Keď som sa opäť prebral bol som znova dezorientovaný. Akoby som stále začínal od znovu. Ležal som v posteli s červenou prikrývkou a mal som veľa otázok, iba jediná bola zodpovedaná a to akurát tá najhoršia. Bol som pod vodou. Fakt a skutočne. To čo som predtým videl nebolo akvárium, ale oceán. A ja som ten čo je v akváriu nie naopak. Jediné moje šťastie bolo, že v suchom akváriu. Nevládal som sa hýbať, mal som pocit, že je všetko stratené. Už mi nezostávala žiadna nádej. Iba ak by tu bol tunel. Inak tu žiadna nebola. Ale kebyže tu tunel je, mal by som sa ho pokúsiť nájsť. Ale tie otázky mi nedali pokoj. Mám sa rozhodnúť medzi slobodou alebo odpoveďami? Rozhodnem sa pre slobodu. Vyšvihol som sa z postele a čo najrýchlejšie prebehol k dverám. Mohol som si aspoň zažnúť, teraz kým nahmatám kľučku. No netrvalo mi to tak dlho aby som si vynadal. Do šľaka, zamknuté. Skúsil som znovu, a znovu, a znovu. A stále nič, nič a veľké nič. Ako ma mohli zamknúť: Hnev vo mne vzkypel a adrenalín sa mi dostával do končekov prstov. Raz, dva, tri ... odrazil som sa od dverí a padol na zem ako špáratko. Do ramena mi udrela bolesť. Po chvíli zvíjania na zemi som musel vymyslieť nový plán, ale aký? Von oknom asi nepôjdem. Aká irónia, keďže som pod vodou. Ale keď som pod vodou, mohol by som si vykopať tunel. Po ďalších rovnako biednych únikových plánoch sa otvorili dvere. Vzhľadom na to, že v miestnosti bola tma a ja som sedel neďaleko dverí mohol som využiť moment prekvapenia a prešmyknúť sa von, ale to by mi muselo napadnúť, skôr ako ma ten milý dotyčný oslepil keď zasvietil svetlo. Keď ma zbadal na zemi ako si zakrýva oči rukou, zasmial sa. Bol to ten chlap s drsný hlasom. Ako ho to ten druhý oslovil? Mal som to na jazyku. Odkryl som si oči. Mal som pravdu. Bol to on. Ten Fábio. Na tvári mal úsmev a teraz som si všimol, že i jazvu cez líce až, no nedovidel som kam až.

To by bolo, kebyže je môj blog aktuálny. No, nechcela som Vám privodiť šok tak až teraz idem písať o Anime Show, ktorá sa konala 16.-18. marca, na ktorej som sa zúčastnila s Tiliou :)

Tak ako vždy (pre mňa zatiaľ len druhý krát) sa AS začína piatok. A pre mňa je to vždy tak, že hneď zo školy idem Istropolisu, kde ma už čaká Tilia. No ale tento rok som ju predbehla :D Ale aj tak listky nosí vždy ona tak mi to nebolo nič platné. Tak a keď dorazila AS sa mohla začať aspoň na pár hodín, pretože som musela potom na pár hodín odísť, ale našťastie Tilia tam i nejakých ľudí pozná takže som ju tam nezanechala úplne samú. V podstate sme piatok spolu skoro nič nestihli okrem jednej spoločenskej hry (ktorú sme si zahrali viackrát) a polky filmu Sherlock Holmes 2, ktorý bol príjemným osviežením a potom pre nás prišiel odvoz.

Myslím si, že by sa patrilo už konečne ozvať a preto sa ozývam :D Tento mesiac sa stalo zopár vecí, s ktorými by som sa rada podelila aspoň s niekým okrem seba.

Tento mesiac som mala meniny a dostala som i dáke darčeky :) Napr. som dostala 3-bit (obľúbený keks) ale i perník :D alebo voňavku, bonboniéru, skitls, ale taktiež niečo čo som nečakala a to ma milo prekvapilo a bolo to od Tilii a musela som si to i odfotiť:

Ahojte, len tak v krátkosti som sa chcela spýtať ci chcecte aby som dopísala niečo čo mám na blogu rozpísané, alebo napísala pokračovanie niečoho (napr. D&A :)) alebo mám začať niečo úplne nové? Lebo nápady by aj boli, ale chcela som vediet aj Váš názor. Ďakujem za pomoc :)

Ah jaj, slohy. Tak to zabíja. Ale, keďže sme mali teraz písať úvahu a to je asi jediná slohovka, ktorú by som nemusla pokaziť, tak som sa so toho vžila a môžte si to i vy prečítať :) Téma, ktorú som si vybrala: " Pílime si konár, na ktorom sedíme". Keď zistím známku a nebude veľmi zlá tak aj tú Vám prezradím :D

Ahojte, vzhľadom na to, že opäť neprinášam svoju tvorbu (nie tak úplne) tak aspoň odkazy a jedno varovanie :D

Takže, možno ste si nevšimli, ale teraz sa veľmi často hovorí a i bude hovoriť o autorských právach a jeden dobrý článok je i TU.

Už po šialene dlhej dobe sme sa konečne odhodlali s Tiliou (začať) písať našu 6. kapitolovku :)) a môžete ju nájsť TU a taktiež si môžete pozrieť ten super projekt tejto stránky, kde som zatiaľ iba zelenáč :D

A napokon to VAROVANIE!!! Sandy ja varujem Teba, pretože všetky moje obľúbené stránky (naľavo) už skončili okrem Teba (ale nie vďaka mne :)). Tak kebyže sa rozhodneš odolávať nátlakom toho zlého a zostať tam budem rada ak nie ja to pochopím ...... :D

Ahojte, mám pocit, že je tu kríza. No a vy by ste mi mohli pomôcť. Už dlho som nenašla na nete poviedku (kľudne aj kapitolovku :)), ktorá by ma dostala. Tak ak vy máte niečo rozčítané, čo sa Vám páči, bola by som rada, kebyže sa môžete podeliť i so mnou

Vaša Cap :)

Už sa nám to pekne blíži, zostáva už len niekoľko hodín a preto Vám prajem pekný a úspešný nový rok :)

Tento týždeň bol šialený a to doslova. Nielenže sa mi do neho nechcelo, ale ešte k tomu ma zožieral ten pocit, že nemám darčeky. Čo je horšie ako nemať darčeky posledný vianočný týždeň? Naozaj som nebola nikdy tak nezodpovedná. Možno to bolo i tým, že som nemala ten vianočný pocit. Ale pekne od začiatku.

Jedna naša profesorka sa rozhodla, že na Vianoce pomôže naša škola (a hlavne náš ročník) jednému detskému domovu a deťom z diagnostického centra. Ale keďže jediný kto tomu rozumel (myslím všetkému čo sa týka od organizovanie po uskutočnenie) bola tá profesorka, bolo to veľmi zaujímavé. Ponúkla som sa, že napečiem 100 medovníkov, ozdobím ich a zabalím na predaj a na to som zapojila i rodinu (maminu a sestru), boli namočené v čokoláde a posypané orechmi (celkom milé). Ale kvôli tomu som musela ísť sobotu do obchodu a kúpiť väčšie formičky (ako som neskôr zistila tak som nemusela :D ) a celofán.

Ako si už mnohí mohli všimnúť (možno aj nie :D) tak toto meno mám naozaj rada. Keď čítam a niekde natrafím na toto meno hneď sa teším ako to bude pokračovať.

Je zvláštne že moje obľúbené meno je mužské keďže ja sa medzi druhé pohlavie neradím :)) Ale pri žiadnom inom mene nie som tak nadšená ako pri tomto a tak som sa rozhodla si o ňom niečo zistiť. A to zistiť jeho význam alebo aspoň pár z nich (predsa len významy mien sú niekedy ako horoskopy :))

Popravde som si našla tri zdroje a všetky hovorili skoro to isté (podľa mňa to od seba odkopírovali :D)

Tak ja budem ich ďalšia kópia ale vlastnými slovami ;)

Je veľmi zvláštne, aby ma v škole niečo nadchlo nad hranicu môjho chápania, ale stalo sa. Nadchlo ma to až tak, že Vám o tom musím povedať, pretože je to niečo čo má poznať každý človek. Lebo je to naše privilégium, ktoré sa formovalo od starovekého Ríma.

Ide o niečo čo sme ziskali na základe toho, že sme ľudia. A sú nimi ľudské práva, ktorú sú napísané vo všeobecnej deklarácii ľudských práv, ktorá vznikla pre celý svet až 10.12.1943.

Adrián sa Dunareii poctivo vyhýbal ako len mohol. Okrem hodín v škole, ktoré mali spoločné.Vtedy sa na ňu zasnívane díval z poslednej lavice.

Jeho dni prebiehali monotónne. Nevedel, čo má urobiť a tak nerobil nič. Len čakal. Čakal na "správnu" príležitosť, kedy by mohol prísť a povedať jej, že ho mrzí, ako sa jej vyznal. A nemyslí si, že je krava. Vlastne si o nej nemyslí nič zlé, nie ako o sebe.

Utápal sa vo svojich myšlienkach a ignoroval okolitý svet. Teda skoro ignoroval. Boli tu ľudia, s ktorými viedol krátke apatické rozhovory. Pár priateľov, Reis a jeho rodičia. Nebol tu nikto, kto by ho prebral k životu. Pomaly sa mu vytrácala realita. Viac času trávil s nootebokom ako s realitou. Mikro minúty keď žil, boli keď sa dievča jeho srdca usmialo.Za ten krátky čas, odkedy sa to stalo, sa zhoršoval snáď vovšetkom, čo mu pred tým išlo, ale aj v tom, čo mu nešlo. Nebol to úplný výpadok. Bol to skôr len čas pre neho a jej úsmevy.

***