1. kapitola Problémy, príčina....

7. května 2009 v 15:18 | capepeidy |  D&A=??????

Otvorili sa školské vchodové dvere. Vstúpila do nich krásna hnedovlasá dievčina. Podľa jej rýchleho tempa chôdze a jej výrazu v tvári sa dalo vyčítať, že je nahnevaná a strašne rozčúlená. Bola skoro cela červená, ale make-up jej zmierňoval červenosť v tvári. Všetci utvárali koridor, aby sa jej vyhli.

V škole ju dobre poznali a preto vedeli, že nezavadzať je v daktorých chvíľach aj pre nich výhodnejšie. V ruke držala asi tri rôznofarebné papiere. Zrazu sa v šatni rozleteli dvere. Práve sa tam prezúvalo zopár chlapcov, ktorí sa medzi sebou rozprávali a dakedy sa aj zasmiali na niečom, čo bolo vtipné len im. Už čakali na posledného, ktorý si obúval papuče. Rozostúpili sa, keď si všimli, že vstúpila do šatne Dunarea. Ale ona si všímala len jedného, ktorý stal na kraji a ako vošla, zvážnel.
"Čo to má znamenať?" spýtala sa rozčúlene a červeň jej stúpala až k ušiam, ale nečakajúc na odpoveď. Štuchala ho do ramena a on ustupoval dozadu, až dovtedy, kým už nemal úniku a bol opretý o stenu. Potom zodvihla ruku s papiermi a roztrhala ich tak blízko jeho tváre, že sa bál, že mu srdce bije tak hlučne ako školský zvonček. Na chvíľu zadržal aj dych od strachu, čo spraví dievčina potom.
"A čo myslíš?" odvetil a usmial sa, aj keď mu nebolo do úsmevu.
"To nie je vôbec vtipné," zamračila sa "že niekoho pobozkám za peniaze!"
"Prečo nie?" opýtal sa ako hlupák a hneď ako to dopovedal
ho to omrzelo. Nič vhodné ho nenapadlo, iba v tom pokračovať. Pristúpil ku nej, ale ona odstúpila presne o taký veľký krok ako on pristúpil. Chvíľu bolo ticho. Oni si hľadeli do oči a on rozmýšľal o tom, čo chcel spraviť, ale vedel, že keď to neurobí ,tak to potom oľutuje a už nikdy sa to nestane. Jemne ju chytil za hlavu a pobozkal. Ten bozk netrval tak dlho, akoby chcel.
"VVooouu !" povedali jeho kumpáni a niektorí aj zapískali. Ona sa odsunula a jednu mu vlepila, v jej facke bola taká sila, že sa mu tvár otočila doľava . Ona si rukou odhrnula z tvare svoje hnedé gaštanové vlasy. On z vrecka vytiahol prachy a podal jej ich za ten bozk. Mala sto chutí mu znova vlepiť, ale strašne ju bolela ruka z prevej facky. Práve sa otočila a chcela odísť. Keď v tom medzi dverami zastal riaditeľ školy. Počul hvízdanie a tak sa šiel pozrieť, čo sa robí.
" Čo sa to tu deje?" spýtal sa, lebo videl len ako Adrián držal v ruke peniaze a Dunarea práve stála otočená chrbtom k nemu.
"Nič!" odvetila prudko. Bola to jeho dcéra. Ale nikdy za nim nešla, aby vyriešil jej problémy ktoré sa týkali školy. Všetci ju za to trochu obdivovali.
"Adrián, prečo máš v ruke tie peniaze?" pýtal sa ďalej, aj keď vedel, že sa nič nedozvie.
"Počítam, o chvíľu máme matiku a všetci mi hovoria, že sa to najľahšie naučím na tom, čo mám rád, teda na peniazoch!" povedal ironicky a pár žiakov sa na tom zasmialo.
"Je ti niečo smiešne Tierny alebo si zo mňa robíš srandu?" spýtal sa hrubo.
"Neviem, povedzte vy!" Adrián nadvihol drzo obočie.
"Dnes budeš po škole a môžeš opisovať školský poriadok, dajme tomu toľkokrát, koľko si v ruke držal peňazí, tuším to bola dvacka, ak som dobre videl!" víťazoslávne oznámil, usmial sa a odchádzal preč.
"Ale pán riaditeľ..."Adrián chcel zachrániť, čo sa ešte dalo, ale riaditeľova odpoveď bola len "Dunarea, aj ty!" a potom odpochodoval.
"Vidíš čo si spôsobil, kvôli tebe ostanem aj ja po škole a moje bozky sú také cenne, že ich hocikto nedostane nabudúce a ani ty aby si vedel!" a odišla tiež.
@@@@@@
Vyučovanie sa začalo a všetci sedeli na svojich miestach, mali otvorené zošity z matematiky, iba Adrián tam sedel ako obarený a nebol ani prichystaný. Hľadel von oknom a hlavou mu blúdili spomienky, teda iba útržky z rána, tak rýchlo mu to prebleskovalo v hlave, že pomaly už ani nevedel, čo sa stalo. Zatriasol trochu s hlavou, akoby si myslel, že mu to pomôže a jeho myšlienky sa usporiadajú. Chcel sa jej aj ospravedlniť, ale z nejakých dôvodov nemohol, a pritom ho to strašne dusilo. Zo zamyslenia ho prebudilo štuchnutie spolu sediaceho spolužiaka. Práve vošla do triedy učiteľka a pozerala naňho, lebo jediný sedel a hľadel von oknom, kým sa spamätal a šiel sa postaviť, potkol sa o svoju tašku a skoro spadol, ale zase ho spolužiak zachytil a potiahol dozadu.
"Sadnite si," prikázala " prečo dnes nie si prichystaný, Adrián?"
"Už si nepamätám dôvod, ale keď si spomeniem, určite budete prvá, ktorej to poviem!" odvetil neohrabane a zadíval sa dopredu. Sedel v poslednom rade pri okne, tak mal dobrý výhľad na celu triedu. S Dunareou sú spolužiaci už trinásť rokov (spolu chodia aj na výšku a sú prváci) a ona vždy sedela vpredu. Pozeral sa na ňu ako sa hrá s vlasmi, bol to jej zlozvyk. Práve niečo písala a posunula papier jej kamarátke, ktorá sedela tam, kde vždy chcel on, s ňou v lavici. O niečom si písali, ale o čom, prúdila mu otázka hlavou neprestávajúc
na ňu hľadel na jej krásne gaštanové vlasy, ktoré sa jej krútili pomedzi prstami.
@@@@@@
Čo sa stalo v šatni ? napísala jej zo zvedavosti spolužiačka na zelený papier, ktorý nosila v peračníku pre každý prípad.
Ale nič len Adrián sa správa ako totálny idiot a vôbec tomu nerozumiem! odvetila jej a trochu sa zamračila.
Myslíš kvôli tomu letáku čo napísal?
Ty si o tom vedela a nič si mi nepovedala, to si teda kamoška!!! To ju natoľko
vytočilo, že začala svojimi krásne upravenými nechtami búchať o lavicu, ale za chvíľu prestala, lebo tým vytvárala priveľký hluk. Vrátila sa opäť k pramienkom vlasov.
On to nechcel napísať, ale to jeho kamoši ho prinútili, lebo prehral stávku. odpísala jej na to spolu sediaca.
Akú stávku? Vôbec nechápala, stávky predsa Adrián nikdy neuzatváral a nikdy ho ani nelákali.
Že pobozká Amandu pred tebou.
A prečo ju mal pobozkať predo mnou??? Stále nechápala.
Lebo mu chalani stále hovoria, že hľadí len na teba, ale on vravel, že to tak nie je a tak mu povedali, nech ich presvedčí o opaku a tak sa stavili, ale z nejakých neznámych dôvodov ju nepobozkal. Prečo asi, porozmýšľaj??? Odpísala jej, ako si to Dunarea prečítala, obzrela sa, aby uvidela Adriána. Pozeral sa práve jej smerom, a chcel odvrátiť zrak, ale pozeral stále na ňu, jej pohľad bol zmiešaný so sklamaním, ale bol v ňom aj trochu radosti. Potom chytila papier a roztrhala ho. Roztrhane kúsky si vložila do peračníka.
@@@@@@
Takto sa vliekol aj zvyšok školského dňa. Dunarea rozmýšľala, akoby mu to mohla vrátiť, ale nevedela na nič prísť. A Adrián za ňou chcel ísť a ospravedlniť sa, ale nemohol, lebo jeho kamoši boli stále s nim a vždy, keď sa na ňu pozrel, bola so svojimi kamarátkami a rozprávali sa. Ale stala sa ešte jedna vec pred koncom vyučovania. Bola prechádzania prestávka a všetci vybehli na školský dvor, kde sa buď prechádzali alebo sedeli na zábradlí alebo desiatovali. Dunarea vyšla na dvor a rozprávala sa s kamarátkou a na niečom sa smiali.
"Ahoj, zlatko!" pozdravil ju chalan s fialovými vlasmi a zoskočil zo zábradlia.
"Ahoj!" odzdravila a pobozkala ho, bol to jej chlapec. Všetci mu hovorili Lentilka, lebo nikto nepoznal jeho meno, takže im ani nič iné neostávalo, na zábradlí sedela aj jeho banda. V tomto meste bolo veľa bánd, ale táto bola najvyššie zo všetkých, mala aj najstaršie korene a všetci boli už štvrtáci.
"Ako sa mi máš?" opýtal sa "Vraj si mala rušné ráno, nechceš mi niečo povedať?"
"Prečo, veď už je to vyriešené a vlastne sa ani nič takého sa nestalo!" odvetila a chcela sa odsunúť, ale on ju držal tak pevne, že sa mu musela pozerať do očí.
"Kebyže sa niečo stalo, povedala by si mi to?" pokračoval vo výsluchu, teda ona to tak pociťovala.
"Jasné, ale ako vravím, nič sa nestalo!" nechcela mu odporovať, lebo jej toto zovretie prekážalo a chcela, aby ju pustil, už začala mať pomaly aj strach, ale mala ho rada a preto chápala jeho konanie. Potom ju pustil a objal ju, to ale nechápala, tak ho tiež objala. Nadýchol sa vône z jej vlasov a ustúpil. Rezignoval.
"To som rád, tak po škole ťa počkám." povedal a ešte raz jej vtisol bozk na pery.
"Nečakaj ma, som po škole!" povedala ako by nič a zahľadela sa do zeme.
"Čo sa stalo?" opýtal sa prekvapene, veď ona neostávala po škole, to skôr on a jeho banda.
"Neviem!" odvrkla ako vždy keď nechcela niečo prezradiť a kasala so do pery.
"Fajn," odvetil jednoducho "možno poobede, zavolaj mi potom a môžme niečo podniknúť!" odvetil a pousmial sa "A nekúš si peru!" povedal, lebo vedel že je to jeden z mnoha jej zlozvykov.
"Dobre!" odvetila trochu sa mračiac. "Idem sa ešte učiť, lebo máme písomku, tak zatiaľ ahojte." pozdravila aj jeho bandu posunkom ruky a dala svojmu chlapcovi božtek na líce, a tým mu dala vedieť, že sa niečo stalo, aj keď o tom netušila. Potom so spolužiačkou odišla ku stolom, kde bolo skoro plno, lebo všetci boli hladní, našli si dve miesta na kraji jedného stola a začali sa učiť. Prešlo asi desať minúť a v tom za nimi dobehol Adriánov kamarát, ktorý bol udychčaný kvôli tomu, že prebehol celé ihrisko za pár sekúnd čo bolo pri veľkosti ihriska dobrý výkon.
"Bijú sa!" vyšlo z neho pri rozdýchavaní.
"Kto?" opýtala sa Dunarea nechápavo.
"Lentilka a Adrián!" odvetil a ruky si položil na kolená. "Teda pred chvíľou Lentilka Adriána!" Nebolo potrebné jej to dvakrát vravieť, zodvihla sa a rozbehla ku ihrisku, nebolo ťažké zistiť, kde sa bijú, lebo okolo nich postávala skoro cela škola. Rozbehla sa tam, kým tam dobehla, začula povzbudzovanie Lentilky a to sa jej nepáčilo, nieže by to naopak bolo lepšie ale
bitky neznášala. Predierala sa davom, aby videla viac. Adrián ležal na zemi a Lentilka doňho práve kopol. Všetci ich pri tom povzbudzovali, ale nikto sa ich nechystal rozdeliť. Ona ich chcela zastaviť. bola pevne presvedčená, že ich musí zastaviť.
"Prestaňte," kričala ako zmyslov zbavená, aby prekričala celý dav, celá sa triasla od strachu čo sa stane ďalej. Zacali jej tiect po lici slzy. Banda a Lentilka sa na ňu pozreli. Spoznali jej hlas. "Lebo inak je koniec!" jeho ruka zastala centimeter od Adriánovej tvare. Lentilka sa postavil ešte raz doňho kopol a šiel tým smerom ako stála, priblížil sa ku nej a dával jej ruku okolo pliec, ale ona ju chytila a dala dole a rozbehla sa za Adriánom, ktorý ležal na antuke. Kľakla si ku nemu a zodvihla mu hlavu. Položila ju na jej kolená.
"Ďakujem!" povedal takmer potichu a zahľadel sa jej do vystrašených očí. Dunarea ho objala a slzy jej stiekli po lícach. Lentilka to nechcel len tak nechať, ale Markus a Ring ho potiahli. Boli to jeho kamoši a aj z nich sa skladala banda. Potom tam dobehol jeho spolužiak a jej kamarátka s ktorou sa ešte pred chvíľou učili. Kamarát tam začal vykrikovať, aby všetci zmizli a potom si kľakol ku babám a Adriánovi.
"Kámo, si v poriadku?" opýtal sa ho a trochu ho pre fackal.
"Prečo ťa zbili?" opýtala sa spolužiačka, Dunarea sa nezmohla na slovo, tak ho len držala v naručí.
"Za to, čo sa stalo v šatni, za to že ta pobozkal!" odvetil kamarát namiesto neho a pozrel na Dunareu. Toto Dunareu prebralo k životu, takže to bolo kvôli nej. Rýchlo si utrela posledné slzy. Veď si aj zaslúžil, ale potom ju premkol strašný pocit, ako na to mohla len pomyslieť, že si to zaslúžil, zdalo sa jej, že je strašne hlúpa. Potom si spomenula na rozhovor s Lentilkou, na to čo sa jej pýtal, či sa niečo stalo, veď on to celý čas vedel.
"Môžeš vstať?" opýtala sa ho, lebo nič iné jej v tejto chvíli nenapadlo, v hlave jej stále preblyskovalo ako sa bili a strach ktorý vtedy cítila.
"Hej, myslím si že hej !" odvetil jej Adrián, ale stále mal v hlase niečo, čo si nevedela vysvetliť možno to bol strach a možno niečo iné, ale stále hovoril potichu.
"Musíš ísť za riaditeľom!" navrhol jeho kamarát.
"Nie!" odvetil ostro Adrián stále potichu hľadiac na Dunareu.
"Prečo nie ?" opýtala sa spolužiačka, čo zatiaľ Dunarea mu pritisla na peru vreckovku.
" Jednoducho nie!" odvetil rozhodnuto. A pozrel sa Dunaree do očí a ona zistila ten dôvod.
"Ja, ja," zajakávala sa "už musím ísť." povedala a vstala. Adrián zo všetkých síl zdvihol ruku a chytil tú jej. Ona sa naň ho nemo pozrela a z jeho úst vyšlo len "Prepáč!" a potom ju pustil. Mala zmiešané pocity ako odchádzala stále pridávajúc do kroku. Nevľádajúc sa ani obzrieť.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Tilia Tilia | E-mail | Web | 8. května 2009 v 15:04 | Reagovat

Wow, je to parádne, takmer žiadne chyby, preklepy, také diela milujem, čítajú sa jedna báseň!! A tu bol ešte aj ten obsah geniálny!

Ja by som len chcela poznamenať, že by bolo možno lepšie, keby ešte nechodili na výšku. Pretože neviem, či sa tam študenti ešte nechávajú po škole a univerzity nemajú riaditeľa, ale rektora a ten sa len tak nepremáva po škole, to skôr dekani za tú ktorú fakultu... Nebolo by lepšie, keby boli skôr v posledných ročníkoch na strednej alebo tak? To sú už takí mladí dospelí, no vysokoškoláci sú podľa mňa už trošku pridospelí, veľa z nich už pracuje a podaktorí majú i reálne rodiny... Koniec stredne je fajný, to je okolo 18 rokov... Ale veď tvoja vec, no, to bola len poznámka :D.

2 Nymonyrya Nymonyrya | Web | 9. května 2009 v 18:46 | Reagovat

Dobrá kapitola, som zvedavá na pokračovanie.
Pár preklepov sa tam dalo nájsť, ale nič podstatné, len "bola prechádzania prestávka" mi trochu nesedelo (ale ja si tú vetu ešte pár krát prečítam a potom na to určite dôjdem :D).
No, mne sa zdá prvá trieda na výšeke v poriadku, asi mi to dokonca viac sedí ako stredná, až na tých pár detailov o rektoroch atď., čo už spomínala Tilia.

3 sandy sandy | Web | 9. května 2009 v 20:48 | Reagovat

jeeee.....vyborna kapitolka :DDD....to uz ked ma zaujala hned tato prva, som zvedava, ako to bude pokracovat dalej :DDD tesim sa strasne na pokracovanie :D... a... aj ja sa chcem spytat na to: prechadzania prestavka, nemalo by tam byt prechadzacia? alebo take daco :D ale mozno trepem :D...a paci sa mi, ze si ten dej dala do toho vysokoskolskeho prosterdia,je to take odlisne, kedze vacsina pise z toho stredoskolskeho.... ale tak trosku mi to pripada, ako by to bolo stale v tom stredosklskom... ale neviem...ja ako na vysoku este nechodim, takze si to neviem presne predstavit, ako to tam chodi...ale inac skvele neozaj :D

4 Tilia Tilia | E-mail | Web | 9. května 2009 v 21:13 | Reagovat

Ta ani ja ešte nechodím na vysokú, takže až tak presne sa nevyznám, ale mne to prosto i tak príde akoby to bolo vlastne na strednej, tam tá prechádzacia prestávka a riaditeľ a všetko, ale babám sa to páči, tak to nechám už tak, nič som nepovedala :D. Hoci poviem ešte to, že áno, vysokoškolské prostredie je netypické, všetci svoje príbehy pchajú do stredoškolského, čiže je to originálne. No potom by sa to mohlo tomu vysokoškolskému prostrediu viacej podobať... To nekritizujem, ovšem, to len úprimná pripomienka ;-)!

5 NaT NaT | E-mail | Web | 11. května 2009 v 12:00 | Reagovat

KRASA! waw proste super :)

6 NaT NaT | E-mail | Web | 11. května 2009 v 12:04 | Reagovat

neces byt sb? :)

7 kalcium kalcium | 25. prosince 2011 v 22:24 | Reagovat

jednoducho super, tak ma to nazhavilo, ze idem citat dalej - velmi putavy dej a strastne dobry opis postav aj atmofery ;-) ked si takto skvele zacala, tak dufam ze sa to bude len stupnovat :-D

8 capepeidy capepeidy | Web | 26. prosince 2011 v 17:41 | Reagovat

[7]: dakujem :) a v to dufam i ja :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama