5.kapitola Ide o život

4. června 2009 v 16:24 | capepeidy |  D&A=??????


Adrián znovu sedel vo svojej izbe zamyslený ako väčšinou nad ničím, hľadel na strop kde mal tapetu rozkvitnutej lúky. Zelena farba pôsobila ukľudnujúco. Adrián zľahka dýchal a spomínal na dnešný deň. Ako šiel do školy po boku so svojimi dobrými kamarátmi s Reisom a Dunareou. Potom spomínajúc sa vynoril rozhovor Amandy a Dunarei v triede a na najnudnejšiu a najdlhšiu prestávku v jeho živote.

A nakoniec ako vyhrali futbal až s tohto sa mu na tvári vyčaril úsmev. Pocit víťazstva a ich tanec na ihrisku bol fakt bomba. Daktorí na tribúne sa na nich síce smiali ale bolo im to jedno tancovali ďalej. Keďže hrali dvaja proti dvom tak bol s Reisom ale ich tanec sa podobal ako tanec sliepky sparenej s kravou. Jedine čo mu bolo divné bolo, že Amanda sedela na tribúne tiež a mal pocit akoby ho jej zelenými trblietajúcimi očami sleduje. Dunarea sedela vyššie aj s Lentilkou a jeho bandou, ktorí sa na nich dobre zabávali ale Dunarein smiech bol aj tak od srdca a bol aj najkrajší. Potom keď dohrali šli spolu všetci traja domov. Potom mu Dunarea pripomenula že ma ku nim prísť kvôli tomu bálu a Reis sa na tom dobre zasmial keď zistil, že tam ma prísť aj Amanda ale Adriánov vražedný pohľad ho rýchlo umlčal a naznačil mu budem trpieť ja a nie ty! Ďalej ležiac na posteli už nemal na čo spomínať lebo ten deň vtedy sa zrazu zastavil a potom už len hodinu hľadel na strop vo svojej izbe a počúval svoju mp3 zrazu z ničoho nič sa od nudy pozrel na hodinky a zistil že je za pat sedem. Chcel tam ostať ležať ale keď sa už sľúbil tak chtiac-nechtiac vstal a poberal sa ku skrini. Vytiahol z nej svoje obľúbené vyšuchané rifle a zelene tričko s obrázkom Bleach. Adrián bol taký typický anime typ. Nechce byť ako každý nudný človek chce vyčnievať z radu chce aby si ho ľudia všimli a nie len tak prešli okolo neho, chcel mať vlastný štýl a našiel ho v anime. Zobral teda svoje obľúbené tričko s krátkymi rukávmi prevliekol si ho cez hlavu potom si prešiel aj trochu po vlasoch aby jeho číro nevyzeralo až tak zle. Obliekol si rifle a prebehol točíte schodisko. Nikto nebol doma tak nechal odkaz na stolíku pri dverách. Obul si svoju obľúbenú obuv schmatol po kľúčoch a spomenul si že si zabudol mikynu tak po ňu musel vybehnúť. Bola tiež zelena aj obrázok bol na nej rovnaký ako na tričku prevliekol si ju cez hlavu ako bežal po schodoch pozrel na hodiny, ktoré viseli v hale. Zase bude meškať ale už si na to asi všetci zvykli. Potom rýchlo pozamykal a prebehol cez ulicu a zazvonil. Čakajúc sa poobzeral po okolí v tom sa otvorili dvere. Stál v nich Reis už celkom zúfali ho rýchlo potiahol do vnútra ako by sa vonku strieľalo.


"No konečne si už tu!" povedal bez nádychu "Amanda prišla skôr a už sedia v sestrinej izbe. Dakedy je odtiaľ počuť krik a dakedy úplné ticho a teraz úplné ticho nikto nemá odvahu isť za nimi, zachráň nás!" povedal úprimnú prosbu s tupým výrazom v tvári a oboma rukami ho chytil za mikinu. Adrián naň ho chvíľu iba čumel ale potom sa znovu prebral k životu.


"Fajn, fajn už bežím!" snažil sa vymaniť zo zovretia a vybehol hore po schodoch. Keď prišiel ku dverám Dunareininej izby zastal ako by ešte rozmýšľal či má vstúpiť na mínové pole. Začul hašterivé hlasy dievčat.

"Tak dosť už odchádzam!" vykríkla Amanda otvárajúc dvere.

"Nikto ta tu nedrží!" zakričala za ňou Dunarea. Zrazu si Adrián uvedomil že pravé on stoji pred dverami. Nevedel čo ma spraviť srdce mu bilo od vzrušenia akoby bol nejaký zlodej, ktorý čaká na odhalenie. Nevedel čo ma spraviť tak spravil krok do potvorených dverí dvere sa otvorili a do Adriana vletela poduška ktorú reflexívne zachytil ako loptu. Letela od Dunarei, ktorá ju chcela hodiť do Amandy, ktorá sa ale stihla uhnúť. Na chvíľku zavrel oči iba na okamih keď ich otvoril uvidel Dunareinu previnilú tvar a vyraz v nej ako to nebola ona ale Amanda kto hodil tú podušku. V jej očiach sa blyšťala aj vykopaná sekera.

"Aj ja ťa rád
vidím!" prehovoril a pousmial sa aby prerušil napätie, ktoré vládlo cez chvíľu ticha. V tom zrazu pocítil objatie od Amandy, ktorá sa zrazu vynorila pred ním.


"Ahoj, konečne si tu!" povedala odstupujúc dozadu aby si ho obzrela pritom mu spadol vankúš tak sa poň zohol.


"Meškáš!" hrubo povedala Dunarea ako by to bol zločin a práve šla po svoj vankúš. Adriánovi ho surovo vytrhla z rúk a po tom ho ukladajúc na posteľ povedala ešte niečo pre seba. Adrián započul iba slovo krava a nevedel či chce počuť i viac. Hladiac na ňu si všimol čo ma na sebe bola v ružovom. Mala na sebe aj ružové ponožky so srdiečkami, tepláky ktoré boli tiež ružové ale hodili sa na jej postavu krásne ukazovali jej krivky a k tomu mala tričko na ramienka s Kitty, na ktoré si práve
obliekla mikinu rovnakej farby a rozopla si ju. Sadla si na posteľ do tureckého sedu a nečine sedela. Vlasy mala zopnuté v jednoduchom cope i keď nemala príliš dlhé vlasy. Cop vyzeral lepšie zopnutý ružovou gumičkou mala na vlasoch len jednu ružovú sponku s kvetinkou. Odfúkla si akoby chcela odohnať nejakého motýľa, ktorý jej len tak poletoval pred nosom. Amanda podišla k jednej stoličke a posadila sa naň. Adrián za sebou zavrel dvere, prešiel pár krokov od dverí doprava a posadil sa na zem.

"Už ste niečo vymysleli?" opýtal sa aby sa dievčatá na seba nedívali ako na niečo hnusné. Obidve sa naňho pozreli Dunarea otvorila ústa akoby chcela niečo povedať ale Amanda ju predbehla a začala hovoriť.


"Nič takého, lebo niekto nemôže brať do úvahy aj nápady iných!" Dunarea celá sčervenela od zlosti jej šla niečo odvrknúť ale Adrián sa bál, že príde až k ostrejším vymieňaním názorov alebo ešte k niečomu horšiemu a tak začal on príjemným hlasom.


"Počkať dievčatá mam par pravidiel aby som toto celé prežil!" začal ale žiadne pravidla ho nenapadali bol pod takým tlakom. Nastala chvíľka ticha keď baby naňho bez slova civeli aby zistili ako bude pokračovať. "A čo tak kebyže vymyslime všetci traja niečo" pomyslel si na bezpečnom mieste a usmial sa "A potom vyberieme niečo čo bude najlepšie napríklad nechajme si na to čas do pondelka a potom sa uvidí ! Čo vy na to?!" spýtal sa mimikou naznačil že čaká na odpoveď.

"Fajn !"odvetila Dunarea ale Amandin názor bol znovu iný kto by to len čakal.

"Nespravíme to tak že ty rozhodneš, ktorý nápad bude lepší buď môj alebo jej!" znechutene povedala posledné slovo a k tomu nahodila aj znechutený výraz. Usmiala sa na Adriana a sladkým hláskom ešte povedala hladiac mu do očí " Ospravedlň ma ale už musím ísť!" zodvihla sa zo stoličky zobrala si kabelku odchádzajúc pri dverách mu ešte zamávala. Dunarea bola celá červená od zlosti, že zdraví Adriána akoby tam ona ani nebola ako keby si neuvedomovala kto tu býva ale keď odišla odľahlo jej. Chvíľku bolo ticho. Adrián civel sediac stále na zemi na pootvorene dvere.

"Adrián?" vyrušila ho v nič nerobení Dunarea.

"Áno?" otáčajúc hlavou odpovedal v tom mu napadlo, že možno chce aby odišiel tak sa začal hrať s rukami.

"Na jednej nohe máš dve ponožky." odvetila. Adrián čakal inú odpoveď a preto najprv nemo hľadel na ňu až mu to zaplo a pozrel sa na nohy.

"A fakt ty koňo asi by som mal už ísť!" ako to vravel Dunarea sa začala smiať. Mala taký krásny a úprimný smiech. Ma rôzne druhy smiechu ale vždy keď je s Adriánom tak jej smiech je úprimný a na nič sa nepretvaruje. Adrián považuje jej smiech za druhú najkrajšiu vec na svete. Teda v jeho svete. Smiala sa tak, že človek mal pocit alebo potrebu sa pridať aby bol šťastný. Adrián sa začal teda smiať s ňou v tom sa vo dverách zjavil Reis celý prestrašený, že čo sa deje keď sú tu tie dve a smejú sa. Vtom zrazu zistil že Amanda už odišla tak sa mu uľavilo na duši ako nikdy pred tým. Zrazu sa prestali smiať keď si všimli že niekto prišiel. Aby Reis odpútal od seba pozornosť musel niečo povedať ale nič mu neprichádzalo na myslel iba "Nechcete niečo na pitie?" a k tomu nahodil tupý vyraz.

"Jasné!" odvetili zborovo.

"Pomôžem ti!" povedal Adrián a vstal aby ho mohol nasledovať do kuchyne. Ako vyšli Reis sa ho začal pošušky pýtať ako bolo s babami v jednej miestnosti Adrián mu to tam začal vysvetľovať a zdôraznil že pravé on ma rozhodovať, ktorý nápad bude lepší a myslí si, že keď vyberie ten Dunarein tak to bude iba preto že sú kamaráti ale keď nie tak to bude podraz. Reis mu navrhol, že by to mohli zhodnotiť spolu aby to bolo spravodlivejšie. Z chladničky vybrali tri fľašky nejakej zafarbenej tekutiny. Rozbehli sa po schodoch, keďže Reis vyťahoval fľašky tak ich šikovné posúval Adriánovi do rúk, ktorý musel brať dve.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Tilia Tilia | E-mail | Web | 4. června 2009 v 23:37 | Reagovat

Ehm, nemám sa sťažovať na klesajúci počet čiarok a fakt že ich tu bolo dosť. Ale tuším začínaš viac používať... jak sa to povie? prechodník? vieš, proste že -úc, no nie vždy mi to sedí do kontextu... :-D

2 Crazy Crazy | 7. června 2009 v 15:27 | Reagovat

Dej pekný, niektoré vety sa mi veľmi nepáčia.. A možno sa mi to len zdá, ale máš tam príliš veľa výkričníkov... Teda myslím vo vetách, kde sa mi ani veľmi nehodia...

3 capepeidy capepeidy | Web | 12. června 2009 v 12:49 | Reagovat

Pre  Tiliu: no tak co uz  prechodniky ma v tedy chytily ale teraz to velmi nemozem opravovat kvoli tomu netu ale dik za upozornenie kuknem co sa s tym da spravit

Pre Crazy: no ked sa ti niektore vety nepacia mohla by si mi prosim ta vypisat bo neviem na ktore narazas ale ked mi ich napises mozem sa na to lepsie pozriet a nieco s tym mozno aj spravit a ked tie vikricniky su tam aj preto ze to ma byt dvoraz a treba ich len tak precitat ale mozes aj tie vypisat potom  kuknem:))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama