Jediné slová

21. října 2008 v 20:30 | capepeidy |  Jednorázovky

Nehnevajte sa ale zacinam uskutocnovat anketu (ktorej som kapanek dopomohla:D)
a chcem vam povedat ze na tuto poviedku nie som pysna takze komentiky potesia ale chapem ze nevyvola ziadne pocity. A este jedna vec oci zeny v poviedke sa nezhoduju s ocami so zenou na obrazku lebo povodne mal byt iny obrazok




Kráčala po uliciach mesta a nad niečím rozmýšľala. Krátka sukňa jej viala vo vetre a bunda naznačovala príchod jesene. Dlhé havranie vlasy jej padali do tvare. Nevšímajúc si ani to a ani okoloidúcich. V ruke držala kyticu pestrofarebných kvetov zviazaných dokopy čiernou stuhou. Jej bleda tvar sa vynímala pri čiernom oblečení. Bola už tak blízko.



Pootvorila dvere akoby sa ešte nerozhodla vstúpiť, napokon však otvorila dvere do korán. Poobzerala sa.. Smutne sa zahľadela niekam do diaľavy a zabolelo ju pri srdci. Začala spomínať. Spomínať naňho!



Hrávali sa už ako malé deti. Šantili a naháňali sa po velikánskych poliach. Vždy ju počkal keď už nevládala a veselo ju povzbudzoval. Keď napokon k nemu dobehla chytil ju za ruku a bežal s ňou ďalej.



Stala pred jeho hrobom. Vietor jej fúkal do vlasov práve opačným smerom a tvári ju začal štípať mraz. Stala vystretá nad jeho hrobom ale zrak upierala do zeme.



"Pamätáš ako sme sa hrávali?" spýtala sa kameňa s jeho menom načakajúc na odpoveď. "Vždy keď som nevládala chytil si ma za ruku a utekali sme ďalej!" vravela a pousmiala sa zrazu ju zamrazilo, zimomriavky jej prešli telom. Zdalo sa jej že ju niekto chytil za rameno. Trhla sa, obzrela no nikoho tam nevidela. Ale neprestala spomínať.



,Pamätám!" odvetil jej a chytil ju za rameno. Stal za ňou v čiernom obleku a usmieval sa na ňu.





"A pamätáš sa ako sme si zobrali dve jablká od vášho suseda a ten nás začal naháňať po celej dedine?!" neubránila sa smiechu. Očka jej len tak zaiskrili.



"Potom sme sa schovali na jačmeňovom poli a on si myslel že vieme čarovať lebo pred chvíľou nás ešte videl!" vravel muž.





"Jasne že si to pamätáš!" vravela hladiac na kus kameňa. "Nemyslela som si že nás dospievanie tak veľmi rozdelí!" vravela už smutnejšie. Vyhŕkli jej z očí slzy.



Podišiel pred ňu chytil ju za tvar ale ona ju aj tak nezdvihla, palcami jej pretrel oči.
"Naozaj som ta tak veľmi zranil?" spýtal sa jej "Kebyže to viem nikdy by som to nedopustil veď vieš ako som ta ľúbil!" vravel už tichším ponúrnym hlasom. Jeho oči sa zahalili smútkom.



Pretrela si oči "Vieš ako som ta vždy milovala!" hlas sa jej začal lámať no slza sa valila za slzou. "Vieš to vôbec?!" vyštekla naňho. Oči jej zaiskrili od hnevu. "Vieš?!" vyštekla znova akoby chcela počuť to previnilé priznanie ktoré už nikdy nezačuje ako ani jeho veselý hlas, smiech .



Muž jej už nedokázal hľadieť do čiernych oči, ktoré prezradzovali viac akoby chcel vidieť a nieto ešte aj cítiť. "Prepáč kebyže to viem nikdy by som neodišiel, nikdy by som nešiel za svojim rozumom ale sile by som za svojim srdcom!"





"A potom si odídeš za niečím čím by si chcel byt ale nikdy nebudeš! Vždy si mal vlastne sny a boli také neuveriteľné ale ty si veril že sa ti splnia keď odídeš! Prečo si odišiel?! Žeby to bolo kvôli tej noci?" pýtala sa vyčítavo "Ja som ti povedala môj jediný sen a ty ...." nedokázala ani len vysloviť svoje pochmúrne myšlienky.



Srdce jej chladlo a jeho to bolelo stále viac. "Máš pravdu zbabelo som utiekol lebo som sa bal že keď sa mi splní to čo naozaj chcem tak to zničím!" zahľadel sa jej priamo do oči "Keď som zistil že tvoj sen je zostarnúť so mnou zľakol som bolo by to až priveľmi krásne až priveľmi neuskutočniteľné až priveľmi nerealistické a ty si to hovorila s takou láskou a takým presvedčením že som ta až obdivoval mala si len jediný sen aj ja som ho nedokázal uskutočniť a ty si moje plnila za radom a keď prišiel rad na mňa tak som
bodlo zdúchol ale neprestal som na teba myslieť a tak veľmi som ta miloval!" vravel a srdce mu lámalo na dve
bolestne sa chytil za hruď akoby čakal že bolesť prestane no práve naopak neopakovateľne silnela.





"Nič ta už nedokáže ospravedlniť!" vravela tak chladno že jeho telo sa cítilo ako vo víchrici snehu. "Prišla som len kvôli jednej veci," zahriakla sa premočená tvar od slz ju poriadne zaštípala "len kvôli jedinej veci!" zopakovala akoby chcela oddialiť dôvod návštevy akoby ten dôvod bol príliš vážny akoby ju bolelo to čo mu chcela povedať.



Žeby ho nikdy neprestala milovať? Pomyslel si. Žeby sa neposunula ďalej presne tak ako on? Zranil jeho odchod obidvoch rovnako?
Doba ktorá ubiehala bez toho aby sa stretli ich obidvoch ničila po kúskoch ako skladačku z lega?


"No tak vrav prečo si prišla čo ta tak ťaží že sa mi to bojíš povedať?" spýtal sa ale nebol si istý či chce počuť odpoveď.





"Ja...ja ta... ja ta nenávidím!" vykríkla vediac že toto je koniec.



Muž padol na kolena ako zasiahnutý delovou guľou. Rukami
podopieral svoje telo a rozplakal sa, plakal až ho to ničilo jedine slova ktoré nechcel nikdy počuť jedine slova ktoré nikdy nemal vedieť.



Nedokázal tam už stáť. Polozila na hrob kvety a rozutekala sa preč.



Muž a vyparil ako oblak dymu. Odišiel už navždy. Už nikdy neucíti jej krehkú vôňu a jej teplý dych, už nikdy nebude počuť slova po ktorých už nedokáže viac vstať a dýchať. Už nikdy ju neuvidí. Sám sa tak rozhodol a znovu odišiel.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 AYAmee AYAmee | E-mail | Web | 22. října 2008 v 17:32 | Reagovat

Bože, isto by to bolo lepšie, kebyže to neviem. Ten koniec, o tomto si mi vravela, že? Bolo to geniálne, len vravím, kebyže to neviem, o čo geniálnejšie by sa mi to mohlo zdať?

Opäť ti vytknem len gramatiku a opakovanie slov, spojky sú tam miestami zbytočné, preklep a tak, ale podľa mňa by si na túto poviedku mala byť pyšná, podľa mňa doteraz najlepšia od teba! Už som ti vravela, že sa brutálne v tom písaní zlepšuješ? Niežeby si bola predtým zlá, ale to zlepšenie je badateľné :)

Bolo to krásne :)

2 capepeidy capepeidy | Web | 22. října 2008 v 17:51 | Reagovat

pre AYAmee:dojala si ma k slzam (to myslim vazne) ak toto je moja naj poviedka tak to neverim mne sa nepaci ale aj takje super ze je to genialne podla teba:) som fakt velmi stastna a to ze zlepsujem mi vrvis nejak casto:D zacinas byt podozriva:D ale ne jaj som stasna dikik (kebyze nevies je to kvoli tebe a tvojmu komentu:D)

3 kalcium kalcium | 22. října 2008 v 18:19 | Reagovat

Nooooooo, tato poviedka sa ti naozaj vydarila a ten prekvapujuci koniec... Zasiahlo to moju dusu a je to ako husta hmla :) taka v mojich predstavach. Slzy prisli sami od seba a neviem ci ma este nieco od teba niekedy az tak oslovilo. Gratulujem :D

4 capepeidy capepeidy | Web | 22. října 2008 v 18:31 | Reagovat

pre kalcium: och dakujem fakt ten koniec je prekvapujuci lebo to bol vlastne jediny ciel poviedky a slzy? to fakt ja by som nikdy pri tejto poviedke nehovorila a slziach vobec sa mi to nezda az tak dobre napisane ale ako vidim vy (moji citatelia) mate uplne iny nazor

5 ON?! ON?! | 22. října 2008 v 18:46 | Reagovat

Nemám príliš v láske texty o láske a smútku, ale je to fakt dobre napísané. Máš dobrú fantáziu a zmysel pre výrazy a udalosti, ktoré textu dodajú iskru. A to že sa ti nepáči vôbec nevadí aj mne sa stala rovnaká vec keď som písal.

6 capepeidy capepeidy | Web | 22. října 2008 v 19:38 | Reagovat

pre ON?!: fakt vsetci ma dnes dojimate diki moc jak pozitivne a a to ze je to dobre anpisane by sa dalo polemizovat ale aj tak  a fantaziu mas sak ma  poznas:D

7 AYAmee AYAmee | E-mail | Web | 22. října 2008 v 20:20 | Reagovat

Vidíš, vidíš, pravdu som mala, je to geniálne! A nie som podozrivá, som? Ta chápeš, keď mám dôvod na kompliment, komplimentujem - myslím to s tým, že sa zlepšuješ každým napísaným slovom, to fakt neviem, kde v tom zlepšovaní skončíš, možno aj ako druhá Rownlingová bo kde v spisovateľskom nebi (nie mŕtva, ale tak vysoko vážená a známa :)

8 Crazy Crazy | E-mail | Web | 23. října 2008 v 14:51 | Reagovat

Súhlasím s AYAmee! :D Bolo to ozaj super, ale nie som na takéto zamilované vecičky... Ja také píšem len keď už je to so mnou fakt zlé ;D A ozaj, diky moc za ten koment pri úvode ;)) Ale ako som povedala... Úvod mi chválite a ja sa teraz bojím dať kapitolu, aby som váš dojem nepokazila.... :)

9 capepeidy capepeidy | Web | 23. října 2008 v 16:32 | Reagovat

pre AYAmee: no ako rovlingova to by bolo genialne tak pisat ale pochybujem ze budem niekedy tak pisat ako ona ale pisat urcite budem vela vela vela...:D

pre Crazy:no ja pisem furt co ma napadne ci je so mnou zle alebo dobre a ten komentik pohodke mne sa jak som ti uz napisala tam tak ma uchvatila prva veta uz len pre nu sa oplatilo citat a aj sa vyplatilo:) a s tym dojmom ti poviem jedno kasli na nas ked sa tebe paci tak to staci ved len to je dvolezite a ked tebe tak bude aj nam tak to ber pozitivne:) ved sa na nu uz vsetci tesia(kebyze si sa zamotala to mojich myslienkovych pochodoch hovorila som o tej kapitole na ktoru vsetci cakaju :))

10 denka denka | 23. října 2008 v 17:45 | Reagovat

jeeej moja to je kraasne faakt....:)vies kolko myslienok mam teraz pred ocami...:(  naaadherneeeeeeee:)

11 capepeidy capepeidy | Web | 23. října 2008 v 17:49 | Reagovat

pre denka(u): moc dikik ale ako vidim vsetci sa pridvaju na stranu paci a ja jedina ostavam na tej druhej aspon viem ako mam pisat tak aby sa mi to nepacilo:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama