2. kapitola Po škole

14. května 2009 v 15:21 | capepeidy |  D&A=??????



Keď skončilo vyučovanie, čakalo niektorých ešte pár hodín v škole. Dunarea sedela už v triede a čakala, čo sa stane. Adrián sa dotackal do triedy a školská uniforma vyzerala na ňom divne, lebo mal bielu košeľu na polo vytiahnutú a na pol zastrčenú v nohaviciach a trochu ju mal zašpinenú od antuky, sako mal prehodené cez jedno plece a rukou si držal bok, pozrel sa na ňu krátkym pohľadom a potom sklopil zrak. Rýchlo si sadol na svoje miesto.



"Si v poriadku?" opýtala sa ho nesmelo.

"Žijem!" odvetil jej odmerane.

" Povieš to riaditeľovi?" pokračovala v konverzácii.

"Nemám mu čo povedať!" odvetil a začal sa hrať s reťazou, ktorú mal pripevnenú k nohaviciam.

"Ale máš, ale nechceš," na chvíľu sa odmlčala "ak je to kvôli mne tak..." nechápavo vravela s trochou naivity v hlase a podišla k nemu a sadla si na stoličku vedľa neho. Po chvíli ho chytila ho za ruku, aby utíšila hluk reťaze. On sa na ňu nepozrel.

"Nie je to kvôli tebe ale niečo vo mne mi hovorí, že by som tým ublížil niekomu, na kom mi záleží!" a sklopil zrak klamajúc viac seba ako ju , nechcel povedať, že je to ona. Dunarea to ale vycítila. Nevedela, čo na to má povedať, vtom sa zrazu otvorili dvere. Dunarea sa obzrela, ale Adrián nie, hľadel iba nej otáčajúcu sa tvár. Dunarea sa rýchlo postavila, do dverí vošla banda v celej svojej kráse s Lentilkou vpredu a chichotali sa. Lentilku prešiel smiech, keď si všimol, ako jeho baba je pri chalanovi, ktorý dostal poriadnu nakladačku, ale asi mu nestačilo, pomyslel si.

"Tuším sa niekto nepoučil!" povedal Markus nahlas a čakal, že Adrián zodvihne aspoň hlavu, keď s nim niekto ako ON rozpráva, ale on nič, sedel na mieste a hľadel na zem "Nestačilo ti?" pýtal sa ďalej, ale nedostal žiadnu odpoveď. Dunarea zatiaľ prešla a sadla si na svoje miesto do prvej lavice.

"Ohluchol si?" pridal sa do zabŕdania aj Ring.

"Prestaňte!" ozval sa tichý ženský hlas. Povedala to Dunarea.

"Fajn, keď je pod tvojou ochranou!" povedal prudko Lentilka a rukou naznačil ostatným, aby si posadali a on si šiel sadnúť ku svojej babe, sadol si a dal ruku na jej stoličku, ale ona sa posunula na kraj stoličky. Jeho ľudia si robili vtipy na Adriánov účet a hádzali doňho papierové guľôčky.

"Hneváš sa?" opýtal sa, prisunul sa ku nej, až cítila jeho dych na svojom krku, zachvela sa. Hovoril to len pre ňu a do uška.

"Áno!" odvetila mu na to mrzuto.

"Prepáč!" pokračoval a začal ju hladkať po gaštanových vlasoch.

"Nie!" odvetila rozhorčene pokrútila hlavou aby sa striasla jeho ruky.

"Prosím, zlatko!" pokračoval nežnejším hlasom.

"Prečo si ho zbil?" opýtala sa.

"Ja, ja..." začal sa vyhovárať ale nič dobrého ho nenapadalo a bol rad že prehovorila znovu.

"Žiarliš?" pýtala sa neoblomne.

"Áno!" priznal sa neuvedomujúc si ani k čomu a ona sa otočila k nemu. Chytila ho za bradu, aby ho donútila pozerať jej do očí.

"Veríš mi?" pýtala sa ďalej svojim nahnevaným hlasom.

"Verím!" povedal, touto otázkou mu vyrazila dych.

"Tak sa tak správaj a nie ako hlupák!" povedala drsne.

"Dobre, dobre ale on ..."

"Čo?"

"Počul som, čo sa stalo v šatni a neprežil by som, keby že ťa stratím!" odvetil a chytil ju za ruku a položil jej do nej niečo. Zvraštila obočie a pozrela sa do rúk. Bola to ich fotka ako sedeli pri jazierku v zime keď sa šli sa korčuľovať. Bola v úžase, keď si v tom spomenula na rozhovor, ktorý vedú jej tvár sa znovu zbavila úsmevu.

"Tak prečo si sa pýtal, keď si to vedel!" pokračovala, lebo ju to zaujímala aj jeho ďalšia výhovorka.

"Chcel som vedieť, či mi to povieš, ale nepovedala, takže som nevedel, čo to pre teba znamenalo a tak som to vyriešil po svojom, ale už sa to stalo, tak to už ukončíme, dobre, zlatko?!"

"Fajn ale už nerieš moje problémy po svojom!" odvetila a tým skončila ich tichú diskusiu jej ton naznačoval že hocičo čo povie ju už nezaujíma. Lentilka si to chcel vyžehliť a preto ešte dodal: "Prestaňte doňho hádzať tie papieriky !" prikázal. Dunarea sa naňho pousmiala. Adriana riadne vyvádzalo z mieri že ho tak žerie a on si ju pri tom vôbec nezaslúži.

"Tak, čo to tu máme?" ozval sa hlas riaditeľa vychádzajúceho z chodby a všetci stíchli. Zavrel za sebou dvere.

"To sa už ani nepostavíte?!" opýtal sa rečníckou otázkou, všetci sa postavili, až na Adriána, ktorý tam sedel a hľadel na zem, ale riaditeľ si to ani nevšimol, potom jednoducho len povedal "Sadnite si!" a odišiel preč. Za chvíľu sa znova vrátil, aj so svojim diárom, všetci na škole vedeli, že v ňom má krížovky. Sadol si za učiteľský stôl a začal ich lúštiť, asi po 20 minútach zavrel hárok a poobzeral sa po triede a prerušil trápne ticho.

"Ste po škole a nie doma, tak sa tu necmúľajte!" tým chcel upozorniť Ringa a Loréne, chodia spolu už 2 roky, z ich bandy je to najdlhší vzťah zato Lentilka a Dunarea sú spolu iba tri týždne čo je tiež dosť obdivuhodné, lebo s Lentilkou chodia baby najviac tri dni a to je už rekord. Dunarea preňho znamená veľmi veľa. Dá sa povedať, že je jeho oporou v ťažkých chvíľach lebo v jeho rodine je to teraz dosť zlé a on pri tom veľmi trpí a okrem jeho kamarátov z bandy môžme povedať, že má len ju a nechce ju stratiť možno sa na ňu tak naviazal preto lebo je s nim v týchto momentoch.

"Tak čo to tu máme? Prečo ste tu vy Lentilka s vašimi kumpánmi?" opýtal sa riaditeľ bosa.

"Ako vždy pre nič!" odvetil a uškrnul sa.

"Tak choďte nech vás už nevidím!" povedal a ukázal rukou na dvere. Všetci ostali sedieť lebo toto nečakali. "No nemám na vás náladu tak už choďte a nezavadzajte mi tu!" dokončil úplné vážne, Lentilka pobozkal ešte Dunareu na líce a vstal. Ostatní urobili to isté. Pred polootvorenými dverami zrazu zastal a povedal smerom ku jeho dievčaťu "Čakáme ťa vonku!" a žmurkol na ňu. Potom sa vypratali z triedy a ostalo tam ticho. Ozývali sa iba hlasy, ktoré tíchli ako sa vzďaľovali.

"Adrián preboha čo sa ti stalo veď vyzeráš strašne!" preľaknuto povedal riaditeľ,
keď si všimol ako tam Adrián len tak sedí "Pozri sa na mňa !" prikázal. Adrián zdvihol hlavu a zadíval sa kamsi zaň ho.

"Aáá!" zjojkla Dunarea keď uvidela jeho tvar. Mal rozrazenú peru a pokožka pod okom sa mu začala zafarbovať do fialova. Preľakla sa a roztriasla, po chrbte jej začali behať zimomriavky a na rukách sa jej zježili všetky chĺpky. Začalo a jej znovu v hlave premietať ten súboj Lentilky a Adriána.

"Čo sa ti stalo?!" opýtal sa ešte raz.

"Narazil som do stĺpu!" odvetil ako vždy s trochou irónie v hlase a pri tej predstave sa pousmial.

"Keď si ty narazil do stĺpu tak ja zjem drôtenú kefu!" odvetil mu na to riaditeľ.

"Tak dobrú chuť!" dodal ešte Adrián a nadvihol jedno obočie . Riaditeľ sa otočil na Dunareu, ktorá vyzerala stále preľaknuto aj keď sa to snažila zakryť, nedarilo sa jej to.

"Dunarea nevieš náhodou prečo tak Adrián vyzerá?" spýtal sa ale spočiatku mu neodpovedala a prehrávala si v mysli ich rozhovor pred tým ako došla do triedy banda ale potom si všimla že sú na ňu obidvaja otočený
riaditeľ sa ešte raz spýtal ale teraz ju aj zaregistrovala .

"Áno!" vypotila nerozmýšľajúc.

"Áno," prekvapene sa na ňu zahľadel " tak kto povedz začínam byť zvedavý!" vravel hladiac raz na jedného a na druhého.

"Ja, ja...." začala a nevedela ako pokračovať.

"Ty si mu to urobila?" pozrel na ňu udivene, že akú ma jeho dievčatko silu a trochu z nej začínal byt z toho činu hrdý keď v tom pokračovala.

"Ja, ja...." teda len zopakovala to čo už počuli keď jej v tom zrazu zabehlo a rozkašľala sa.

"Preboha len som čakal na odpoveď!" rečnil a začal ju búchať po chrbte, začali jej tiecť slzy a začala sa smiať. Jej smiech bol taký úprimný, že rozosmial aj Adriána. Smiali sa spolu a začali im tiecť slzy. Adrián zacítil pálčivú bolesť na tvarí ale smiať sa neprestal keď sa na seba pozreli a chceli niečo povedať začali sa znovu smiať. Jej otec na nich len tak hľadel a po chvíli celý rozčúlený zasyčal "Tak už dosť!" Prestali sa ihneď smiať aj keď ledva zadržiavali smiech ale snaha bola. Adriana prešiel smiech keď mu na lavicu dopadol školský poriadok.

"Zajtra to bude prepísané dvadsať krát a ty ideš so mnou beriem ťa autom!"


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Tilia Tilia | E-mail | Web | 14. května 2009 v 18:22 | Reagovat

Júúú, konečne som sa dočkala! Každý štvrtok je hor veľmi dlhá doba :D. Ale teším sa na ten ďalší ;-). Len v tejto časti sa mi zdalo, že sa ti to asi trošku menej chcelo nakoniec poopravovať, opätovne si prečítať :D. Viackrát sa ti tam opakujú dáke slovíčka a niektoré vety mi prídu mierne kostrbaté z hľadiska správnosti slovosledu. Teda, asi dve prišli, no :D. A ešte som vieš čo chcela... Že keď sa tebe nepáči, že sa v takýchto poviedkach (v poviedkach na nete celkovo) zbytočne používajú vulgarizmy... Ono ani nechať používať rozprávača slangové výrazy typu "došli" miesto "prišli", niežeby to "došli" bolo až také nespisovné zasa, ale mne (asi len mne :D) to príde skôr slangové... Prosto kde som to... Aha, že rozprávač by mal používať čistý jazyk bez slangu, dialektizmov, atď. (ak to nie je ja-rozprávač, ovšem :D), to postavy si môžu trieskať dve na tri, pretože ich jazyk je im charakterizačným prostriedkom... Prosto som chcela povedať, že rozprávač by mal mať trošku slovnú zásobu z vyššieho jazykového štýlu, pokiaľ možno. Niežeby inak moji rozprávači boli dáky lexikológovia alebo čo (inak kto vie, čo je to za profesiu ten lexikológ :D) ;)

2 Crazy Crazy | 15. května 2009 v 13:51 | Reagovat

Páči sa mi to veľmi... Je to taký jednoduchý príbeh (čiže žiadne fantasy...aspoň zatiľ to tak vyzerá ;)) a napriek tomu sa to dobre číta... Teším sa na ďalšie :D Aj keď škoda, že konca sa nedočítam :((

3 Tilia Tilia | E-mail | Web | 16. května 2009 v 13:57 | Reagovat

[2]: Prečo by si sa nedočítala konca :D?

4 sandy sandy | Web | 16. května 2009 v 22:57 | Reagovat

bolo to super :D...obcas mi tam chybala nejaka ciarka, ale ako, nevadi mi to az tak :D...a este ten koniec, to taky zvrat-ze sa zacali zrazu smiat :DDD...tesim sa na dalsiu cast :DDD

5 Crazy Crazy | 17. května 2009 v 20:09 | Reagovat

[3]: Veď na začiatku bolo, že koniec nebude zverejnený na blogu, nie? :P

6 Tilia Tilia | E-mail | Web | 17. května 2009 v 20:17 | Reagovat

[5]: Aha, toto myslíš :D. No dobre, tak sa nedočítaš konca, ale ja sa podľa mňa dočítam, to preto mi to nedošlo. Ja si od slečny budem pýtať to dielko v plnom rozsahu, až kým mi ho neposkytne... Môžem ju vydierať mojim Gemini alebo tak, prosto priamy psychický nátlak dokáže divy ;-)

7 Crazy Crazy | 18. května 2009 v 12:59 | Reagovat

[6]: No jasnéé... Krása. Potom by si mi to mohla poslať ;D

8 Tilia Tilia | E-mail | Web | 18. května 2009 v 18:47 | Reagovat

[7]: A to nemôžeš takto verejne pýtať, potom nás slečna Cap odhalí a psychický nátlak mi bude na houby :D :D :D

9 Crazy Crazy | 19. května 2009 v 7:40 | Reagovat

[8]: Jasné, jasné, prepáč.. Takže tvárme sa, že nič, možno si to ani neprečíta, aaa... Ak TÚ vec získaš, mohla by si mi ju poslať :D

10 Tilia Tilia | E-mail | Web | 20. května 2009 v 10:36 | Reagovat

*LOL* Okííís!! *tvári sa nenápadne*

11 capepeidy capepeidy | Web | 20. května 2009 v 11:05 | Reagovat

toto su akoze ake pykle :D:D:D:D:D:D

12 Tilia Tilia | E-mail | Web | 20. května 2009 v 14:38 | Reagovat

A ty čo nás tu odhaľuješ!! My niiiiiiiiiiiiiiiič :-D

13 capepeidy capepeidy | Web | 20. května 2009 v 15:15 | Reagovat

sak nehovorim nic zatial o nicom neviem....tralalala (akoze tu niesom) :D

14 Nymonyrya Nymonyrya | Web | 21. května 2009 v 19:53 | Reagovat

Niekde sa ti tam opakovali slová, ale nič tragické ;).
Dobrá kapitola, najviac sa mi páčil riaditeľ s krížovkami a výhovorka "narazil som do stĺpu" :D.

15 Tilia Tilia | E-mail | Web | 24. května 2009 v 0:30 | Reagovat

[14]: To narazenie do stĺpu bolo super a ešte lepšie je narazenie do stĺpu pred Reisom. Podľa mňa za to vlastne môže Reis, že to bolo super, aj keď to vymyslel ten Adrián, no... Ale Reis je Reis :D

16 Crazy Crazy | 27. května 2009 v 15:41 | Reagovat

Netuším o akých pykloch je reč......

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama