líci a spadol na zem ako hnilá hruška.
"To bolo za čo?" opýtal sa lebo ako mu jednu uvalil a nebola to žiadna slabá pravé začal vnímať ale to už bolo neskoro.
"Ja som myslel že si v tranze a nechcel som ale no prepáč!" vravel ospravedlňujúco a podal mu ruku aby sa postavil. Adriana zdvihla ale iná ruka. Bola to Dunarea, ktorá odstrčila brata aby Adriánovi ešte viac neublížil. Milo sa naňho usmiala a on je úsmev opätoval veď prečo nie. Ale nestihol nič povedať lebo sa hneď začala hádať s bratom . Ako to, že ho uvalil a teraz ani nič nepovie a tak. Lentilka a Adrián stali bokom.
"V pohode Tierny?!" spýtal sa Lentika Adriana.
"Dá sa!" odvetil a začal ho podozrievať z priestupku veľkej miloty k nemu.
"Nechceš si sadnúť? Radšej?! Náhodou do teba vrazí mucha! Slaboch!" odvetil ako mu vravel posledne slovo priklonil sa k jeho uchu aby to dobre počul lebo to povedal sykotom ale dostatočné nahlas zároveň. Adrián si aspoň uvedomil, že nie je v nebi takže tu je Lentilka takýto a nie je vôbec milí. Ani ho nešťuchol aby znovu spadol ako by si s nim nechcel zašpiniť a strácať svoj drahocenný čas. Na rozdiel ich tichého rozhovoru sa súrodenci skoro začali biť. Lentilka sa otočil a odtiahol Dunareu, ktorá sa do brata chystala už nechtami. Dunarea sa trochu ukľudnila, keď ju tak schytil ale on ju ťahal aj preč a tak odchádzali. Lentilka ju chytil za pás a ona spravila to iste. A odchádzali ale ešte v dostatočnej blízkosti Lentilka zastavil Dunareine hromženie na Reisa bozkom potom sa chytili za ruky. Vzďaľovali sa. Adriánovi sa stále v hlave opakovalo slaboch a ten bozk Lentilky a Dunarei. Dookola ako pokazene švajčiarske hodinky.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Tilia Tilia | E-mail | Web | 12. června 2009 v 1:55 | Reagovat

Najprv vraví, že nie je unavená, potom zaspí a konštatuješ, že bola nesmierne unavená. Pozor na to! :D

Že "vydepkovaný", to je aké úžas slovo! Fakt, bez irónie! Už si predstavujem vydepkovaného Reisa, looooooooooooool :D Bombová scéna!

Chúďa Adrián, inak! Akoby si nemohla byť na môjho menovca aspoň trošku milšia!! :-D

2 capepeidy capepeidy | Web | 12. června 2009 v 12:45 | Reagovat

pre Tiliu: ona vravi ze nie je unavena preto lebo klame ale ja ako rozpravac hovorim pravdu :))

inac to vydepkovany neviem teraz najst ale tiez sa mi to slovko paci :))

No a na Adriana milsia nebudem uz len preto aby ste ho vy zboznovali :))

PS.: JA som sa uz potesila ze konecne mi konecne niekto v ten den skomentoval a nic zsa o den neskor ale pekny cas :))

3 sandy sandy | Web | 12. června 2009 v 17:14 | Reagovat

pekne :D trosku som sice mala zmatok v tej prvej vete a este volakde ale inak to bolo dobre :DDD...a som si najprv myslela, ze dunarea bude nejaka chora, ked jej bolo zle a tak padala :D ale zrejme moje obavy boli zbytocne :D...a dufam, ze v dalsej kapitolke bude mat adrian viac stastia :DDD lebo mi ho fakt bolo teraz strasne luto :D

4 Tilia Tilia | E-mail | Web | 13. června 2009 v 22:23 | Reagovat

"V pohode len som trochu unavená!" vravela a chabo sa usmiala.
- najprv vraví, že je trochu unavená

"Mal by som už ísť a ty si ľahnúť!" nenechal sa odradiť Adrián nemal dobrý pocit z toho že Dunarea nevie už skoro ani stáť na nohách. Druhú fľašku pritom položil na jej nočný stolík.
"No ešte mám niečo na práci!" oznamovala aby sa vyhla skorému spánku. Naozaj nebola unavená ale ani sa necítila dobre.
- to "naozaj nebola unavená" je predsa reč rozprávača, takže ty hovoríš, že v skutočnosti nebola unavená

Chalani sa rozhodli odísť s izby. Adrián ju ešte pozdravil ale ona mu už neodzdravila. Zaspala. Bola strašne unavená.
- a tu opäť vravíš, že bola unavená

Čiže vlastne stále tvrdíš, že bola unavená, a ona to najprv tvrdí tiež, len potom nechce ísť spať, keď ju pošlú do postele, to som myslela :D

5 Tilia Tilia | E-mail | Web | 13. června 2009 v 22:24 | Reagovat

Vlastne v strede vravíš, že unavená nebola... :D Ona tvrdí, že je unavená, potom že nie je a ty tiež že nie je a nakoniec tvrdíš, že je :D

6 sandy sandy | Web | 14. června 2009 v 13:03 | Reagovat

[5]: waw...tak to je dobry postreh :D

7 Tilia Tilia | E-mail | Web | 15. června 2009 v 1:23 | Reagovat

[6]: Ha, vidíte, ako to ja čítam pozorne! Môjmu perfekcionistickému oku len tak niečo neujde :D

8 capepeidy capepeidy | Web | 19. června 2009 v 12:03 | Reagovat

chodte het :D:D:D

9 Nymonyrya Nymonyrya | Web | 22. června 2009 v 19:31 | Reagovat

Neviem prečo som si ho predstavovala ako taký anime typ ešte pred tým ako si to v minulej kapitole napísala, proste na to nejakým spôsobom dokonale sedí :).
Ináč ako vždy podarená kapitola :).

10 capepeidy capepeidy | Web | 4. července 2009 v 13:40 | Reagovat

Pre Nym: vdaka :))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama